referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Počasie a meteorológia
Dátum pridania: 23.05.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: trapko13
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 060
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 6
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 10m 0s
Pomalé čítanie: 15m 0s
 

Počasie

Počasie je stav ovzdušia na určitom mieste a v určitom časovom okamihu. To, čo vytvára počasie na našej Zemi, je vlastne Slnko a pohyby Zeme. Obdobia sa striedajú, lebo sa mení množstvo slnečného žiarenia zasahujúceho Zem. Slnko rozohrieva pevninu aj oceány, a tým spôsobuje vírenie vzduchu. Táto energia ovplyvňuje aj naše počasie. Počasie sa odohráva v jednej z vrstiev atmosféry - troposfére.

Troposféra je najspodnejšia časť atmosféry a jej priemerná výška je v miernom pásme 10 kilometrov, nad pólmi 8-9 km a nad rovníkom dosahuje až 15-17 km. Od ostatných vrstiev atmosféry je oddelená tropopauzou. Je to preto, lebo gravitačná sila to všetko drží pri Zemi, keby nebola gravitačná sila všetka voda z troposféry by mohla zaliať Zem rovnomerne do výšky jedného metra.

Vertikálne rozdelenie teploty:

Priemerný tepelný úbytok v troposfére je cca 0,6 ˚C na 100 m (vertikálny gradient). Ide o kinetickú teóriu tepla - neusporiadaný pohyb molekúl - čím rýchlejšie sa pohybujú molekuly telesa, tým sa viac otepľuje. Odovzdávanie tepla v nižších vrstvách atmosféry (a teda aj v troposfére) sa deje cez molekulárnu vodivosť - Zem priamo odovzdáva teplo molekulám vzduchu nad ňou. Lenže ak by to fungovalo len takto, tak by sa vyššie vrstvy atmosféry, napr. termosféra, stratosféra otepľovali len veľmi, veľmi pomaly a úbytok teploty by bol extrémny. To sa však meraniami neosvedčilo, takže určite musí existovať aj iný proces. A je to proces, ktorý sa nazýva vertikálna výmena tepla. Tento proces ovplyvňujú turbulentné (vírivé) a konvektívne (usporiadané vertikálne) pohyby, a deje sa to tak, že týmito pohybmi sa častice zohrejú a idú hore a na ich miesto prídu chladnejšie - teplo zo Zeme sa prenesie do vyšších vrstiev atmosféry. Pokles teploty s výškou je spôsobený tým, že vzduch, ktorý stúpa sa dostáva do výšok, kde je nízky atmosférický tlak vzduchu, sa rozpína. Rozpínanie vyžaduje množstvo tepelnej energie, ktorá je v objeme spomínaného stúpajúceho vzduchu. Rozdiel je aj v tom, či je vzduch suchý alebo vlhký. Zmeny teploty vnútri sledovaného objemu bez výmeny tepla s okolím nazývame adiabatickými zmenami teploty, vystupujúci vzduch sa teda ochladzuje adiabaticky.

Pokles teploty vo vzduchu, ktorý sa nezúčastňuje na vertikálnych pohyboch, sa nazýva faktickým alebo skutočným gradientom (gradient teplotného zvrstvenia). Od vzájomného vzťahu medzi adiabatickým a skutočným gradientom závisia dané termodynamické stavy, ktoré sa nazývajú rovnovážnymi stavmi atmosféry.

No nie vždy platí, že s výškou klesá teplota - existuje predsa aj „izotermia" alebo „inverzia":

a.) Inverzia - obrátený priebeh teploty

b.) Izotermia - rovnaká teplota

Horizontálne rozdelenie teploty:

Teplota sa mení v priebehu roka, aj v priebehu dňa. Je to spôsobené otáčaním Zeme okolo vlastnej osi - denné výkyvy; a rotáciou Zeme okolo Slnka - ročné výkyvy. Obiehanie okolo Slnka sa deje po elipse, v ktorej v jednom z ohnísk sa nachádza práve naše Slnko. Ako sme už spomínali, ročné obdobia ovplyvňuje práve táto rotácia, nakoľko zemská os podlieha zmenám. Typické príklady rozdielneho naklonenia Zeme sú: deň letného slnovratu (22.júna), deň zimného slnovratu (22.decembra), deň jarnej (21.marca) a jesennej (23.septembra) rovnodennosti.

