Egypt v kocke

ZÁKLADNÉ ÚDAJE:

Oficiálny názov (Slovenský): Arabská republika Egypt

Oficiálny názov (originálny): Gumhúríjat Misr al-´Arabíja, Džumhúrija al-Misríja al-´Arabíja

Štátne zriadenie: republika

Kontinent: Afrika, Ázia

Členstvo v mezinár. organizáciách: OSN, OAJ, Arabská liga

Hlavné mesto (počet obyvateľov): Al Quahirah (Cairo) [Káhira] (15 mil. agl.)

Rozloha (poradie vo svete): 1 001 449 km2 (29.)

Počet obyvateľov (poradie): 60 765 000 (17.)

Hustota obyvateľstva: 60,5 obyv./km2

Úradné, resp. užívané jazyky: arabština (úr. j.), angličtina, francúština, berberština, nubijština, bedzaština

Mena: egyptská libra (ginía = 100 piastrov)

Susedia: Sudán, Líbya, Izrael

Administratívne usporiadanie: 26 gubernií

Národnostné zloženie: 98 % Arabi

Priemerná dĺžka života: 68 rokov

Náboženstvo: Islam /94%/, kresťanstvo /6%/

Prezident: Mohammad Hosni Mubarak

Klíma: Podnebie Egypta je s výnimkou pobrežia Stredozemného mora horúce a suché. Smerom k vnútrozemiu má klíma stále výraznejšie kontinentálne rysy – Horúce letá a pomerne chladné zimy. Letné maximá dosahujú v priemere okolo 35 stupňov Celsia, zimné minimá klesajú na 8 stupňov Celsia. V púštiach sú teplotné výkyvy este extrémnejšie. Zrážky ubúdajú od západu k východu a od severu k juhu a to od 260 do 30 mm za rok. Pre Egypt sú príznačné predovšetkým pravidelné a silné vetry.

Reliéf: Pomerne nížinatý. Aj napriek značnej rozlohe Egypta, poľnohospodárska pôda tvorí len 3%, zvyšok tvoria púšte. Níl oddeľuje Líbyjskú púšť /na východe/ a Arabské a Núbijskú púšť /na západe/. Najvyšší bod je Mount Catherine /2629 m n. m./ Najnižší bod je Guattara Depression / -133 m n. n. /. Líbyjská púšť - je súčasťou Sahary. Je to plošina pokrytá pieskom a kameňmi s hlbokými zníženinami, v ktorých ležia slané jazerá, ale tiež niekoľko oáz (Baharija, Dachla, Farafra, al-Charga a Siwa). Najväčšou púšťou je Katarská priepasť (- 133m) pod úrovňou neďalekého Stredozemného mora. Arabska poust - je v podstate skalnatý hornatý hrebeň, ktorý sa tiahne medzi Nílom a Červeným morom. Je to vyprahlé neúrodné územie takmer bez vegetáce. Obývané sú len niektoré zátoky Červeného mora, ich obyvatelia sa živia lovom rýb, koralov a tiež rozvíjajúcou sa turistikou. Na skalnatom pobreží sú dva väčšie prístavy – Bur Safadza a Hurghada. V miestach, kde Suezský záliv prechádza v umelý prieplav, leží významný prístav Suez. Núbijská púšť - Od juhu zo Sudánu zasahuje k Asuánskej priehrade, je tiež súčasťou Sahary.

Vodstvo: Níl, najdlhšia rieka sveta (6 695 km) dáva Egyptu vodu a s ňou život. Grécky historik Herodotos už pred 2 500 rokmi nazval Egypt „darom Nilu“. Bez jeho vody by nemohol existovať ani staroveký, ani súčastný Egypt. Níl preteká Egyptom od juhu k severu v dĺžke viac než 1 000 km. Hydrografické pomery na dolnom toku Nílu sa však značne zmenili po výstavbe Asuánskej priehrady, dokončené v roku 1970. Za ňou vzniklo jedno z najrozsiahlejších vodných jazier na svete, ktoré umožňuje zavlažovanie veľkých púštnych oblastí. Obyvatelia už nie sú ohrozovaní povodňami, ale ich polia nedostávajú živiny.No napriek týmto problémom zostávajú široké brehy Nílu zelenou záhradou, kde sa pestuje obilie, zelenina, bavlník, cukrová trstina a chovajú domáce zvieratáa – kravy, ovce, kozy i ťavy, dodnes spoľahlivé nosiče nákladov po púštnych cestách. Na pobreží Stredozemného mora pri ústí ramena Nílu i umelých kanálov, leží niekoľko významných prístavov, najvýznamnejšími z nich sú starobylá Alexandria a Bur Said pri vyústení Suezského prieplavu. Nerastné suroviny: ropa, žel. ruda, fosfáty, zemný plyn

