Dlhý tvar je Islandská republika. Island je ostrovný štát, ktorý leží v severnej časti Atlantického oceánu neďaleko Grónska považovaný za súčasť Európy (700 km do Škótska, 1000 km do Nórska).

Geografia a fakty:

Štátne zriadenie: republika
Administratívne usporiadanie: 23 okresov (sýsla)
Rozloha: 103 000 km2
Počet obyvateľov: 300 000 obyvateľov (1996)
Hustota zaľudnenia: 2,9 obyvateľov/km2
Hlavné mesto: Reykjavík 100 850 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Kópavogur 16 800 obyv., Akureyri 14 700 obyv.
Najvyšší bod: Hvannadalshnúkur, 2119 m
Najvýznamnejšie rieky: Pjórsá
Úradný jazyk: islandčina
Mena: islandská koruna (1 koruna = 100 aurar)
Štátny sviatok: 17. jún (Deň republiky)
Rasové a národnostné zloženie: Islanďania (93,9 %), Dáni (1,3 %), ostatní – Švédi, Nemci, Američania (4,8 %)
Náboženstvo: evanjelické (93 %), katolícke (1 %), iné (6 %)

Islanďania volajú svoj ostrovný štát ostrov ohňa a ľadu. Spomedzi zhruba 140 kedysi činných sopiek, 26 je činných dodnes. Láva vytekajúca zo sopiek vytvára hrubé bazaltové pokryvy. Najvyšším bodom je Hvannadalshnúkúr (2119 m). Vďaka intenzívnej vulkanickej činnosti sa dostáva na povrch horúca para a voda. Najznámejší výver Geysir, prepožičal svoje meno gejzírom. Teplú vodu vyvierajúcu z hlbín Zeme využívajú Islanďania na vykurovanie domov a skleníkov. V skleníkoch dokážu dopestovať aj banány, hrozno a rôzne druhy zeleniny.

Asi jednu desatinu ostrova aj v súčasnosti pokrývajú ľadovce. Na Islande sa nachádza najväčší európsky ľadovec Vatnajökull (8500 km2), ktorého hrúbka miestami dosahuje aj 1000 metrov. Aj z tohto dôvodu nazvali Island „ľadovou zemou" jeho prví objavitelia, Vikingovia, v 9. storočí. V súčasnosti sa obyvateľstvo živí najmä rybolovom, spracovaním rýb a chovom oviec. Islanďania ulovia najviac rýb na svete v prepočte na jedného obyvateľa. Vďaka mimoriadne nepriaznivým prírodným podmienkam je 80% rozlohy krajiny neobývanej. Takmer polovica obyvateľov žije v hlavnom meste, ktoré je zároveň hlavným strediskom cestovného ruchu, ktoré sa začína rozmáhať.

Cestovný ruch:

Pozoruhodnosti Islandu sa dajú najlepšie spoznať počas okružných jázd autobusom, ktoré sú ponúkané v pobrežných mestách. Na južnom pobreží sa nachádzajú piesočné pláže, vodopády a ľadovec. Fjordy ležia hlavne na samom severe a juhozápade krajiny. Pôsobivá náhorná planina, vulkány, ľadovce a vrchy vo vnútrozemí pripomínajú mesačnú krajinu. Okrem početných ľadovcových potokov a riek je tu niekoľko najväčších európskych vodopádov. Obľúbeným cieľom výletov je Gulffoss - tzv. Zlatý vodopád, ktorý sa nachádza v blízkosti gejzíru.

Akureyri

Hlavné mesto islandského severu leží asi 100 km južne od polárneho kruhu. Má asi 15 tisíc obyvateľov a je to jedno z nejteplejších miest v krajine (letné teploty okolo 20°C). Je tu rodný dom pátera Jóna Sveinssona, autora knižiek pre deti o chlapcovi menom Nonni.

Alting

V desiatom storočí, koncom prvého obdobia osídlenia Islandu, vznikla na ostrove potreba zaviesť zákony. Sedliaci si vtedy v roku 930 založili prvý parlament sveta - Alting. Nejskôr museli vyslat čarodejníkov do západného Nórska, aby tam vyštudovali. Za tri roky sa vrátili so zbierkou zákonov prispôsobenou islandským podmienkám. Medzitým bol Grímur Geitskör poverený, aby našiel vhodné miesto pre parlamentné sídlo. Objavil ich na pláňach neďaleko jazera Tinfvallavatn a tam na Tingvellir od roku 930 parlament zasedal.

Najmocnejším mužom v krajine sa stal zákonoprávca, ktorý poznal zákony naspamäť. K ich spísaniu došlo až v roku 1117. Parlament mal moc zákonodarnú, ale o výkonnú sa už starať nemohol. Islanďania nemali panovníka ani armádu. Tingvellir je dodnes posvätným miestom všetkých Islanďanov. I keď dnes Alting zasadá v Reykjavíku, ale ak ide o niečo mimoriadne dôležité, vyrážajú poslanci podľa vzoru predkov na Tingvellir ku Skale zákonov.

Ásbyrgi (Hrad Ásov)

Kaňón tri a pol kilometra dlhý, asi jeden kilometer široký a sto metrov hlboký. V prostriedku je "ostrovček Eyan" a inak je dno kaňona vyplnené zelenými stromami. Existujú dve verzie, ako mohol tento kaňon vzniknúť. Prvná hovorí, že lietajúci kôň boha Ódina obtlačil do zeme obrie kopyto, a druhá, že kaňon vznikol v dôsledku výbuchu sopky pod ľadovcom Vatnajökull.