Námestie si zachovalo svoj stredoveký tvar obdĺžnika o stranách v pomere 3:1, ktoré patrí k najväčším námestiam tohto typu v Európe a spolu so zachovanými renesančnými domami svedčí o bohatstve mesta v stredoveku. Najpozoruhodnejšími zachovanými meštianskymi domami na námestí sú Thurzov dom, Dom Majstra Pavla, Mariássyho dom, Spillenbergov dom, Krupekov dom, Budova divadla, veľký a malý župný dom, Starý kostol minoritov, Starý kláštor minoritov, Barokový kostol a kláštor minoritov a veľa iných. Chrám sv. Jakuba

Je to trojloďový kostol s mohutnou svätyňou. Sklenutý je gotickými krížovými chodbami. Bol postavený v poslednej štvrtine 14. storočia. Roku 1392 pristavili na severnej strane kostola kaplnku sv. Juraja. V priebehu ďalšieho storočia pristavili severný a južný vchod. Oba vchody majú krásne bohaté portály s množstvom plastickej ornamentiky. Západná strana mala vchod pod vežou, ktorý bol zamurovaný za Vladislava Jagellonského, keď pristavili k tejto západnej strane sedadlá pre mestskú radu. Nad sedadlami postavili chór s hviezdicovými klenbami, so zábradlím a krásnym kružbovým ornamentom. Poslednou úpravou v 16. storočí prechádza severná strana kostola, keď nad kaplnkou sv. Juraja pristavujú r. 1520-1540 bibliotéku, ktorá je jednou z prvých renesančných stavieb Levoče. Dnešná veža kostola je z neskorších čias. Pôvodnú vežu niekoľké požiare natoľko zničili, že v 18, storočí stavajú Levočania novú vežu, ktorú dokončili r. 1858. Veľkú pozornosť si zasluhuje interiér kostola. Sú to predovšetkým gotické oltáre a z nich najcennejší je hlavný oltár. Svojimi rozmermi sa radí medzi najväčšie oltáre na svete. Má výšku 18,62 m, celý je z lipového dreva a vznikol v rokoch 1507-1517 v dielni sochára Majstra Pavla z Levoče. K ďalším pamiatkam patrí oltár Panny Márie snežnej, sv. Petra a Pavla, Jánov oltár, Korvínovský, t.j. Vir dolorum, sv. Anny a sv. Kataríny, oltár Narodenia, drevené senátorské lavice, kovová krstiteľnica, omšové ozdoby, kalichy, monštrancie a gotické nástenné maľby. Levočská radnica

Jej pôvod siaha do 15. storočia. Budova radnice zhorela v roku 1550, ďalší požiar ju postihol v roku 1599. V roku 1615 ju rozšírili a pribudovali južnú časť a arkády s podlubiami na prízemí i poschodí. Na južnej fasáde sa v pravom rohu zachoval zvyšok pôvodnej maľby. Neskôr boli na fasádu medzi okná na poschodí umiestnené ďalšie maľby. Predstavujú symboly občianskych cností: striedmosť, opatrnosť, udatnosť, trpezlivosť a spravodlivosť. Budova radnice je dnes spojená s renesančnou vežou, ktorá bola postavená v rokoch 1656 - 1661 a slúžila ako zvonica. V radnici na poschodí má svoje expozície Spišské múzeum.