Hlavné hospodárske odvetvie: zpracovanie ropy, výroba cementu a hnojív, hutníctvo, potravinársky a textilný priemysel

Vývoz: bavlna, ropa, textil,kovové rudy

Poľnohospodárstvo: kukurica, pšenica, cukrová trstina, palma ďatlová, bavlník

Turistický ruch - Kultúrne pamiatky: pyramídy v Gíze a Sfinga, chrám v Luxore, obelisky v Karnake a Cesuánii, Memmonove kolosy, chrám kráľovnej Hatšepsut, Údolie kŕaľov, Údolie kráľovien, Tutanchamonova hrobka, Sakkara

Gíza: Cheopsova pyramída je vraj umiestnená presne v centre sveta, presnejšie 1/3 vzdialenosti rovníka od pólu. Je to najväčšia dodnes stojaca pyramída a na dlhé tisícročia bola najväčším dielom ľudských rúk vôbec. Do roku 1880 bola najvyššou stavbou na svete, potom ju prekonali veža Dómu v Kolíne nad Rýnom a v roku 1889 Eiffelova veža. Pôvodne bola obložená doskami z leštenej žuly, ktorá bola neskôr bohužiaľ použitá na stavbu tureckej mešity. Pyramídu stihol v podstate rovnaký osud, ako všetky ostatné veľké stavby: celé storočia slúžila ako zdroj stavebného materiálu pre záujemcov z celého okolia. Nevie sa, kto, načo a kedy ju postavil. Popisuje ju Herodotos v diele Dejiny. Ako prvý sem vstúpil syn hrdinu z Rozprávok tisíc a jednej noci. Vchod urobili v 9. storočí z ohňa, octu a baranom ho prerazili. Skutočný vchod sa nachádza vo výške 16,5 m. Koncom 18. storočia tu bol aj Napoleon Bonaparte. Autorom pyramídy má byť oficiálne faraón Chufrea (po grécky Cheops), ktorý ju dal postaviť okolo r.

2500 p.n.l. na skalnatom podloží, zarovnanom do roviny.

Pyramída už klesla od jej postavenia približne o 10 m. Každá strana je presne orientovaná na jednu zo svetových strán. Pôdorys pyramídy je štvorec. Celá stavba má asi dva milióny kameňov. V pyramíde na konci dlhej galérie boli dve miestnosti, Kráľova komora a Kráľovnina komora, kde ležal len prázdny sarkofág. Kráľova komora je umiestnená v strede pyramídy, prístup je cez Veľkú galériu a chodbu. Sarkofág je vyrobený z červenej žuly, aj steny vnútri Kráľovej komory.

Jadro Cheopsovej pyramídy tvoria vápencové kvádre, pričom jeden váži tri tony, žulové bloky v Kráľovej komore majú hmotnosť 70 ton a boli dopravené do výšky 70 m. Vnútri je piesok, ktorý zabezpečuje proti zemetraseniu, ktoré občas postihnú túto oblasť. Celú pyramídu tvorilo 210 vrstiev, každá o hrúbke 1,5 m. Celá bola obložená jemným bielym vápencom. Základňu tvorí štvorec so stranou 230,38 m, výška pyramídy klesla z 146,5 na 137 m. Celú ju tvorí obrovská sieť nadzemných a podzemných chodieb a komôr. Za zázrak sa považuje Veľká galéria, obrovské žulové preklady v nej, kladené proti sebe, je to 8,5 m vysoká, 48 m dlhá chodba, ku stropu sa zužuje, vrstvy sú kladené v určitom uhle. Priechod je vysoký 1,12 m, po 1 m sa zdvihne na 3,5 m a a po ďalších 3 m si musíte drepnúť, opäť strop a podrep. Kráľova komora je vo výške 43 m a je vysoká 5,8 m, má päť vrstiev žulových blokov, hore je červená asuánska žula. Pri západnej stene je sarkofág zo žuly 2,2 m x 1,04 m x 0,9 m, z ktorého sa nenašlo ani veko, je navyše odštrbený. Malé šachty na stenách 20 x 20 cm slúžili buď na vetranie alebo tadiaľ vychádzala duša faraóna. Sú orientované presne podľa polohy hviezd.

