Geodézia
– je náuka o vymeriavaní časti zemského povrchu. Geodézia gréckeho pôvodu znamená delenie zeme.
Geodézia
- vyššia veľké časti zemského povrchu.
- nižšia – zobrazovanie rovinné okruh 25-30km
Určovanie vzájomnej polohy
situačné – vzájomná poloha bodov vo vodorovnom smere.
Výškové – vzájomná poloha vo zvislom smere
Dĺžkové meracie jednotky.
- kilometer km desať na tretiu = 1000m
- meter m
- centimeter cm desať na mínus druhú = 0.01
- milimeter mm desať na mínus tretiu = 0,001
Plošné meracie jednotky:
Mierky plánov a máp – mapa- je kartograficky spracovaný zmenšený geometrický obraz zemského povrchu alebo jeho časti.
- plán – priemet obrazu zemského povrchu na horizontálnu rovinu.
- mierka – pomer zmenšenia obrazu ku skutočnej dĺžke.
- katastrálna mapa- polohopis meraných predmetov celého kat. územia
parcely sa číslujú v aritmetickom poradí osobitne, tavebné a osobitne pozemkové.
Delenie máp: podľa druhu – tech. – hosp.
Podľa pôvodu:pôvodné odvodené
Podľa mierky:
– malé mierky 1:500 000 1: 1000 000
- stredné mierky – 1:10 000, 1:25 000,1:100 000, 1:200 000
- veľké mierky 1:500, 1:1 000, 1:2 000,1:2 500, 1:5 000
Meračské body
Základom merania veľkých územných celkov, je sieť pevných meračských bodov ktoré sú rozličným spôsobom stabilizované, presne zamerané a zakreslené do mapy – súhrn bodov tvorí polohové bodové pole.
Trigonometrické body – sú vrcholmi trojuholníkov a volia sa vo vzdialenosť 30 – 50 km. Trigonometrické body prvého rádu doplnenie ďalšími body ktoré zahusťujú základnú sieť
Poligónové body – zahusťovanie body tvoria prechod medzi trigonometrickými a polygónovými bodmi. Polygónové body ležia na vrcholoch polyg. radov.
Uzlové body sú priesečníky polygónových radov
Stabilizácia a signalizácia meračských bodov.
Trigonometrické – zásadne troma značkami jednou nadzemnou tvar kocky s vytesaným krížikom v smere uhlopriečky s dvoma podzemnými sklenými doštičkami s vylisovaným krížom, jednej osi.
Polygónové body – jednou nadzemnou a jednou podzemnou značkou.
Pomocné body – stačí dočasné označenie kolíkmi.
Signalizácia – označenie bodov pri meraní tak aby boli viditeľné aj na väčšiu vzdialenosť
Výtyčky na dočas. signalizáciu, dlhé 2-3m s železným hrotom červeno biele pruhy široké 200mm, viditeľné na 300 – 500 m môže byť aj so červenou zástavou. Zabezpečuje prstencom s troma nohami.Priamka
Zvislý smer – vertikálny určený smerom zemskej tiaže. Vytyčuje sa olovnicou.
Vodorovný smer – horizontálny je kolmý na zvislý smer
Olovnica – rotačné kovové teleso na spodnom okraji zahrotené zavesené v osi na tenkom závesnej niti.
Dlaždičský kríž – dve laty spojené do tvaru T dolná lata sa urovná do zvislej polohy olovnicou, čím sa zároveň horná lata postaví do vodorovnej osi – vyznačenie roviny.
Vodováha – rúrková libela je uzavretá sklenená rúra, ktorá je mierne ohnutá do kruhového oblúka alebo vybrúsená. Naplnená je okrem malej vzduchovej bubliny liehom, éterom. Stred libely sa určí jednou alebo dvoma čiarami na rúrke, medzi ktoré sa bublina rovná. Miera, akou reaguje bublina libely na najmenšie vychýlenie, sa nazýva citlivosť libely.
