Vodstvo: Níl, najdlhšia rieka sveta (6 695 km) dáva Egyptu vodu a s ňou život. Grécky historik Herodotos už pred 2 500 rokmi nazval Egypt „darom Nilu“. Bez jeho vody by nemohol existovať ani staroveký, ani súčastný Egypt. Níl preteká Egyptom od juhu k severu v dĺžke viac než 1 000 km. Hydrografické pomery na dolnom toku Nílu sa však značne zmenili po výstavbe Asuánskej priehrady, dokončené v roku 1970. Za ňou vzniklo jedno z najrozsiahlejších vodných jazier na svete, ktoré umožňuje zavlažovanie veľkých púštnych oblastí. Obyvatelia už nie sú ohrozovaní povodňami, ale ich polia nedostávajú živiny.No napriek týmto problémom zostávajú široké brehy Nílu zelenou záhradou, kde sa pestuje obilie, zelenina, bavlník, cukrová trstina a chovajú domáce zvieratáa – kravy, ovce, kozy i ťavy, dodnes spoľahlivé nosiče nákladov po púštnych cestách. Na pobreží Stredozemného mora pri ústí ramena Nílu i umelých kanálov, leží niekoľko významných prístavov, najvýznamnejšími z nich sú starobylá Alexandria a Bur Said pri vyústení Suezského prieplavu. Nerastné suroviny: ropa, žel. ruda, fosfáty, zemný plyn

Hlavné hospodárske odvetvie: zpracovanie ropy, výroba cementu a hnojív, hutníctvo, potravinársky a textilný priemysel

Vývoz: bavlna, ropa, textil,kovové rudy

Poľnohospodárstvo: kukurica, pšenica, cukrová trstina, palma ďatlová, bavlník

Turistický ruch - Kultúrne pamiatky: pyramídy v Gíze a Sfinga, chrám v Luxore, obelisky v Karnake a Cesuánii, Memmonove kolosy, chrám kráľovnej Hatšepsut, Údolie kŕaľov, Údolie kráľovien, Tutanchamonova hrobka, Sakkara

Gíza: Cheopsova pyramída je vraj umiestnená presne v centre sveta, presnejšie 1/3 vzdialenosti rovníka od pólu. Je to najväčšia dodnes stojaca pyramída a na dlhé tisícročia bola najväčším dielom ľudských rúk vôbec. Do roku 1880 bola najvyššou stavbou na svete, potom ju prekonali veža Dómu v Kolíne nad Rýnom a v roku 1889 Eiffelova veža. Pôvodne bola obložená doskami z leštenej žuly, ktorá bola neskôr bohužiaľ použitá na stavbu tureckej mešity. Pyramídu stihol v podstate rovnaký osud, ako všetky ostatné veľké stavby: celé storočia slúžila ako zdroj stavebného materiálu pre záujemcov z celého okolia. Nevie sa, kto, načo a kedy ju postavil. Popisuje ju Herodotos v diele Dejiny. Ako prvý sem vstúpil syn hrdinu z Rozprávok tisíc a jednej noci. Vchod urobili v 9. storočí z ohňa, octu a baranom ho prerazili. Skutočný vchod sa nachádza vo výške 16,5 m. Koncom 18. storočia tu bol aj Napoleon Bonaparte. Autorom pyramídy má byť oficiálne faraón Chufrea (po grécky Cheops), ktorý ju dal postaviť okolo r.