Kráľovnina komora je podobná. Sú v nej chodby a šachty v hĺbke 35 m pod zemou, dole je aj Pohrebná podzemná sieň. Blízko pyramídy sú jamy a v nich sú pohrebné lode. Okolo je ohrada, v blízkosti pyramídy zádušný chrám a malé pyramídy manželiek plus ich zádušné chrámy. Druhou najvyššou pyramídou v komplexe je Rachefova (Chefrénova) pyramída, vysoká 136,3 m, tvorí ju vápenec, žula, dnu vedú dve cesty, jedna podzemná a jedna zhora, spájajú sa a vedú do pohrebnej komory. Sarkofág je z čiernej žuly, má vraj aj veko. Ani múmia, ani poklady sa nenašli. V okolí pyramídy boli tiež pohrebné lode. Monumentálna cesta, dláždená kameňmi, spájala Chefrénov zádušný chrám s chrámom na brehu Nílu.

Odtiaľ vychádzal pohrebný sprievod s faraónovou múmiou.
Najmenšia je Menkauerova pyramída, opäť z vápenca z blízkych lomov a červenej žuly. Našla sa drevená rakva s nápisom M. a kosti až z doby kresťanskej. V pohrebnej komore našli bazaltový sarkofág, ktorý pri prevoze do Británie spadol do mora. Pohrebné lode, cintorín blízkych ani zádušný chrám tu neboli.

Jedným z dôležitých historických stavieb je Sfinga, o ktorej sa nevie, kto, kedy presne a za akým účelom ju postavil. Prvé zmienky o nej sú vraj už z r. 8000 p.n.l., pretože sa o nej písalo v diele z tohoto obdobia. Najrozšírenejší je názor, že pochádzala z obdobia staviteľov pyramíd 4. dynastie, asi 2500 rokov p.n.l. Podľa niektorých domnienok ju vytesali do podoby faraóna Rachefa (Chefréna), aby strážila jeho hrobku. Stále ju po určitom čase zasype piesok a je poškodená piesočnými búrkami. Vytesaná je do jedného skalného bloku - výnimkou sú laby a zadok. Orientovaná je zo západu na východ, oči sa dívajú na východ. Je to vlastne 73,5 m dlhý a 20 m vysoký lev (podľa názoru iných vedcov) so záhadnou tvárou, na hlave má klasickú pokrývku hlavy faraónov - nemes - a na čele ureus (kráľovská kobra). Natierali ju červenou farbou. Pred sfingou medzi labami stála socha vykročeného panovníka aj chrám. Napoleonovi vojaci sfinge v roku 1798 odstrelili nos, keď ju použili ako terč. V jej blízkosti sa nachádza zádušný chrám Rachefov.

Luxor: osvetľovalo Luxorský chrám. Chrám bol postavený v roku 1350 p.n.l. a reťazec sfíng vraj pôvodne spájal s reťazcom v Karnaku. Chrám bol dielom viacerých farónov a jeho stavba do konečnej podoby trvala asi 200 rokov. Je zasvätený bohu Amonovi a do chrámu se vstupuje jedným z najpôsobivejších vchodov v Egypte. Amonov chrám v Luxore sa nachádza len niekoľko metrov od brehu Nílu. Pokyn k jeho výstavbe dal Amenhothep III. Vybral miesto na juhu od staršieho chrámu boha Amona. Nový chrám mal slúžiť bohovi Amonovi, jeho žene Mut a synovi Chonsevovi. Obrovský Amonov chrám v Luxore sa ďalej staval ešte za vlády nástupcov Amenhothepa III. Tutanchamona, Ramssesa II. a Nechtebofa. Posledné dostavby nesú dáta z obdobia nadvlády Alexandra Veľkého a Rimanov. Nakoniec moslimovia postavili na jednom z chrámových nádvorí mešitu Abu el Haggag.

