ŠTVRTOHORY
Štvrtohory je geologická éra, v ktorej žijeme. Trvajú približne 2 milióny rokov. Klimatické podmienky sa vyznačujú ochladením a striedaním studených ľadových období s teplejšími medziľadovými dobami.
V ľadových dobách bol na severnej pologuli mohutný kontinentálny ľadovec. Vo vysokých pohoriach tvorili sa tvorili horské ľadovce, malé množstvo vody v riekach spôsobovalo ukladanie riečnych nánosov - štrkov a pieskov. Zo zvetraných úlomkov, ktoré roznášal vietor, vznikali naviate piesky a spraše. Časť vody viazaná v ľadovcoch bola príčinou zníženia hladiny oceánov.
V medziľadových dobách zvetrávanie podporovali zrážky. Rieky mali väčšie množstvo vody z topiacich sa ľadovcov, prehlbovali doliny zarezávaním sa do podložia. Zo zvetraniny sa tvorila pôda.
V mori žili takmer rovnaké organizmy ako v súčasnosti. Na súši sa mnohé živočíchy prispôsobili chladným podmienkam, napr. mamuty, srstnaté nosorožce, šablozubé tigre, jelene, jaskynné medvede a jaskynné levy. Väčšina z nich neprežila oteplenie pred 10 000 rokmi.
V močaristej tundre na okraji kontinetálneho ľadovca rástli väčšinou machy, lišajníky a zakrpatené dreviny. Smerom na juh sa rozprestieralo pásmo ihličnatých a listnatých lesov, lesostepí a stepí, prevládali krytosemenné rastliny. V dnešnej strednej Európe rástli rastliny súčasného typu, v južnej teplejšej časti rástli figovníky, rododendrony a vavríny. V medziľadových dobách sa vyvíjal najmä hmyz a primáty.
Štvrtohory sú érou vývoja človeka. Človek vzpriamený (Homo erectus) žil na začiatku štvrtohôr. Pravdepodobne sa živil prevažne rastlinnou potravou, používal kamenné nástroje, poznal oheň, ale nevedel ho zakladať.
Asi pred 300 000 rokov pochádzajú nálezy človeka rozumného (Homo sapiens). K najstarším predstaviteľom patrí neandrtálske (pomenovaný podľa náleziska Neandrtál pri Duseldorfe v SRN). Zhotovoval dokonalejšie kamenné nástroje, pochovával mŕtvych. Väčšinou sa živil lovom (napr. mamutov) a pravdepodobne sa dorozumieval primitívnou rečou.
Podľa nálezov pozostatkov žil na konci poslednej ľadovej doby praveký človek - kromaňonec (pomenovaný podľa francúzskeho náleziska Cro Magnon). Človek sa postupne stával pastierom a poľnohospodárom. V nálezoch z obdobia pred 15 000 až 10 000 rokmi už poznáme rozličné hlinené nádoby a predmety zo zlata a bronzu. Sú to výtvory človeka dnešného typu alebo súčasného.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie