DRUHOHORY

Podľa prevládajúcich skamenelín a hornín sa druhohory delia na obdobia trias, krieda a jura. V teplej klíme počas geologicky pokojného obdobia vznikali v mori vápence, dolomity, ílovité bridlice a pieskovce. V poslednom období druhohôr (v kriede) sa výrazne menil zemský povrch - začalo sa alpínske vrásnenie, ktoré trvá dodnes. Počas neho vznikli Alpy, Pyreneje, Himaláje a iné pohoria.

V moriach žili najmä hlavonožce - amonity a belemnity, ktoré sú vedúce skameneliny druhohôr.

Hubky, ramenonožce a lastúrniky tvorili útesy. Usadením mikroskopického planktónu vznikol v kriede biely vápenec (krieda), ktorým sa píše na tabuľu.

Suchší charakter podnebia viedol k rozvoju nahosemenných rastlín, najrozšírenejšie boli cykasy a ihličiny. Na konci druhohôr sa vyvíjali krytosemenné rastliny.

Na suši žili žaby a mloky. V teplom podnebí sa rozvíjali najmä plazy. Druhohory sa nazývajú érou plazov, ktoré ovládli vodu, vzduch aj súš.

V polovici druhohôr (v jure) sa objavili hady a drobnejšie plazy, z ktorých sa začali vyvíjať prví vtáci, napr. pravták Archaeopterix. Vymierajúce plazy postupne nahradili vtáky. Rozvíjajúce sa cicavce boli spočiatku veľké ako dnešné myši. Na konci druhohôr vplyvom zmenených životných podmienok (veľké ochladenie) alebo z dosiaľ neznámych príčin (napr. dopad planétky - asteroidu s priemerom okolo 10km) veľké formy plazov vyhynuli, t.j. približne 60 - 70% organizmov. 

TREŤOHORY

Nepokojné obdobie treťohôr sa delí na staršie treťohory (paleogén) a mladšie treťohory (neogén). V ňom pokračovali a vrcholili rozsiahle horotvorné procesy - alpínske vrásnenie. Horotvorné procesy miestami sprevádzala vulkánska činnosť so vznikom sopečných pohorí.

V mori žili typické živočíchy starších treťohôr - numility (dierkavce), najväčšie jednobunkové živočíchy na Zemi (bunka mala priemer niekoľko centimetrov). Mali vápenatú kostru tvaru mince alebo šošovice. Život v treťohornom mori sa začal podobať dnešnému, žili v ňom lastúrniky, ulitníky, koraly, ježovky, kraby, ale aj žraloky, veľryby a tulene.

Na súši sa vo vlhkých oblastiach rozkladali lesy. Rástli v nich prevažne krytosemenné rastliny - javory, buky, duby, figovníky, magnólie, palmy. Vyskytovali sa aj nahosemenné - ihličnaté rastliny. S rozvojom kvitnúcich rastlín sa súčasne vyvíjali rôzne druhy hmyzu. Ich pozostatky sa našli zakonzervované v živici treťohorných ihličnatých stromov. Skamenená, často priehľadná živica žltooranžovej farby, ktorá sa používa ako ozdobný kameň sa nazýva jantár. Rozvíjal sa nový typ prostredia - lúky pokryté trávami.

Z druhotných plazov prežívali korytnačky, krokodíly, hady a jašterice, rozvíjali sa obojživelníky. Vedúce postavenie mali vtáky a cicavce (najmä hmyzožravce, hlodavce a predchodcovia opíc).

Významný bol vývoj chobotnáčov a veľkých kopytníkov, ktoré sa prispôsobili trávnatým stepiam. Objavovali sa rôzne mäsožravce, medzi nimi napr. veľký šabľozubý tiger. Vedúcimi skamenelinami treťohôr sú aj niektoré druhy mäkkýšov a zuby malých cicavcov.

V zamokrených priehlbinách a v jazerách kmene odumretých stromov prekrývali usadeniny. Pod ich tlakom bez prístupu vzduchu vznikali ložiská hnedého uhlia. V plytkých morských zátokách sa hromadili zvyšky odumretých organizmov, ktoré sa stali základom pre vznik ložísk ropy a zemného plynu.

V treťohorných usadeninách sa našli zvyšky kostí, ktoré pravdepodobne patrili predchodcom človeka.