Urbanizácia

Aglomerácie sú intenzívne urbanizované územia, mestá zjednotené s jeho okolitými sídlami a predstavujú jednu z najväčších a najdôležitejších urbanistických jednotiek. Prepojením niekoľkých aglomerácií vznikajú konurbácie (súmestia), ktoré sa stávajú centrom vývoja jednotlivých štátov i kontinentov. Vzájomným zrastaním aglomerácií a konurbácií vznikajú rozsiahle urbanizované územia tzv. megalpolis.

Ročný prírastok obyvateľstva Zeme je 12-13 ‰ (t.j. asi 80 mil. ľudí ročne). Rast počtu obyvateľstva sa však od 70-tych rokov spomaľuje, ale problémy s pitnou vodou, hladomory a choroby sú čoraz aktuálnejšie.

Vysoký stupeň urbanizácie, dosiaľ typický pre vyspelé krajiny, sa začína preukazovať aj v ostatných, novoindustrializovaných krajinách. Znakom súčasnej urbanizácie je vznik veľkomiest s počtom obyvateľov väčším ako 100 000 a sťahovanie obyvateľstva do miest.

Za jeden z globálnych problémov ľudstva možno považovať aj problémy najväčších mestských aglomerácií sveta. Aglomerácie rozvinutého sveta vznikli a najväčší ročný prírastok obyvateľstva zaznamenali v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia. Od 19. storočia sa miera obyvateľstva v mestách zväčšila z 13% na 39%. Podľa odhadov OSN bude v roku 2025 žiť v mestách vyše 60% obyvateľov sveta.

Najvážnejšie problémy súvisiace z rozvojom najväčších mestských aglomerácií zaznamenávame posledné desaťročia v rozvojových krajinách Latinskej Ameriky, Ázie a Afriky. Vďaka vysokému prirodzenému prírastku a sťahovaniu obyvateľstva do miest rastie počet obyvateľov týchto najväčších mestských aglomerácií okolo 3,5 % ročne. Niektoré aglomerácie zaznamenávali v rokoch s najvyššími prírastkami vyše 10 % ročne. Čím je štát rozvinutejší, tým skôr dosiahli jeho aglomerácie najvyšší ročný prírastok.

V posledných rokoch sa prírastky najväčších mestských aglomerácií pomaly znižujú, no problémy s nimi súvisiace – ako preľudnenie a problémy s bývaním, dopravou, znečistenie životného prostredia, odpady a kriminalita – zostávajú. Podľa výskumov žije dnes vyše 500 miliónov ľudí v mestách bez strechy nad hlavou. Namiesto búrania chudobných štvrtí je efektívnejšie ich pomaly „poľudšťovať“ – zabezpečovať odvoz odpadkov a sprostredkovať zdravotnícku starostlivosť.

Najväčšou mestskou aglomeráciou v roku 2000 bolo Tokyo (Japonsko) s 26,4 miliónmi obyvateľov. Za ním nasledovali Mexiko City a Bombaj s vyše 18 mil. obyvateľmi, ďalej São Paulo, New York. Miliónových aglomerácií bolo k roku 2000 okolo 375, v roku 1950 iba 83. Ich počet ako aj počet obyvateľov sa však vzhľadom na nejednoznačnosť hraníc určuje veľmi obtiažne.

Medzi civilizačné choroby konca 20. storočia patrí obezita. V Amerike a Veľkej Británii je obéznych takmer 30 % dospelej populácie, 50 % má nadváhu.

Najväčšiu hrozbu predstavuje syndróm nedostatočnej imunity AIDS, spôsobovaný vírusom HIV, najrozšírenejší v strednej a južnej Afrike. V roku 1990 tam bolo 7 miliónov chorých, v roku 2000 už 25,3 milióna nakazených a 12,1 milióna HIV pozitívnych alebo chorých sirôt. Veľký nárast bol zaznamenaný aj v Južnej a Juhovýchodnej Ázii (z 590 tis. na 5,8 mil. nakazených v r. 2000).

V Strednej Afrike sa občas vyskytne aj nákaza smrteľnej eboly, všetko je spojené s nedostatočnou hygienou, ktorá sa vyskytuje nielen na vidieku ale aj v chudobných okrajových štvrtiach aglomerácií rozvojových štátov.

Vo všeobecnosti tu môžeme sledovať zhoršovanie životného štýlu, následne poruchy spánku, stresy, alergie, neurózy, migrény a srdcovo-cievne ochorenia.

Nárast používania osobných automobilov spôsobuje mnohé ekologické problémy. V Európe a Japonsku sa presadzujú alternatívne pohonné energie, systémy verejnej dopravy, resp. nízka spotreba paliva. Američania sa so svojich starých modelov nevzdajú vďaka veľmi nízkej reálnej cene benzínu a nafty.