Maramures je odľahlý región úplne na severe krajiny. Vďaka relatívnej izolovanosti od zvyšku krajiny si vytvoril špecifickú kultúru a tradície, ktoré tu prechovávajú dodnes. Významnú úlohu tu má rezbárstvo – všetky staršie domy sú postavené z dreva a za najváženejšieho muža v dedine je považovaný ten, ktorý má dom s najväčším a najviac vyrezávaným vchodom. Ženy tkajú tradičné vlnené oblečenie a deky vo farbách červená, biela, čierna a svoje tradičné kroje nosia každý deň.

Obyvatelia Maramures sú tiež známi svojím typickým humorom, čo sa odzrkadľuje napríklad na veselých náhrobkoch. Najznámejší veselý cintorín sa nachádza v obci Sapanta.

Zaujímavé je tiež sledovať, ako sa tu mieša tradičný spôsob života s moderným. Môžete tu napríklad vidieť, ako ženy perú v potoku svoje ručne vyrobené kroje a používajú pritom Tide.

Sighetul Marmatiei

Srdce Maramures, najvhodnejší východiskový bod k návšteve regiónu. Nachádza sa tu aj skanzen na kopci uprostred krásnej prírody, ktorý ukazuje drevenice z celej maramurskej oblasti a typický maramurský štíhly kostol. Za komunizmu sem posielali politických väzňov.

Každoročne sa tu pred Vianocami usporadúvajú nezvyčajné vianočné oslavy, na ktoré sa schádzajú obyvatelia okolitých dedín a tiež návštevníci z iných krajín. V tejto oblasti, známej svojím humorom sú dokonca aj koledy často smiešne. Podáva sa veľmi silná tradičná pálenka „hornica“ a do rána sa spievajú koledy a tancuje sa.

Sapanta

Obec známa Veselým cintorínom. Náhrobky sú veselo pomaľované a doplnené vtipnými rýmovanými nápismi. Tu je jeden príklad nápisu z tohto cintorína:

„Tu leží moja svokra,
ak by žila ďalší rok,
ležala by som tu ja.“

Pestrofarebné obrázky približujú život, prácu, alebo dokonca smrť pochovaného. Niektoré z nich sú doslova umeleckými dielami. Všetky sú vyrezané z dreva jediným rezbárom v dedine. Jeho rodina si tu podáva toto remeslo z pokolenia na pokolenie.

V Sapante si môžete tiež zakúpiť rôzne tradičné ručne vyrobené výrobky z vlny. Vstupné cca 50 Sk.

Surdesti

Maramures je známy svojimi štíhlymi elegantnými kostolmi zo 17. – 18. storočia, ktoré sú zapísané v Zozname kultúrneho dedičstva UNESCO. Boli postavené bez jediného kovového klinca. Kostolík v Surdesti s výškou 72 metrov je najvyšší z nich a je tiež najvyššou drevenou stavbou v Európe, v niektorých prameňoch sa dokonca uvádza, že je najvyššou drevenou stavbou sveta. Do roku 1989 bolo gréckokatolícke náboženstvo zakázané a jeho veriaci sa museli pričleniť k rímskokatolíkom. Od roku 1989, keď sa väčšina ľudí vrátila k ich pôvodnému náboženstvu, dedinčania začali stavať takmer v každej dedine nový kostol, lebo drevené kostolíky sú príliš malé, tak počas nedeľnej omše môžete vidieť ženy ako stoja pred kostolom a tlačia ucho k stene, aby niečo počuli. V niektorých dedinách to už vyriešili pomocou vonkajších reproduktorov.