Nemecko

Nemecko alebo celým menom Nemecká spolková republika (NSR) (po nemecky: Bundesrepublik Deutschland, BRD) je spolkový štát v strednej Európe, zo slovenského pohľadu v západnej Európe. Susedí s Dánskom, Poľskom, Českom, Rakúskom, Švajčiarskom, Francúzskom, Luxemburskom, Belgickom a Holandskom. Na severe tvoria prirodzenú hranicu Severné more a Baltské more.

Hlavným mestom a sídlom vlády je Berlín, niektoré ministerstvá sa nachádzajú v Bonne. Politický systém je federálny a organizovaný ako parlamentná demokracia: Podľa definície v ústave (v Nemecku označovanou ako Základný zákon) je Nemecko demokratický a sociálny spolkový štát. Tento štát pozostáva zo 16, čiastočne suverénnych krajín. Nemecká spolková republika je okrem iného aj členom Spojených národov, Európskej únie, NATO a G8.

Názov

Na výslovnú žiadosť nemeckej strany sa v medzinárodných dohodách, zmluvách a podobných dokumentoch medzi Nemeckou spolkovou republikou a Slovenskou republikou používa podoba Spolková republika Nemecko, v ostatných prípadoch podoba Nemecká spolková republika. Toto je záväzný predpis Úradu geodézie a kartografie a Pravidiel slovenského jazyka (SAV).

Geografia

Geografická poloha krajiny

Nemecko leží v strednej Európe. Krajinný typ sa mení predovšetkým v smere zo severu na juh. Terén sa smerom na juh stáva strmším a vyšším. Severná časť Nemecka, Severonemecká nížina, je nížina sformovaná predovšetkým pred dobou ľadovou, na ktorú naväzuje v strede a na juhu Nemecka zalesnené stredohorie. Najmä v Bavorsku, ale tiež v Bádensku-Württembersku, prechádza táto krajina až do relatívne vysoko položeného severoalpského predhoria a to ďalej do Alpských veľhôr.Vodstvo

Nemecko hraničí v Dolnom Sasku a Šlezvicku-Holštajnsku so Severným morom. Toto more je oblasťou s najhustejšou námornou dopravou a je spojené s Atlantickým oceánom. Meklenbursko-Predpomoransko a Šlezvicko-Holštajnsko ležia pri Baltskom mori, vnútrozemnom mori, ktoré je spojené so Severným morom cez Skagerrak. Morské prúdenie je v Baltskom mori oveľa menšie ako v Severnom mori.

Takmer všetky nemecké rieky patria do povodia šiestich veľkých riečnych systémov. Tými sú Rýn, Dunaj, Labe, Vesera (Weser), Odra a Ems.

Nemecké jazerá vznikli z veľkej časti vplyvom doby ľadovej, po skončení ktorej sa ľadovcové doliny naplnili vodou. Preto sa väčšina veľkých jazier nachádza na územiach pôvodne pokrytých vnútrozemským ľadom alebo na ich predhorí, najmä v Mecklenbursku a alpskom predhorí. Najväčším jazerom s nemeckou časťou je Bodamské jazero, ktoré hraničí aj s Rakúskom a Švajčiarskom. Najväčšie jazero, ktoré leží úplne na nemeckom území, je Müritz, ktorého časť leží v Mecklenburskej jazernej oblasti.

Horstvo a depresie

Alpy sú jedinými veľhorami, ktorých časť leží v Nemecku. Nachádza sa tu aj Zugspitze, ktorý je s 2962 m najvyšším štítom Nemecka. Stredohorie sa stáva častejším a vyšším smerom zo severu na juh. Najvyšším vrchom stredohoria je Feldberg v Čiernom lese s 1493 m, nasledovaný Großer Arberom v Bavorskom lese s 1453 m. Štíty dosahujúce viac ako 1000 m majú okrem toho aj Krušné hory (Erzgebirge), Smrčiny (Fichtelgebirge) a výnimočne aj Harz, ktoré sú najsevernejšie stredohorie Nemecka s 1141 m vysokým štítom Brocken. Severnejšie od prahu stredohoria sa týčia iba ojedinelé formácie s výškou väčšou ako 100 m, z ktorých je Hagelberg vo Flämingu s 200 metrami najvyšší.

Najnižším miestom v Nemecku, na ktoré sa dá dokonca vstúpiť, leží 3,54 m pod hladinou mora v depresii (územie ležiace nižšie ako hladina mora) v Neuendorf-Sachsenbande (Šlezvicko-Holštajnsko). Rovnako v tejto spolkovej krajine sa nachádza najhlbšie prirodzené miesto pod vodou: Leží s 39,10 m pod hladinou mora na dne Hemmelsdorfského jazera severo-severovýchodne od Lübecku. Najhlbšie umelo vytvorené miesto leží dokonca 293 m pod hladinou mora na dne povrchovej bane Hambach východne od obce Jülich v Severnom Porýní - Vestfálsku.

Podnebie

Nemecko patrí do miernej klimatickej zóny strednej Európy, leží v oblasti pásma západných vetrov v prechodovej oblasti medzi morskou klímou v západnej Európe a kontinentálnou klímou vo východnej Európe. Na klímu pôsobí okrem iného aj Golfský prúd, ktorý vytvára neobyčajne mierne klimatické podmienky pre tieto zemepisne šírky.

