Napriek tomu, že Ukrajinská vláda investuje nemalé prostriedky na výstavbu ekologických vodných elektrární a ich ročná produkcia dosiahla 16 bil kWh čo sú asi 2/3 ročnej spotreby Slovenska, nie je to viac ako 10% ročnej produkcie Ukrajiny. Jadrová energia sa podieľa na celkovej výrobe približne 43% a najvýznamnejšia je výroba el. energie spaľovaním fosílnych palív. Tepelné elektrárne sa teda podieľajú na výrobe zvyšnými 47%. Alternatívne zdroje sa nepodieľajú na výrobe el. energie viac ako 0,1% teda nie sú nijako významné pre Ukrajinský priemysel. 9. Ekonomické ukazovatele

Ekonomické ukazovatele Ukrajiny ako jedného z mála štátov bývalého sovietskeho bloku sa v súčasnosti z roka na rok lepšia a napomáha tomu aj stabilná politická situácia na Ukrajine.
Napríklad reálny rast hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2000 dosiahol 6%, čo je naozaj zaujímavý výsledok oproti poklesu neuveriteľných 23% v roku 1994. Ustálila sa aj inflácia na prijateľných 15%. Predovšetkým inflácia predstavovala vážny problém Ukrajiny ešte pred piatimi rokmi- posúďte sami či inflácia 891% v roku 1994 vôbec potrebuje nejaký komentár.
Rok 1994 sa všeobecne považuje za akýsi „čierny piatok“ Ukrajinskej ekonomiky. Rok 1994 odštartoval aj pokles HDP na 1 obyvateľa- z 2633 v roku 1994 na 2192 v roku 1997. Odvtedy však HDP neustále rastie a v roku 2000 dosiahol 3850 na 1 obyvateľa, čo predstavuje celkový HDP 190 bil USD. Podobne sa zvýšil objem priamych zahraničných investícií. Tie v roku 1994 predstavovali 360 mil. USD. Rok na to už to bolo 595 mil. USD a v roku 2000 neporovnateľných 3000 mil. USD priamych zahraničných investícií.
Najväčšími investormi sú: USA, Kanada, Nemecko, Veľká Británia, Holandsko, RSFR, Cyprus a Švajčiarsko. Tieto štáty sú zároveň aj najväčšími obchodnými partnermi Ukrajiny. Najdôležitejšie investujúce medzinárodné koncerny sú AT&T, Pepsi, Otis, Allied Domecq, Allied Techsystems, Tetra Lavals, Johnson Wax a British-American Tobacco. Najdôležitejším krokom po roku 1991 bola privatizácia štátnych podnikov. Podobne ako na Slovensku sa označuje za historicky najväčšia krádež. Zle zorganizovaná, neprehľadná do takej miery, že roku 1993 bola celá privatizácia zastavená a podniky opäť prešli do majetku štátu a začala sa znova. Do roku 1996 sa podarilo sprivatizovať asi 43.000 podnikov, tempo však bolo na úkor kvality a dodnes z týchto podnikov ďalej existuje len 28.000. Avšak z tých ktoré prežili sa vyvinuli silné životaschopné podniky- až 83% z nich je trvale ziskových. Predovšetkým pivovarom a tabakovým podnikom sa vynikajúco darí.