Pylón byl vyzdobený motívom bitky pri Kadese, kde vojská faraóna Ramesse II. "remízovali" s chetitskou armádou. Napriek nerozhodnému výsledku bitky bol tento záver dôležitý, pretože dve veľmoci vtedy uzavreli mierovú zmluvu a mohli sa venovať lepším činnostiam - napríklad stavbe chrámu. Pred pylónom stojí niekoľko obrích sôch Ramssesa II. a jeden z dvoch obeliskov z červenej žuly.

Druhý je od roku 1883 v Paríži.

Chrám má dve nádvoria spojené úzkou a bohato zdobenou kolonádou. Vnutri je sieň, ktorej steny rozpravajú príbeh zrodenia Amenhotepa III. Ďalšia časť chrámu slúžila od roku 300 n.l. ako svätyňa rímskych cisárov a o tisíc rokov neskôr bola na nádvorí Ramesse II. postavená mešita, v ktorej sa moslimskí veriaci dodnes modlia. Chrám bol sčasti zaviaty pieskom a čiastočne poskytoval prístrešie dedinčanom. V roku 1990 pri bežných statických skúškach boli objavené unikátne sochy, ktoré dnes môžeme obdivovať v múzeu v Luxore. Chrám v Luxore bol úplne zasypaný, a tak sa zachoval v pomerne dobrom stave. Jeho vyslobodenie z piesku trvalo 2 roky. Súčasťou chrámových komplexov boli kráľovské paláce. Nezachovalo se však z nich vôbec nič, pretože na rozdiel od kamenných budov chrámu, boli stavané z dreva. Amonov chrám v Luxore patrí k najväčším v krajine. Amon bol najskôr patrónom Vesétu, neskôr sa stal jedným z najvýznamnejších bohov celej ríše.

Chrám kráľovnej Hatšepsut: Tvoria ho tri terasy vybudované v kopci s rampou vpredu, ktorá ich spája. Boli tam maľby na stenách a pekné sochy. Chrám sa používal na mumifikáciu a nachádza sa v dedine Dejr al-Bahrí v skalnej zátoke pod skalami hory El-Kurn. Steny chrámu sú bohato zdobené maľbami, napr. Líčenie výpravy do zeme Puntu Sudánu, Cyklus zrodenia kráľovny a jej božský pôvod. Pred chrámom bola aleja sfíng a stromy staré 3500 rokov. Za autora chrámu sa pokladá známy architekt Senmut. Chrám objavili v 19. storočí v troskách, pretože ho dal zničiť Thutmos III, ktorý likvidoval všetky božstvá okrem svojho a k zničeniu prispelo aj zemetrasenie.

Sakkara: Komplex stupňovitých pyramíd bol postavený asi v roku 2800 p.n.l. Džoserovu pyramídu dal postaviť Džoser okolo roku 2650 p.n.l. (obdobie 3. dynastie), je to prvá hrobka typu pyramídy a znamenala zlom v egyptskej architektúre. Do tej doby stavali hrobky z tehál, bahna, slamy, rákosia a dreva, tu už však použili vápenec. Džoserova pyramída bola prvá stavba na svete, ktorá vyrástla podľa vopred nakreslených plánov. 6-stupňová pyramída teraz meria len 62,5 m. 6 pravouhlých hore plochých masívnych blokov bolo navŕšených na seba do výšky 62,5 metra. Staviteľom sa stal poradca a architekt faraóna Džosera Imhotep - boh liečiteľ. Stupňovité pyramídy sú typické pre 3. dynastiu. Celý komplex tvoril rad chrámov, stavieb a bol obohnaný múrom a dookola bol vyhĺbený príkop. Do pyramídy sa vraj vchádzalo podzemím a v hĺbke 28 m bola žulová pohrebná komora. Z múmie Džosera našli len úlomky kostí, lebky a kusy pokožky.

