Ľadovce

V tomto referáte sa hovorí o troch ľadovcoch, ktoré patria medzi 100 najväčších divov sveta. Sú to ľadovce: Vatnajökull, Los Glaciares a Rossov pobrežný ľad.
Vatnajökull
Vatnajökull je najväčší ľadový príkrov na Islande, často nazývanou „zemou ľadu a ohňa“. Pokrýva plochu 8456 km štvorcových, čo je asi jedna dvanástina celej krajiny. Na tomto ľadovci je nezvyčajné, že pod ľadom a niekedy aj v ňom sa nachádzajú výrony lávy, vulkanické krátery a horúce jazerá. Island ešte vždy rastie a mení sa. Leží na Stredoatlantickom chrbte, vlkanickom morskom hrebeni, ktorý sa zvečša nachádza pod zemou. Chrbát savytvoril vo velkej pukline v zemskom povrchu, ktorá vznikla prasknutím litosferických dosiek. Island leží tesne pod polárnym kruhom, a preto má také chladné podnebie. Na Vatnajökulleje kaldera(Obrovský kráter) nazývaná Grimsvötn a vnútri je horúce jazero, hlboké 488m. Jazeropokjrýva asi dvestometrová vrstva ľadu, no ten sa odspodu zohrieva a čiastočne roztápa. Keď sa ľad premieňa na vodu potrebuje viac miesta. V Grimsvöte voda nakoniec roztrhne ľad a vyleje sa von. Tento náhly výronvody sa v Islandčine nazýva „jökulhaup“a je taký prudký, že strhne zo sebou všetko, vrátane kusov ľadu vysokých vyše 20 metrov.

Zaujímavosť: V inej časti Vatnajökullu sú skalnaté zvyšky sopky Oraefajökull. V obrovskej explozii v roku1362 pochovala, alebo zničila všetko naokolo. Výbuch prežil len jediný človek, roľník, ktorý začul prvé dva výbuchy z troch a ukryl sa v jaskyni.



Los Glaciares
Jazero argentino nedaleko jžného cípu Ánd v Južnej Amerike je dejiskom velkolepého prírodného divadla. Jazero je napájané vodou zb ladovcov, ktoré sa pomaly plazia dolu svahmi vysokéhopatagónskehoľadového príkrovu. V tejto oblasti je 9 ľadovcov nazývaných Los Glaciares. Každé dva alebo tri roky ľadovec Moreno dospeje až na breh jazeras a pokračuje neroztopenýďalej na opačný breh ako stena bielomodrého ľadu vysoká až 60 metrov. Keď ladovec takto leží cez celé jazeroako obrovské brvno, prehradí v ňom vodu. Nad ľadovou hrázdovstúpne hladina až o 37 metrov vyšie než je pod hrazdou. Tlak zadržiavanej vody narastá, až začne prenikať popod ladovec, kde vytvorí tunel. Steny tunela sa čoraz viac oslabujú až nakoniec prasknú a prevalí sa cez ne burácajúci prúd, že hukot doslova až trhá uši a je ho počuť až do dialky 6 kilometrov.

Zaujímavosť:V roku 1893 našiel miestny statkár Herman Eberhard nedaleko príkrovu kus zvieracej kože dlhej 1,2 metra.

Koža bola v takom dobrom stave, že si spočiatku myslel, že ide o kožu zo živého zvieraťa. Ukázalo sa však, patrila mylodonovi, vyhynutému druhu leňochoda velkému ako slon, s obrovskými labami a dlhým jazykom.

Rossov pobrežný ľad
Rossov pobrežný ľad je obrovská trojuholníková kryha, ktorá takmer zapĺňa zátoku na antarktickom pobreží. Je okolo 800 kilometrov široký, zasahuje asi 970 kilometrovdo vnútrozemia, a je tada največším plávajúcim kusom ľadu , ktorý je veľký asi ako Francúzko Túto kryhu objavil v roku 1840 britský kapikán Sir James Clark Ross na expedícii, ktorej cielom bolo nájsť južný magnetický pól. Zvolili si cestu cez lad a vyšli na otvorenú vodu, kde narazili na zvislý ladový útes vystupujúci 50-60 metrov nad morskou hladinou, cez ktorý sa nedalo prejsť. Niektoré časti pobrežiasú súvislým pásmom útesov. Inde sú zátoky a mysy. Hrúbka ľadu sa kolíše medzi 185 a 762 metrov. Ľad ako vlne uviazaná plťje vytláčaný do mora rýchlostou1,5 až 3 metre denne, čiastočne pôsobením ľadovcovposúvajúcich sa zo zeme. Kusy z neho sa odlamujú a plávajú preč ako ľadové kryhy.

Zaujímavosť:Rossov pobrežný lad bol v roku 1911 miestom štátu Nórskej aj britskej expedície, keď sa pretekali, ktorá z ních dorazí skôr na južný pól. Skupina RoaldaAmundsena vyrážala z veľrybej zátoky, zatial, čo Róbert Falcon Scott štartoval z Rossovho ostrova, kde sa pobrežný ľad napája na pevninu, a toto miesto je takmer 100 kilometrov ďalej od pólu. Amundsen dosiahol južný pól o mesiac skôr ako Scott.