Ľudia sa od počiatku svojej existencie združovali do skupín, aby tak spoločne odolávali rôznym nástrahám, ktoré na nich pripravoval ich život. Najprv to boli iba tlupy žijúce na jednom mieste, ale s rozvojom ľudského myslenia prišiel i rozvoj ich okolia a kvality ich života. Začali si stavať kvalitnejšie príbytky z čoraz rozmanitejších materiálov. S rastom populácie sa zvyšovala i hustota zaľudnenia a tak vznikli i prvé mestá. V dnešnej dobe je na svete obrovské množstvo miest. A medzi nimi i Bratislava.

Každý vníma jednotlivé mestá inak, ale myslím, že mesto, v ktorom sa človek narodil, hodnotí úplne inak, oddeľuje ho od tých ostatných a dáva ho jednoznačne na prvé miesto. Presne tak hodnotím Bratislavu i ja. Keďže je to moje rodné mesto, posudzujem ho ako najkrajšie a najlepšie. Ťažko totiž hodnotiť krásu Ríma, Neapolu, Paríža alebo iných starobylých či vysoko vyspelých miest s Bratislavou, v ktorej som sa narodil a vyrastal.

Mnoho ľudí vo svete a asi najmä v USA spojuje Slovensko s Východnou Európou, Ruskom, či nebodaj ZSSR (týchto ľudí už asi nie je až tak veľa) a Stredným Východom. Existencia nejakej Bratislavy ich nezaujíma. No však z vlastnej skúsenosti viem, že ak taký návštevník zo sveta navštívi Bratislavu, je udivený množstvom kultúrnych pamiatok a krás, ktoré sa v hlavnom meste SR nepochybne nachádzajú. História Bratislavy ide ruka v ruke s históriou celého Uhorska, ale jej vznik sa datuje na skoršiu dobu. Nedá sa presne povedať, či vzniklo skôr mesto alebo iba podhradie či len hrad. Isté však je, že žulová skala siahajúca do výšky 79 m nad rieku Dunaj bola lákavým miestom pre výstavbu opevnenia.

Už Rimania vedeli oceniť vhodnú polohu Bratislavy a jej okolia. Možno práve preto tu mali svoje sídla. Ich cesty viedli od Trenčína až po Devín. Prvá zmienka o bratislavskom hrade a podhradí sa datuje podľa záznamov z kláštora v Admonte na obdobie okolo roku 907. O krátky čas sa do tejto úrovne dostali Maďari, no a potom história mesta išla viac, či menej spolu s maďarskou kultúrou. Koncom 12. storočia sa mesto i hrad uvádzajú už ako opevnené. V tom období tu sídlil i kráľ Štefan III. Prvé väčšie osídlenia sa datujú do 12. storočia, kedy mala byť hustejšie obývaná časť dnešného Starého mesta. Kostol bol v tej dobe na hrade - kapitulský kostol, ale okolo roku 1204 bolo právo hradného kostola presunuté do podhradia.

Koncom 13. storočia sa datuje už riadna výstavba mesta. Do konca 13. storočia nebola otázka vlastníctva hradu vyriešená, ale na jeho konci sa už oddeľujú pojmy mesto a hrad. V roku 1287 nadobudlo mesto svoju vlastnú radu a v roku 1291 získava kráľovské privilégium. Významný prínos pre mesto bolo i založenie františkánskeho kostola v roku 1287. No a neodmysliteľnou súčasťou Bratislavy je i kostol sv. Martina, zo začiatku uvádzaný ako kostol sv. Salvátora. Prvé zmienky o tejto stavbe sa uvádzajú okolo roku 1221 a o sto rokov neskôr je chránený mestským opevnením. Opevnenie mesta sa datuje okolo 14. storočia, mestské veže okolo roku 1321 a brány už v roku 1241.

Bratislava však musela i odolávať útokom - najprv to boli Tatári, a potom nás ohrozovali Turci a Husiti v rokoch 1423 až 1436. Neskôr sa začala Bratislava opäť rozvíjať. Na Laurinskej (kedysi Leningradskej) ulici sa našli na domoch zaujímavé prvky gotického umenia (v roku 1950). Nemeckí stavbári vykopali i studňu na hrade 5 metrov pod úroveň rieky Dunaj. Jej čistenie a rekonštrukcia prebehli v roku 1957.

Po Moháčskej katastrofe veľmi vzrástol význam Bratislavy. Začali sa sem sťahovať spočiatku iba šľachtici z Budína, ale neskôr i celá administratíva a v rokoch 1541 až 1780 bola Bratislava korunovačným mestom Uhorska. Prvý kráľ korunovaný v Bratislave bol Maximilián. Bolo to v roku 1563. No však počas korunovácie vypukol požiar a veľká časť mesta bola zničená. Mesto nemalo rýchly prísun vody. No a v rokoch 1580 a 1586 otriasli mestom zemetrasenia. Bola to veľká škoda na novovybudovaných budovách Bratislavy.

Ku koncu 16. storočia dostal hrad do daru Mikuláš Pálffy. On a jeho syn hrad zrekonštruovali a možno že práve im vďačíme za to, že sa uchoval až do dnes v takom stave, v akom je. Pálffy zaviedol i Židom ich vlastnú časť - medzi mestským a hradným múrom. Mária Terézia bola posledným Habsburským obyvateľom hradu. V sedemdesiatych rokoch 18. storočia sa ho snažila zrekonštruovať, ale nepodarilo sa jej to. Pre svoju dcéru dala postaviť zimný palác pod hradom, ktorý je ešte stále vo výstavbe ako rekonštrukcia pôvodného palácu. V roku 1811 však vypukol na hrade požiar a hrad vyhorel. Zánik hradu spôsobil koniec záujmu Viedne o Bratislavu.