Kanadské jazerá zaberajú asi 8% povrchu štátu. Jednu skupinu z nich tvorí päť Veľkých kanadských jazier na juhu, (Horné, Hurónske, Michiganské, Erijské a Ontário) na hranici s USA, druhú všetky ostatné jazerá Kanady. Horné jazero je najväčšie sladkovodné jazero na svete.

Erijské jazero s Ontáriom spája rieka Niagara, a tam je jeden z kanadských prírodných divov, a to 60m vysoké a 1,5km široké vodopády. Kanadské mestá Toronto, Hamilton a Thunder Bay a americké Detroit, Chicago, Cleveland, Buffalo a Milwaukee tvoria spolu s aglomeráciami veľké súvislé zastavané územie prerušované plochami jazier.

Pre kanadské hospodárstvo má značný význam stretávanie studeného Labradorského prúdu s teplým Golfským prúdom v kanadských pobrežných vodách neďaleko ostrova Newfoundland. Preto jeho okolie patrí k najznámejším rybolovným a najmä treskolovným oblastiam sveta. Kanada býva neraz označovaná ako krajina lesov (zaberajú 40% povrchu krajiny). Kanada vyťaží 200 miliónov m dreva ročne, takže je najväčším svetovým producentom a vývozcom dreva.

Kanada je štát bohatý na prírodné zdroje. Má veľké plochy poľnohospodárskej pôdy, bohaté loviská rýb, nedozerné lesy aj skutočne obrovské zásoby nerastov.
Hoci kľúčovými odvetviami hospodárstva Kanady sú už dávno priemysel, obchod, služby, finančníctvo a informatika, aj poľnohospodárstvo má stále významnú úlohu. Pšenica z Kanady smeruje do všetkých kútov sveta. Na prériách sa pestuje aj veľa jačmeňa a ovsa, na juhu provincií Ontário a Québec sú zase nedozerné lány kukurice. Dôležitou súčasťou hospodárstva Kanady bol oddávna lov rýb. Okrem v už spomínanej bohatej newfoundlandskej oblasti v Atlantickom oceáne loví Kanada aj v Tichom oceáne (hlavne lososy) a vo veľkých sladkovodných jazerách.

Základom rozvoja priemyslu, ale aj celého hospodárstva kanady je závideniahodné nerastné bohatstvo. Z neho sú zas najdôležitejšie palivá a železná ruda. Ložiská ropy, zemného plynu, čierneho a hnedého uhlia sú najmä v provincii Alberta pod Skalnatými vrchmi, no veľa ropy a zemného plynu skrýva podzemie aj v povodí rieky Mackenzie a v Beufortovom mori na severe neďaleko ústia rieky Mackenzie. Aj ložiská železnej rudy na polostrove Labrador a na ostrove Newfoundland patria k najväčším na svete. Kvalitná kanadská železná ruda je vyhľadávanou surovinou oceliarov. Vo svetovom meradle je významná aj ťažba rúd zinku, rúd niklu, rúd medi a olova, platiny, zlata, striebra a kobaltu. Najdôležitejším priemyselným odvetvím Kanady je výroba dopravných prostriedkov (automobily, lietadlá, lokomotívy, vagóny, poľnohospodárske a obrábacie stroje).

Výrobou 1,3 milióna ton hliníka sa Kanada zaraďuje na druhú priečku na svete napriek tomu, bauxit nemá a musí ho dovážať. Pri jeho lacnej výrobe je výdatným pomocníkom lacná elektrická energia. Veľká ťažba dreva znamená i veľký drevospracujúci priemysel zameraný hlavne na výrobu celulózy a papiera, ale i ostatných drevených výrobkov vrátane nábytku i domov z dreva. Nechýba ani potravinársky priemysel a výroba počítačov. Význam dopravy je obrovský, tak pri spojení jednotlivých miest, ako aj pri obchodných vzťahoch so zahraničím. Transkontinentálna železnica zohrala začiatkom minulého storočia významnú úlohu pri zjednocovaní Kanady. V dnešnej automobilovej dobe majú najväčší význam transkontinentálne diaľnice. V Kanade sa často lieta, veľké diaľky si priam vynútili rozvoj leteckej dopravy. A sú tu ešte nepostrádateľné vodné cesty.