V deň letného slnovratu je na južnej pologuli zima a na severnej leto. Nad Arktídou panuje polárny deň a v Antarktíde je polárna noc.

V deň zimného slnovratu je na južnej hemisfére leto a na zimnej naopak zima. Na severnom póle nie je žiadne slnečné svetlo. Množstvo tepla vzrastá smerom na juh.

V čase rovnodenností je na pologuliach jar a jeseň a obe hemisféry dostávajú rovnaké množstvo tepla.

Na rozloženie teploty vplýva okrem intenzity slnečného žiarenia aj rozloženie pevnín a morí. Pevnina sa otepľuje v porovnaní s vodnými plochami rýchlejšie, ale sa aj rýchlejšie ochladzuje, vody naopak pomaly strácajú svoje nahromadené teplo, pretože majú veľkú tepelnú kapacitu. Teplota pevnín je v zimných mesiacoch oveľa nižšia ako nad oceánmi (v rovnakej zemepisnej šírke), tým pádom je aj vzduch nad pevninami chladnejší, v letnom období je to naopak - a teda vzduch nad pevninami je teplejší.

Meteorológia

Meteorológia je veda, ktorá sa zaoberá všestranným štúdiom javov v ovzduší. Sústavným pozorovaním týchto javov sa dá dopracovať k predpovedi počasia.

Niečo z histórie meteorológie:

Pravek:

Pravekí ľudia si tieto procesy nevedeli vysvetliť, a preto ich pripisovali rôznym božstvám. S pribúdajúcimi znalosťami matematiky, fyziky a ostatných prírodných vied sa postupne atmosférické javy podarilo vysvetliť.

Starovek:

Prelom spôsobil Aristoteles, žijúci pred dvetisíc tristo rokmi, svojím štvorzväzkovým dielom Meteorológia, kde objasňoval kométy, meteority, zrážky, vetry, búrky, zemetrasenia, víchry, a svetelné javy v atmosfére.

Prvým meteorologickým prístrojom bol zrejme zrážkomer, o ktorom sa píše už v čínskych kronikách. Gréci používali 8-hrannú a starovekí Rimania 12-hrannú ružicu na určovanie smeru vetra.

Stredovek:

Stredoveká meteorológia spočiatku stagnovala, len mnísi a profesori robili zápisy o počasí. Až v 15. storočí sa dá hovoriť o určitom pokroku, kedy Nicolaus Cusanus zostrojil prístroj na meranie vlhkosti. Takýto prístroj zostrojil aj Leonardo da Vinci, ktorý okrem iného skonštruoval aj prvý anemometer - merač vetra.

Renesancia:

Prelomovým a dôležitým je rok 1597, kedy Galileo Galilei zostavil prístroj na meranie teploty vzduchu. Evangelista Torricelli navrhol v prvej polovici sedemnásteho storočia princíp ortuťového tlakomera, ktorý sa využíva dodnes. Významným bol aj G. Perrier, ktorý meral tlak na vrchole vyhasnutej sopky Puy de Dôme, a zistil, že atmosférický tlak sa s výškou znižuje.

Novoveká meteorológia:


Najvýznamnejší vedci v tomto období boli napríklad Ferdinand II. Toskánsky (vlhkomer- gyrometer), Christian Huygens, ktorý pridal do teplotnej stupnice body tuhnutia a varu vody, Daniel Fahrenheit, Anders Celsius, Benjamin Franklin (bleskozvod) či Knut Johan Ångström (merač intenzity slnečného žiarenia- pyrheliometer).

V období medzi dvoma svetovými vojnami vedci objavili atmosférické fronty, príčiny tlakových útvarov a pôvod vzduchových hmôt a bola vynájdená rádiosonda.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Galéria k článku [2]
Podobné referáty
Počasie a meteorológia GYM 2.9203 3042 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.