Extrémne počasie, ako napríklad suchá, tornáda, kruté mrazy alebo extrémne horúčavy sú relatívne zriedkavé. Príležitostne sa však objavia víchrice, ktorých pribúdanie obzvlášť v zimných mesiacoch spôsobuje problémy. V rokoch 2000 a 2002 sprevádzali víchrice aj veľké škody. Pravidelne prichádzajú povodne, ktoré prichádzajú v lete po intenzívnych dažďoch (povodeň Odry v 1997 a povodeň Labe v 2002) alebo v zime po topení snehu, môžu viesť k záplavám a značným škodám. Suchá postihujú hlavne severovýchod Nemecka, môžu sa však rozšíriť do celej krajiny ako naposledy počas vlny horúčav v roku 2003.Obyvateľstvo

V Nemecku žije na ploche 357 026 km² vyše 80 milióna obyvateľov. Preto patrí Nemecko k najhustejšie osídleným veľkým štátom sveta. Asi 75 milióna obyvateľov (91 %) sú nemeckí štátni občania. Z týchto má 7 miliónov „migračné“ pozadie, to znamená, že sú:

- v Nemecku narodení alebo dlhšiu dobu v Nemecku žijúci bývalí cudzinci, ktorí od zmeny zákona o štátnom občianstve po podaní žiadosti získali štátne občianstvo,

alebo

- občania nemeckej národnosti, ktorí sa prisťahovali z iných štátov. Medzi 1950 a 2002 to bolo spolu 4,3 milióna ľudí. Hlavná časť tých, ktorých tento zákon označuje ako „Aussiedler“ (vysťahovalec) poprípade „Spätaussiedler“ (neskorý vysťahovalec), pochádza zo štátov bývalého Sovietskeho zväzu (51%, hovorovo označovaných ako „ruskí Nemci“) a Poľska (34 %).

Inú štátnu príslušnosť má 9 % obyvateľstva (asi 7 miliónov), ktorí majú rôzne etnické a národnostné pozadie. Asi 1,8 milióna z nich je tureckej národnosti. Zo zvyšných takmer 4,9 milióna je najviac občanov Európskej únie (2,1 milióna), z veľkej časti Talianov (0,5 milióna), Grékov (0,3 milióna), Poliakov (0,3 milióna) a Rakúšanov (0,2 milióna). Podiel európskych občanov z nečlenských štátov Európskej únie (3,2 milióna) sa zvýšil v 90-tych rokoch kvôli migrácii zo štátov bývalého Sovietskeho zväzu a z bývalej Juhoslávie (1,0 milión; okrem iného ako vojnoví utečenci). Počet celkovej poľskej diaspóry v Nemecku prekračuje 2 milióny.

V dôsledku toho je podiel obyvateľov s „migračným“ pozadím asi 15 %; čo poukazuje na to, že sa etnické zloženie obyvateľstva zmenilo, ale to sa už nedá vystihnúť pomocou národnostnej štatistiky. Časť prisťahovalectva je v vzhľadom na pokles pôrodnosti a z toho vyplývajúce negatívne dôsledky na demografický vývoj politicky žiadaný, aby sa neohrozilo sociálne zabezpečenie obyvateľstva.

Hospodárstvo

Nemecko je relatívne chudobné na suroviny, jeho hospodárstvo je zamerané predovšetkým na priemysel a služby. Veľké plochy krajiny sú poľnohospodársky využívané, hoci v poľnohospodárstvo pracuje iba 2–3 % z celkového počtu zamestnancov. Nemecko je s hrubým domácim produktom o veľkosti 2,2 bilióna eúr (stav k 2004) tretím najväčším národným hospodárstvom sveta. Navyše je Nemecko najväčším exportérom sveta. Životnou úrovňou vyjadrenou indexom Human Development Index je Nemecko na 19. mieste svetového rebríčka. Podľa HDP na obyvateľa je Nemecko medzi krajinami EÚ na 11. mieste.

Toho času je nemecké hospodárstvo charakterizované relatívne nízkym medziročným hospodárskym rastom (2003: −0,1 %, 2004: 1,6 %) a pre Nemecko nezvyčajne vysokou nezamestnanosťou, obzvlášť vo východnom Nemecku. Tieto problémy sú predovšetkým dôsledkom stagnujúceho domáceho dopytu. Naopak, v zahraničnom obchode je Nemecko veľmi úspešné a v rokoch 2000 až 2004 sa zvýšil o 49 %. Nezamestnanosť rastie kontinuálne od 70-tych rokov.

Hľadanie príčin tejto hospodárskej krízy rozdeľuje spoločnosť: zväzy podnikateľov a neoliberálni ekonómovia tvrdia, že príčinou hospodárskej krízy je tradične silný sociálny štát, lebo nízke náklady na pracovnú silu v susedných východoeurópskych krajinách vedú k presúvaniu výroby. Oponenti poukazujú na to, že iné krajiny s vybudovaným sociálnym štátom ako napríklad Švédsko, Fínsko, Nórsko, Rakúsko dosahujú vysoký hospodársky rast. Ako príčina sa akceptuje aj skutočnosť, že štátne výdavky sa z veľkej časti financujú namiesto daní (ktoré sú nezávislé od pracovného miesta) cez sociálne odvody, ktoré predražujú pracovné miesta. Odborové organizácie a kritici globalizácie argumentujú keynesianistickými modelmi a tvrdia, že sa tuzemský dopyt zoslabil pre krátenia v sociálnej oblasti.

Za celosvetovo najviac konkurencieschopné odvetvia nemeckého hospodárstva sa považujú automobilový, elektrotechnický, strojársky a chemický priemysel.