Rektifikácia libely – sa skladá z rektifikačných opravných skrutiek a protitlakových skrutiek.
Rúrkové libely
– stolová s kovovou platničkou.
- krížová dvoma rúrkami ktorých osi sú na seba kolmé.
- murárska –dve rúrky ktorých osi sú navzájom kolmé
libelový sklonomer
– jedným ramenom sa priloží na svah a druhé sa pomocou libely urovná do vodorovnej polohy, na kruhovej stupnici sa odčíta uhol sklonu.
Kruhová libela
– sklenená nádoba valcovitého tvaru vybrúsená do guľovej plochy. Bublina kruhového tvaru v urovnanej polohe sústredená v kruhovej ryske. Meria vodorovnú os vo všetkých smeroch.
Vytyčovanie priamok
Priamka – dva body ktoré sú trvalo alebo dočasne zabezpečené stabilizačnými značkami.
Vytyčovanie priamky – Jeden koncový bod prístupný a viditeľnosť na druhý koncový bod. Merač sa postaví asi 5m za výtyčku A tak, aby videl výtyčku A v zákryte
s výtyčku B, ak sa do priamky AB zaraďuje bod C mimo úsečky. Postaví sa čelom k výtyčke B, pridrží si zaraďovanú výtyčku C a zaraďuje, až kým sa všetky tri výtyčky nekryjú. Vzdialenosť medzi B, C väčšia ako štvrtina vzdialenosti A, B. Ak sú koncové body neprístupné pohľadom, vytýči sa priamka metódou približovania.
Priesečník priamok. Sú vyznačené výtyčkami v bodoch A, B a C, D. Ak vymeriavajú dvaja merači a pomocník, postupne sa zaraďujú výtyčku pomocníka od smeru jednej i druhej priamky. Ak meria jeden merač a jeden pomocník vymerajú sa pomocné priamky A1,B1 a C1,D1 a natiahnutím motúza sa určí hľadaný priesečník
Meranie dĺžok.
Pásma – zvinovateľné oceľové alebo plátenné meradlá.
Pásmo na vidlici – Tenký pružný oceľový pás dlhý 10- 50 m ktorý sa navíja kľukou na hriadeli otáčajúci sa v kovovej vidlici zakončenou drevenou rukoväťou. Odvíja sa ťahom za drôtené oko na konci. Pásmo v koženom puzdre býva oceľové ale aj tkanivové pričom je tkanina pretkaná medenými drôtmi.
Meračské klince – doplnok pri meraní.
Meračské laty – drevené madlá obdĺžnikového prierezu, dĺžka 2-3m.
Poľné kružidlo – na približné určenie. Žiadaná dĺžka sa určí striedavý otáčaním okolo oboch hrotov. Roztvorenie hrotov d a počet otočení k tak dĺžka AB = k.d
Meranie dĺžok vo svahovitom teréne:
1,Pri meraní vodorovných dĺžok sa vychádza so sklonového trojuholníka, meradlo sa urovná do vodorovnej polohy a jeho koniec sa prevažuje do terénu olovnicou. Pri meraní pásmom s napínacou žrďou sa dáva napínacia žrď do zvislého smeru hrot žrde určuje bod v teréne.
2, Zmerať šikmú dĺžku a vodorovnú dĺžku vypočítať.
Meranie cez údolie:
Meradlo sa kladie priamo na terén, meria sa šikmá dĺžka š a uhol sklonu . Zo sklonového trojuholníka d = š.cos
Optické merania dĺžok
Meračská súprava sa skladá z uhlomerného prístroja a diaľkomeru a z diaľkomernej laty.
Nitkový diaľkomer – každý teodolit, ktorá má ryskový (nitkový) kríž s troma vodorovnými ryskami + lata rozdelená na centimetre.
1,Meranie dĺžky pri vodomernej zámere
Krajné rysky premieta merač na latu v zvislej polohe a odčíta horné h a dolné s čítanie. Ich rozdiel (na late) l = h-s , konštanta celé číslo k = 100 vzdialenosť bodov d = k.l
2,Meranie dĺžky pri sklonenej (šikmej) zámene.
