Študijný odbor: 6314 6 cestovný ruch

2006/2007 

OBSAH 

1. ÚVOD................................................................................................... 1
2. Základné informácie.............................................................................. 2
3. KLIMATICKÉ PODMIENKY....................................................................... 3
4. GASTRONÓMIA...................................................................................... 4
4.1 ČOKOLÁDA...........................................................................................6
4.1.1 Lindt..................................................................................................6
4.1.2 Toblerone...........................................................................................7
4.2 Syry.....................................................................................................7
4.2.1 Ementálsky syr...................................................................................8
4.2.3 Syrové fondue...................................................................................10
5. UBYTOVANIE..........................................................................................11
5.1 Hotely..................................................................................................11
5.2 Mládežnícke ubytovne........................................................................... 12
5.3 Kemping...............................................................................................12
6. DOPRAVA...............................................................................................13
6.1 Medzinárodná doprava.......................................................................... 13
6.1.1 Letecká..............................................................................................13
6.1.2 Vlaková..............................................................................................14
6.1.3 Autokarová.........................................................................................14
6.2 Vnútroštátna doprava............................................................................. 15
6.2.1 Letecká.............................................................................................. 15
6.2.2 Vlaková...............................................................................................15
6.2.3 Autokarová..........................................................................................16
6.3 Dopravné predpisy..................................................................................16
7. MESTÁ Z VEĹKÝM VÝZNAMOM PRE CESTOVNÝ RUCH....................................17
7.1 Zürich....................................................................................................17
7.1.1 Pamiatky a múzea................................................................................28
7.1.2 NAKUPOVANIE .....................................................................................20
7.2 Geneve...................................................................................................21
7.2.1 Turistické atraktivity .............................................................................23
7.2.2 Pamiatky..............................................................................................24
7.2.3 Zábava a nočný život ............................................................................25
7.3. ST.MORITZ..............................................................................................27
7.3.1 Leto...................................................................................................... 27
7.3.2 Zima..................................................................................................... 28
7.3..3 Letecká doprava....................................................................................28
7.4 DAVOS.....................................................................................................29
7.4.1 Leto.......................................................................................................29
7.4.2 Zima......................................................................................................29
7.4.3 Doprava.................................................................................................30
8. ZERNEZ......................................................................................................30
10. ČESTNÉ PREHLASENIE................................................................................34
11. POUŽITÁ LITERATURA................................................................................35 
12. Konzultácie................................................................................................35 

1. ÚVOD

Švajčiarsko je najvyššie položeným európskym štátom (priemerná nadmorská výška 1300 m), až 60% povrchu krajiny zaberajú vysoké končiare Západných Álp, hlboké ľadovcové doliny, alpínske hole, pasienky a husté lesy. Najvyšším bodom je Dufourspitze, ktorý sa nachádza v skupine Monte Rosa. V Bernských Alpách sa nachádza najdlhší ľadovec v Európe: Aletchský ľadovec (27 km). Stredohorský charakter má pohorie Jura, ktoré sa ťahá v západnej a severozápadnej časti krajiny. Medzi týmto pohorím a Alpami sa rozkladá kotlina Mittelland, so zvlneným povrchom, ktorý dosahuje výšku 400-600 m. Na tomto území sa sústreďuje väčšina obyvateľstva a švajčiarskych miest.

Švajčiarsko patrí medzi priemyselne najrozvinutejšie a najbohatšie štáty Európy i sveta. Od roku 1815 je neutrálne. Pre jeho priemysel sú charakteristické tie odvetvia, ktoré sú menej náročné na suroviny a viac náročné na vysoko kvalifikovanú ľudskú prácu (výroba hodiniek, farmaceutický priemysel, ťažké strojárenstvo, výroba elektrických strojov). Najvýznamnejším zdrojom elektrickej energie je vodná energia. Až 60% vyrobenej elektrickej energie pochádza z vodných elektrární a 40% z atómových elektrární. Časť priemyselnej produkcie sa vyrába v malých podnikoch, ale na priemyselnej výrobe sa podieľajú aj obrovské koncerny (Nestlé, Sandoz).

