referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Gejza
Utorok, 25. januára 2022
Dávna minulosť Zeme
Dátum pridania: 03.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: blomba
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 583
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 1.7
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 2m 50s
Pomalé čítanie: 4m 15s
 

Pred 4,6 miliardami rokov

Rast Zeme bol zhlukovaním protoplanét dokončený. Ešte dlho potom, v etape tzv. veľkého bombardovania, sa so Zemou zrážali mnohé menšie telesá, ktoré sú pozostatkami z obdobia vzniku planét. Povrch Zeme pokrývali krátery, ktoré vznikli následkom týchto zrážok. Existuje hypotéza, že jednou z nich bola aj zrážka s planétou veľkosti Marsu, po ktorej začal vznikať Mesiac.

Nevieme, či Zem vznikala z materiálu jednotného zloženia, alebo už počas jej rastu sa hustejšie látky sústredili vo vnútri zemského telesa, a ľahšie bližšie pri povrchu. Naša planéta sa v tom čase zahrievala rádioaktívnou premenou prvkov, hlavne uránu a tória, a ešte väčšie teplo pravdepodobne získavala z pohybovej energie menších telies, ktorých spojením sa vytvorila. Zahriatím sa vnútro roztavilo.

Pred 4,3 miliardami rokov

Povrch sa pokryl vrstvou roztavenej lávy, nastúpila silná sopečná činnosť. Došlo k postupnej diferenciácii materiálu: hustejšie látky klesali do hĺbky a menej husté vystupovali k povrchu. Vytvorilo sa husté jadro zo železa s prímesou niklu, okolo jadra sa z redších hornín formoval plášť a najľahšie horniny vytvorili spočiatku tenkú, neskôr stále silnejšiu vrstvu - kôru. Nad ňou se odplynením hornín vytvorilo druhotné ovzdušie prevažne z oxidu uhličitého, vodnej pary a dusíka - Zem prišla o svoje prvotné ovzdušie prúdom častíc zo Slnka. Zem sa začala ochladzovať.

Pred 4 miliardami rokov

Klesla teplota ovzdušia natoľko, že sa vodná para začala zrážať do kvapiek a v lejakoch klesala k Zemi. Nepretržite pršalo milióny rokov. Voda sa z horúceho povrchu vyparovala, stúpala do mrakov a a padala ako dážď. Tým sa dokončoval jej kolobeh. Na konci tohto obdobia sa zemský povrch ochladil a voda zalievala časť zemskej kôry - vytvárali sa moria a oceány. Súvislá vrstva oblačnosti sa trhala a na Zemi prvý raz zasvietilo Slnko. Svietivosť Slnka bola cca o 40% menšia ako dnes, avšak jeho ultrafialové žiarenie bolo asi deseťtisíckrát intenzívnejšie. Slnečný vietor bol taký mohutný, že odvial prvotnú atmosféru Zeme.

Pred 3,8-3,5 miliardami rokov

Otvorila sa nová kapitola - obdobie života. Vytvorili sa podmienky vzniku života. Živé organizmy boli výhradne jednobunkové, mikroskopických rozmerov a ich životným prostredím bola voda.

Pred 2,6 miliardami rokov

Litosférické dosky tvorili kontinenty a dno oceánov už v dobe tzv. archaiku.

Pred 570 miliónmi rokov

Zemská kôra nadobudla vlastnosti dnešnej zemskej kôry.

Pred 200 miliónmi rokov

Dnešné kontinenty sa v tejto dobe postupne odtrhli od jedinej prapevniny zvanej Pangea, ktorá bola obklopená jediným praoceánom nazvaným Pantalasa. Pangea sa rozpadla na južnú pevninu - Gondwana a severnú pevninu - Laurázia. Od Gondwany sa neskôr odlomila India a započala svoju pomerne rýchlu cestu na sever. Medzitým sa Laurázia rozdelila na Severnú Ameriku, ktorá odplávala západným smerom (čím vznikol severný Atlantik), a na Euráziu.

Pred 65 miliónmi rokov

V tejto dobe vznikol Indický oceán, oddelila sa Austrália od Antarktídy, India narazila na Euráziu, čoho dôsledkom je vyvrásnenie najmohutnejšieho pohoria sveta -- Himalájí. Pohyby kontinentov pokračujú ďalej aj dnes.

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.