Rieka Iguacu sa zarezáva o hustého lesa a na konci sa prepadáva do hlbokého prielomu v Paranskej plošine.
Vo výbežku Brazílie pri hraniciach s Argentínou sa nachádzajú vodopády široké skoro 4 km. Iguazú tvorí 275 vodopádov, hlavným z nich je San Martin na argentínskej strane.
Plošinu, cez ktorú vodopády tečú tvoria tvrdé vulkanické horniny. Tieto horniny sa ťažko zvetrávajú, preto musí voda tiecť iba úzkymi korytami. Tak sa vytvorili početné skalné ostrovčeky zarastené stromami.
Množstvo vody, ktoré vodopádmi preteká, závisí od sezónnych dažďov. V období najväčších dažďov padá do rokliny nazvanej Diablovo hrdlo (82 m) každú sekundu takmer 14 miliónov litrov vody. V období sucha sa prietok zníži na 2,3 mil. litrov vody za sekundu. Zhruba každých 40 rokov je také sucho, že vodopády úplne vyschnú. Naposledy sa to stalo v roku 1978.
Na skalných rímsach rastie veľa vodných rastlín, ktoré pripomínajú machy a lišajníky. Sú vysoké najviac 10 cm. Pri vodopádoch hniezdia dážďovníky a žijú tu stovky motýľov. Vo vysokej vegetácii sa vyskytujú aj veľké cicavce. Pri brehoch je bujná takmer tropická vegetácia.
Na začiatku 20. storočia vytvorili Brazília a Argentína v okolí vodopádov národný park.
Majestátnosť a krása vodopádov tu vytvárajú nádherné divadlo prírody.