Tieto strany zďaleka nevystihujú celé politické spektrum Ukrajiny, sú to však strany, ktoré pravidelne obsadzujú parlamentné miesta.

12. Životné prostredie

Kredit Ukrajiny výrazne utrpel po katastrofálnej havárii v Černobyľskej elektrárni v roku 1986. Paradoxne však práve Ukrajina disponuje nejzelenšími a najzdravšími mestami v Európe. Kyjev dokonca vedie svetový rebríček v počte metrov štvorcových zalesnenej plochy na osobu. V Kyjeve ich na jednu osobu pripadá neuveriteľných 214. Pre porovnanie- v Prahe to je 75 a v Bratislave 52. Rádioaktívne zamorenie je však v okolí Černobyľu stále výrazné. Priamo v okolí Černobyľu, je stupeň zamorenia viac ako 40 curieho jednotiek na km štvorcový. Oblasť s takýmto zamorením je však uzavretá, a nižšia radiácia môže ohroziť ľudské zdravia až po rokoch života v takejto oblasti. Životné prostredie sa paradoxne zlepšilo vďaka úpadku priemyselnej produkcie. Lov rýb v Dnepri je dnes 2x výnosnejší než pre piatimi rokmi. Zakarpatské lesy sa v súvislosti s čistotou ovzdušia môžu spomínať s tundrou alebo nórskymi lesmi. Od roku 1952 je veľká časť Karpát vyhlásená za Karpatský národný park. Ďalším národným parkom sú Šacké jazerá známe svojou krištáľovou čistotou.
Najhoršie sú na tom samozrejme veľké mestá- Kyjev, Charkiv, Odessa.. Predovšetkým Odessa trpí priemyselnými odpadmi, ktoré sa vylievajú do mora a odradzujú turistov od návštev tohto historického mesta.
O absencii akéhokoľvek prijateľného prostredia môžeme hovoriť v oblasti donbasu. Miestne bane a hute vylučujú obrovské množstvo exhalátov a sadzí.
Životné prostredie Ukrajiny sa nedá generalizovať, pre jeho diametrálnu odlišnosť v rôznych častiach krajiny. Od extrémne priaznivých podmienok v Karpatách po opačný pól v doneckej panve.



13. Atraktivity cestovného ruchu

Ukrajina disponuje predovšetkým obrovským množstvom kultúrnych a historických pamiatok. Nečudo, veď kyjevský štát sa rozvíjal od 11. storočia úzko spätý s kresťanskými tradíciami. Kyjevo- Pečorská lavra je architektonickým skvostom vo svetovom merítku. V jej komplexe sa nachádza
viac ako 30 pravoslávnych kostolov a mnoho jaskynných systémoch, v ktorých spočiatku mnísi žili. Najdôležitejší kostol je Kyjevo- pečorský. Štátna rezervácia Sofijské Múzeum predstavuje komplex architektonických a umeleckých pamiatok z 11.-18. storočia. Ústrednou pamiatkou je Sofijská katedrála založená r. 1037 Jaroslavom Múdrym. Stala sa náboženským aj politickým centrom Kyjeva- matky ruských miest. Ako prvého v nej pochovali samotného Jaroslava Múdreho. Neďaleko Sofijského múzea sa nachádzajú zvyšky Zlatej Brány (Zoloti Vorota).