Podzemné vody
Voda – povrch Zeme (71%) – slaná (94%)
– sladká (6%) – voda v atmosfére(0,03%), ľad (1,7%), podpovrchová voda (4,3%) – pôdna, PODZEMNÁ


Podzemná voda – hromadí sa po preniknutí cez priepustné horniny (piesok, štrk, pieskovec, zlepenec), či pukliny nepriepustných hornín (žula, čadič, íl, ílovec), nad nepriepustnými horninami. Jej hladina nie je stála.
Prameň – miesto, kde vyviera podzemná voda na povrch prirodzenou cestou.
Minerálne vody – vznikajú mineralizáciou (podzemná voda prestupuje horninami s obsahom minerálov – potom sa o ne obohacuje). Minerálne vody vystupujúce z väčších hĺbok sú teplejšie a obsahujú viac CO2.
Význam podzemných vôd – 1. zdroj vody (úžitková, pitná)
2. prenos látok
3. zdroj pre povrchové toky
4. liečivé účinky
5. nebezpečenstvo znečistenia
6. ťažkosti pri ťažbe alebo orbe



Pôdy
Pôda – prírodný útvar, ktorý vznikol pôsobením zvetrávacích a pôdotvorných procesov z povrchových hornín zemskej kôry a ústrojnej hmoty. Utvárajú sa v nej pôdne horizonty – prenášaním anorganických a organických látok, jemných ílovitých nerastov, presakujúcou a vzlínajúcou vodou v zvislom smere.
Hlavné pôdotvorné činitele: 1. materská hornina
2. podnebie (teplota, zrážky, pomer zrážok a výparu)
3. organizmy (mikroorganizmy tvoria humus)
4.reliéf
5. podzemná voda
6. človek.