Zameriavame so skloneným ďalekohľadom na zvislú latu, zviera s horizontom prístroja uhol . Šikmá vzdialenosť sa určí ´d = k.ĺ v ktorom ĺ je prepočítaný meraný úsek l pre kolmú polohu laty ĺ = l.cosMeračská chyby a omyly.
1, Hrubé chyby – mylné sčítanie a pod., zistia sa opakovaným meraním.
2,Nevyhnutné chyby vznikajú aj pri najväčšej pozornosti.
A, Systematické – možno z merania vylúčiť, ak je príčina vzniku známa.
B, Náhodné – výskyt nepravidelný môžu mať kladné aj záporné hodnoty
Vytyčovanie a meranie uhlov
Vytyčovanie pravých uhlov
- Pytagorovým tro. Trojuholník, ktorého strany sú 3k, 4k, 5k je pravouhlý.
Uholník – dve kolmé ramená dlhé 1,2-2m
Uhlové zrkadielko – tvoria dve malé obdĺžnikové zrkadlá v kovovej objímke, zvierajú 45o uhol
Objímka má rukovať s olovnicou
Pentagón – sklený hranol s pôdorysom päťuholníka. Na vytyčovanie pravého uhla.
Dvojitý pentagón – Tvoria pentagóny v objímke nad sebou
Hranolový kríž - princíp ako dvojitý pentagón, ale má trojboké hranoly.
Univerzálny hranolový kríž Meopta
– Je špeciálny dvojitý pentagón. Má však tri pentagóny upevnené nad sebou vo valcovej objímke. Dva horné pen. tvoria normálny dvojitý pen. Tretí pen. má rovnakú polohu ako prvý, a preto sa v ňom objaví rovnaký obraz ako v prvom. Obrazy prvej a tretieho pentagónu sú vždy na tej istej zvislici. Ak vidno všetky tri obrazy v pe. is výtyčkou spojite ako jediný obraz, kolmica je vytýčená a jej pätka leží v priamke
Meranie a vytyčovanie uhla:
1,Grafická metóda – zmerajú sa dĺžky AvB premietnu sa na papier v zmenšenej mierke a uhol sa zmeria uhlomerom.
2, Uhlomernými prístrojmi – presnejšie
Uhlomerné prístroje
Podstatou je vodorovný kruh – limbus, rozdelený ma 360 uhlov alebo 400 g a s ním sústredene sa otáčavé zariadenie na odčítanie uhlov alidáda. Môže byť len ryska alebo špeciálne zar. Verniér – mriežka, mikrometer. Zámernú priamku určuje ďalekohľad s nitkovým krížom. Možno otáčať okolo zvislej i vodorovnej osi zároveň s verniérom – zar. nazývame teodolit.
Teodolit – uhlomerný prístroj s ďalekohľadom.
Teodolit
- môže byť jednoosé, dvojosé alebo repetičné a s limbusom na posun.
- kladie sa na hlavu statívu trojnožkou s troma nastavovacími skrutkami ktoré umožňujú urovnať rovinu limbusového kruhu do vodorovnej osi. a zaistia sa skrutkou proti posuvu.
Trojnožka nesie ložisko pre čap aliády a limbusu s vodorovným deleným kruhom. Na aliáde je odčítacie zariadenie – erniér. Otáčanie aliády a tým aj ďalekohľadu okolo zvislej osi ovláda svorka s pohybovkou
Úprava teolitu na stanovišti pred meraním uhlov:
- Centrovanie nastavenie stredu teodolitu nad vrchol meraného uhla. Olovnicou zavesenou na príchytnej skrutke na stred značky.
- Horizontovanie – urovnanie limbusového kruhu do vodorovnej polohy – nastavovacími skrutkami.
Meranie a vytýčenie uhla
Limbusový kruh sa upraví tak, aby nulový smer teodolitu bol naľavo ľavého ramena meraného uhla.
|