Pod pyramídou je veľký labyrint chodieb dlhý 1 km. Pozdĺž jedného priečelia hrobky je 11 šácht, ktoré v hĺbke 30 m spájali ďalšie chodby. Na dne šácht našli alabastrový sarkofág, drevenú rakvu s 8-ročným chlapcom, 40-tisíc kamenných nádob z dioritu, vápenca, alabastra, bridlice. 500 m severozápadne od Džosera je labyrint chodieb so sarkofágmi, kde našli múmie býkov. Egypťania mumifikovali úplne všetko - paviany, orly, sokoly, supy, plameniaky, psy, ryby, hady, krokodíly, žaby, vajcia krokodílov. Našli sa milióny múmií zvierat, ktoré dávali do sarkofágov a do samostatných výklenkov. Z býkov sa väčšinou našli len rohy a spráchnivené kosti. Dodnes sa nevie, čo ich viedlo k mumifikácii týchto zvierat.
Údolie kráľov: V celom Údolí kráľov je 52 kráľovských hrobov, okrem toho ešte 37 hrobov vysokých hodnostárov. Múmie sa už v hrobkách nenachádzajú, výnimkou je múmia Tutanchámona, ktorú museli preniesť z Káhirského Egyptského múzea naspäť, pretože rýchlo podliehala skaze. Tutanchamonov hrob - Hrob nevýznamného 18-ročného panovníka, ktorý ako jediný bol odkrytý (1922) v pôvodnom stave. Boli tu nájdené obrovské poklady, hrobka obsahovala najviac predmetov (i drahocenností zo zlata a drahokamov). Dnes sú poklady umiestnené v káhirskom múzeu. Faraón Tutanchamon, s najväčšou pravdepodobnosťou syn náboženského reformátora Achnatona a jednej z jeho vedľajších manželiek, nemal čas vyniknúť ako vládca. Na trón nastúpil ako sedemročný a zomrel asi na následky zranení hlavy (nevylučuje sa ani vražda) o desať rokov neskôr.
Riadením osudu však práve kráľova predčasná smrť zaistila jeho súčasnú slávu. Jeho hrob v dobe úmrtia ešte nebol dokončený a preto bol narýchlo pochovaný do malej hrobky, do ktorej bolo nazhromaždené veľké množstvo vzácnych predmetov. Pravdepodobne skoro po pohrebe došlo k dvom neúspešným pokusom o vykradnutie hrobky, takže bol hrob znovu zapečatený a tak faraónovi zasa prialo šťastie. Zosuv pôdy dokonale zakryl vchod do hrobky. Čo nedokázal zosuv pôdy, dokázali ľudské ruky stavbou neďalekej hrobky Ramssesa VI. Tým sa na viac ako na 3 200 rokov hrobka stratila svetu. Po niekoľkých rokoch hľadania britský archeológ Howard Carter v roku 1922 rozlomil pečať. To, čo sa objavilo za dverami, predčilo fantáziu aj najvätčších optimistov. Dnes môžeme ľutovať, že vtedy ešte neexistovala farebná fotografia, takže všetky dokumenty z otvárania hrobky sú čiernobiele. Pohrebná komora obsahovala štyri veľké pozlátené schránky. Posledná z troch rakiev je zhotovená z necelých 1 140 kg čistého zlata.

Vysťahovanie hrobky trvalo od 27. 12. 1922 až do novembra 1930.
Memnonské kolosy: Z bývalého chrámu zostali len 2 sochy Amnehotepa III. vysoké 19,5 m. Chrám dal postaviť Amenhotep III. a slúžil ako pohrebný chrám, ktorý strážili pri vonkajšom vchode 2 sochy. Z chrámu zostali už len zvyšky základov. Sochy boli poškodené zemetrasením a spadnuté sochy vydávali zvuky, akoby stenali. Egypťania si mysleli, že hudba prichádza od bohov a ten, kto počul zvuky, bol v priazni bohov. V roku 199 n.l., keď sochy opravili, prestali vydávať zvuky. Podľa Grékov socha reprezentovala ich hrdinu, Memnona, ktorý bránil Tróju a tiahol z Etiópie. Až Gréci nazvali obrovské sochy faraóna Amenhothepa III. Memnonove kolosy. Podľa dávneho mýtu ich spájali s menom etiópskeho kráľa Memnona, syna Aurory. Ten vraj po trójskej vojne cestou domov do Grécka zablúdil až do Egypta. Moderné metódy preukázali, že materiál na kolosy pochádza z lomu v Džebel el-Ahmare pri Káhire. Sochy boli teda prepravované po vode - 700 km proti prúdu Nílu. Asi to bolo jednoduchšie ako preprava po súši z iného lomu iba asi 60 km vzdialeného od Théb (dnešný Luxor).