Rozloha: 543 965 km
Poloha: 42 20´- 51 5´s.z.š,5 55´z.z.d – 8 10´v.z.d
Počet obyvateľov: 57 800 000
Hustota osídlenia: 104 obyvateľov/km
Hlavné a najväčšie mesto: Paríž 9 319 000 obyvateľov
Úradný jazyk: Francúzština
Dovoz: stroje, ropa, železo a oceľ, farebné kovy, textil
Vývoz: stroje, dopravné prostriedky, železo a oceľ, textil, pšenica, ropné produkty, chemikálie, farebné kovy, ovocie, víno
Mena: Euro
Hrubý domáci produkt: 1381 392 mil. US dolárov
Náboženstvo: rímskokatolícke

Zemepis:

Francúzsko je druhou najväčšou európskou krajinou s najväčším európskym vrcholom Mont Blanc v Alpách. Alpy sa rozprestierajú na juhovýchode krajiny a zasahujú na taliansku a švajčiarsku pôdu. Severne od Álp sa nachádza pohorie Jura, juhozápadná časť vyplňuje Pyrenejské pohorie. Pohoria sú mladé a boli vytvorené za posledných 70 miliónov rokov. Oblasť Francúzskeho stredohoria je staršie. Vo Francúzsku je niekoľko horských celkov staršieho veku na severe a východe krajiny: Armorica, Vogézy a Ardeny. 60% francúzskeho povrchu zaberajú nížiny s riečnymi tokmi : Garonnou, Seinou, Loirou, Rynom a Saunou.

Hranice:

Francúzsko má dlhú východnú hranicu s Talianskom, Švajčiarskom, Nemeckom, Luxemburskom a Belgickom. Na juhu susedí so Španielskom a so Stredozemným morom. Atlantický oceán ho obmýva na západe.

Podnebie:

Severozápadné Francúzsko má prímorskú klímu, ktorá je ovplyvnená teplým Severoatlantickým prúdom. Východné Francúzsko má chladnejšie zimy a teplejšie letá, ktoré sú chudobné na zrážky. Juh krajiny sa teší horúcim letám bez zrážok, zimy sú mierne a často daždivé. V blízkosti západného pobrežia sa ročná nameraná hodnota spadnutých zrážok pohybuje nad 80 cm. Vo východnej časti krajiny môže byť nižšie ako 60 cm. Klíma v horách je chladnejšia a vlhšia, úhrn zrážok presahuje 100 cm. V zime väčšina týchto zrážok spadne v podobe snehu.

Povrch:

Severnú a západnú časť Francúzka tvoria prevažne trávnaté roviny a pahorky. Hornatá časť s lesmi tvorí južnú a východnú hranicu Francúzka. Strednú časť zaberá Centrálny masív, rozľahlá planina s hlbokými riečnymi údoliami a ojedinelými vyhasnutými sopkami. Nížinné kotliny odvodňujú tri veľké rieky - Loira, Seina a Garonne.

Nerastné suroviny a energetika:

Ťažba nerastných surovín je teraz relatívne nevýznamná. Na severovýchode sa ťaží uhlie a železná ruda. V ťažbe sa využíva malé náleziská bauxitu, uránu a soli. Bauxit sa začal ťažiť v meste Les Baux, skôr než priniesla surovine meno. V blízkosti Pyrenejského pohoria sa ťaží nafta a nachádza sa tu malé nálezisko zemného plynu. Hlavným zdrojom energie sú jadrové elektrárne, ktoré sa podieľajú 70% na celkovom výkonu Francúzskej republiky. Francúzsko využíva jadrovú energiu viac než hocijaká iná krajina.

Priemysel:

Francúzsko je významný priemyslový štát. Ťažký priemysel zahrňuje spracovanie ropy, výrobu železa, ocele, hliníka, cementu, papiera, chemikálii a strojárenstva. Vo výrobe automobilov sa Francúzsko zaraďuje na 4 miesto na svete (po Japonsku, USA a Nemecku). Automobilový priemysel sa koncentruje v blízkosti hlavného mesta Paríža, ďalší je v severovýchodnej časti blízko Lille a Dunkerque. Mnoho nových priemyselných odvetví sa začalo rozvíjať okolo prístavného mesta Marseille. Pneumatiky sa vyrábajú v Clermont Ferrrand v strednej časti Francúzska. V Lyone a severovýchodnej časti krajiny sa nachádza množstvo textiliek. Francúzsko zaznamenalo vysoký nárast v cestovnom ruchu, najmä však na pobreží, v hornatých oblastiach a v hlavnom meste.

Poľnohospodárstvo:

Francúzsko je najväčší poľnohospodársky štát Európskej únie. Poľnohospodárske výrobky predstavujú 16% celkového vývozu. Na severe sa obrába vo veľkom množstve pšenica, zemiaky, jačmeň a cukrová repa. Na mnohých miestach sa nachádzajú vinice. Languedoc produkuje najväčšie množstvá vína, kvalitnejšie víno však pochádza z Bordeaux, z Côte d´Or blízko Dijonu a z oblasti Champagne. Rôzne klimatické pásma umožňujú pestovanie rôznych druhov ovocia. V hornatých oblastiach sa pasú ovce a dobytok. Na rôznych miestach Francúzska sa vyrába syr. 5% obyvateľstva nachádza pracovné uplatnenie v poľnohospodárstve. 32% pôdy sa využíva k pestovaniu poľnohospodárskych plodín, 25% je určené k pastierskym účelom, 27% pokrývajú lesy.

Obyvateľstvo:
Za posledných 50 rokov sa väčšina ľudí presťahovala z vidieka do mestských sídel. Najhustejšie zaľudnenými oblasťami, ktoré sú súčastne aj ekonomicky najrozvinutejšie, sú Paríž s predmestiami, veľké priemyselné centrá a Azúrové pobrežie na juhovýchode.

Mestá:

Paríž je administratívne, finančné, priemyslové a kultúrne centrum Francúzskej republiky. Priťahuje turistov zo všetkých kútov sveta vďaka svojím presláveným pamiatkam. Lyon založili Rímania na sútoku rieky Rýn s Saunou. V Lyone sa sústreďuje výroba hodvábu. A zároveň je dôležitým dopravným uzlom. Marseille založili Grékovia v roku 600 pred n.l. Neskôr ho ovládli Rímania. Plní úlohu dôležitého prístavu a spojnice medzi severnou Afrikou a bývalými kolóniami v západnej a strednej Afrike. Lille je ďalším veľkým strediskom a priemyslovým gigantom na severe.

Doprava:

Paríž je ohniskom všetkých dopravných systémov diaľnic a železníc rozbiehajúcich sa do všetkých smerov. Paríž je riečnym prístavom a domovom troch letísk. Vo Francúzsku jazdia niektoré z najrýchlejších európskych vlakov napr. TGV ( train de grand vitesse ). Vnútrozemské vodné cesty sú dôležité pre prevoz ťažkých nákladov. 8 500 km vyplňujú splavné rieky a kanály, predovšetkým Seina, Rýn a Ron. Air France je národnou leteckou spoločnosťou pre medzinárodnú leteckú prepravu. Air Inter riadi vnútrozemné lety.

Korzika:

Ostrov v Stredozemnom mori je súčasťou Francúzska. Žije tu 250 000 obyvateľov. Ostrov Korzika je drsný a hornatý. Hora Cinto dosahuje do výšky 2710m. Iba 2% pôdy je obrábaná. Väčšinu povrchu tvoria lesy. Pomaranče, víno a olivový olej sú hlavnými vývoznými artiklami. Bastia je hlavný prístav a najväčšie mesto.