Obyvateľstvo

V Nemecku žije na ploche 357 026 km² vyše 80 milióna obyvateľov. Preto patrí Nemecko k najhustejšie osídleným veľkým štátom sveta. Asi 75 milióna obyvateľov (91 %) sú nemeckí štátni občania. Z týchto má 7 miliónov „migračné“ pozadie, to znamená, že sú:

- v Nemecku narodení alebo dlhšiu dobu v Nemecku žijúci bývalí cudzinci, ktorí od zmeny zákona o štátnom občianstve po podaní žiadosti získali štátne občianstvo,

alebo

- občania nemeckej národnosti, ktorí sa prisťahovali z iných štátov. Medzi 1950 a 2002 to bolo spolu 4,3 milióna ľudí. Hlavná časť tých, ktorých tento zákon označuje ako „Aussiedler“ (vysťahovalec) poprípade „Spätaussiedler“ (neskorý vysťahovalec), pochádza zo štátov bývalého Sovietskeho zväzu (51%, hovorovo označovaných ako „ruskí Nemci“) a Poľska (34 %).

Inú štátnu príslušnosť má 9 % obyvateľstva (asi 7 miliónov), ktorí majú rôzne etnické a národnostné pozadie. Asi 1,8 milióna z nich je tureckej národnosti. Zo zvyšných takmer 4,9 milióna je najviac občanov Európskej únie (2,1 milióna), z veľkej časti Talianov (0,5 milióna), Grékov (0,3 milióna), Poliakov (0,3 milióna) a Rakúšanov (0,2 milióna). Podiel európskych občanov z nečlenských štátov Európskej únie (3,2 milióna) sa zvýšil v 90-tych rokoch kvôli migrácii zo štátov bývalého Sovietskeho zväzu a z bývalej Juhoslávie (1,0 milión; okrem iného ako vojnoví utečenci). Počet celkovej poľskej diaspóry v Nemecku prekračuje 2 milióny.

V dôsledku toho je podiel obyvateľov s „migračným“ pozadím asi 15 %; čo poukazuje na to, že sa etnické zloženie obyvateľstva zmenilo, ale to sa už nedá vystihnúť pomocou národnostnej štatistiky. Časť prisťahovalectva je v vzhľadom na pokles pôrodnosti a z toho vyplývajúce negatívne dôsledky na demografický vývoj politicky žiadaný, aby sa neohrozilo sociálne zabezpečenie obyvateľstva.

Hospodárstvo

Nemecko je relatívne chudobné na suroviny, jeho hospodárstvo je zamerané predovšetkým na priemysel a služby. Veľké plochy krajiny sú poľnohospodársky využívané, hoci v poľnohospodárstvo pracuje iba 2–3 % z celkového počtu zamestnancov. Nemecko je s hrubým domácim produktom o veľkosti 2,2 bilióna eúr (stav k 2004) tretím najväčším národným hospodárstvom sveta. Navyše je Nemecko najväčším exportérom sveta. Životnou úrovňou vyjadrenou indexom Human Development Index je Nemecko na 19. mieste svetového rebríčka. Podľa HDP na obyvateľa je Nemecko medzi krajinami EÚ na 11. mieste.

Toho času je nemecké hospodárstvo charakterizované relatívne nízkym medziročným hospodárskym rastom (2003: −0,1 %, 2004: 1,6 %) a pre Nemecko nezvyčajne vysokou nezamestnanosťou, obzvlášť vo východnom Nemecku. Tieto problémy sú predovšetkým dôsledkom stagnujúceho domáceho dopytu. Naopak, v zahraničnom obchode je Nemecko veľmi úspešné a v rokoch 2000 až 2004 sa zvýšil o 49 %. Nezamestnanosť rastie kontinuálne od 70-tych rokov.

Hľadanie príčin tejto hospodárskej krízy rozdeľuje spoločnosť: zväzy podnikateľov a neoliberálni ekonómovia tvrdia, že príčinou hospodárskej krízy je tradične silný sociálny štát, lebo nízke náklady na pracovnú silu v susedných východoeurópskych krajinách vedú k presúvaniu výroby. Oponenti poukazujú na to, že iné krajiny s vybudovaným sociálnym štátom ako napríklad Švédsko, Fínsko, Nórsko, Rakúsko dosahujú vysoký hospodársky rast. Ako príčina sa akceptuje aj skutočnosť, že štátne výdavky sa z veľkej časti financujú namiesto daní (ktoré sú nezávislé od pracovného miesta) cez sociálne odvody, ktoré predražujú pracovné miesta. Odborové organizácie a kritici globalizácie argumentujú keynesianistickými modelmi a tvrdia, že sa tuzemský dopyt zoslabil pre krátenia v sociálnej oblasti.

Za celosvetovo najviac konkurencieschopné odvetvia nemeckého hospodárstva sa považujú automobilový, elektrotechnický, strojársky a chemický priemysel.