Vďaka dlhoročnej politickej neutralite a bankovému tajomstvu sa vo švajčiarskych bankách uložil obrovský kapitál, z ktorého krajina značne profituje. Významným zdrojom príjmov je aj tranzitná doprava (poplatky za diaľnice a tunely, preprava kamiónov po železnici). Vedúcim odvetvím švajčiarskeho poľnohospodárstva je chov hovädzieho dobytka, najmä pod Alpami. Švajčiarske mliečne výrobky sú pre svoju dobrú kvalitu veľmi vyhľadávané na svetových trhoch (čokoláda, syry, sušené mlieko). Veľmi ziskovým odvetvím je aj cestovný ruch. Návštevníkov priťahujú služby na vysokej úrovni, lyžiarske strediská, sanatóriá a strediská turistiky.

2. Základné informácie o Švajčiarsku

Štátne zriadenie: spolková republika
Administratívne usporiadanie: 23 Kantonov (Kantón), 3 Polo kantónov  (Halbkanton)
Rozloha: 41 284,5 km2
Počet obyvateľov: 7 300 000 (2005)
Hustota zaľudnenia: 177 obyvateľov/km2.
Hlavné mesto: Bern 134 600 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Zürich 341 000 obyv., Basel 171 000 obyv., Geneve 167 000 obyv.
Najvyšší bod: Dufourspitze, 4634 m
Najvýznamnejšie rieky: Rýn, Rhône, Aare
Úradný jazyk: nemčina, francúzština, taliančina, rétorománčina
Mena: švajčiarsky frank (1 frank = 100 rapen)
Štátny sviatok: 1. august (deň Večného spojenectva, z roku 1291)
Rasové a národnostné zloženie: švajčiarski Nemci (58 %), švajčiarski Francúzi (18 %), švajčiarski Taliani (4%), Rétorománi (1%), zahraniční (19%)
Náboženstvo: rímsko-katolícke (46,2 %), protestantské (väčšinou kalvínske) (40 %), moslimské (2,2 %), židovské (0,3%)
Urbanizácia: 60,8 %
Priemerná dĺžka života: muži 74 rokov, ženy 81 rokov
Dojčenská úmrtnosť: 5 ‰
Nezamestnanosť: 3,6 %
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 4%, priemysel 34%, služby 62%
HDP: 44 350 USD/obyv.

Menou je švajčiarsky frank (CHF) = 100 rappen alebo centimov. Bankovky sú v hodnotách 1000, 500, 200, 100, 50, 20 a 10 CHF. Mince sú v hodnotách 5, 2 a 1 CHF a 50, 20, 10 a 5 centimov.

Platobné karty American Express, Diners Club, MasterCard a Visa sú v Švajčiarsku široko akceptované, ale i napriek tomu je dobré overiť si možnosti a podmienky bezhotovostnej platby v krajine.

Otváracie hodiny bánk

Pondelok až piatok od 8:30 do 16:30.

3. KLIMATICKÉ PODMIENKY

Krajina leží v miernom klimatickom pásme. Severne od Álp prevažuje atlantická klíma, v smere na juh, v Tessine vládne stredozemná klíma s veľmi teplým letným obdobím a miernou slnečnou zimou. Vo vyšších polohách býva podstatne chladnejšie a viac zrážok vo forme snehu. V severnom Švajčiarsku je počasie mierne po celý rok.

4. GASTRONÓMIA

Aj keď táto krajina nie je od nás príliš ďaleko, napriek tomu je jej kuchyňa u nás menej známa, ako napríklad kuchyňa thajská. Keď sa povie Švajčiarsko, väčšinou si predstavíme presné švajčiarske hodinky, nádhernú alpskú prírodu, neuveriteľné 4 oficiálne jazyky, výbornú čokoládu, syry a zvlášť fondue. Pokiaľ by sme si mali predstaviť typické národné jedlo, mnohí z nás zaváhajú.

I tunajšiu kuchyňu poznamenal historický vývoj štátu. Pôvodné tri kantóny Uri, Schwyz a Unterwald si do spoločného štátu priniesli svoje špeciality. Dnes je Švajčiarsko rozdelené do 23 hlavných kantónov, z ktorých si každý uchováva svoje špecifiká.

Švajčiari sú hrdí na svoju hornatú krajinu, oplývajúcu pastvinami. Ich vrodená uvážlivosť, pracovitosť a šetrnosť je jeden z dôvodov, prečo vo Švajčiarsku dávajú prednosť miestnej kuchyni pred medzinárodnou. Sú vďační za dary ponúkané prírodou, získané niekedy za tvrdých podmienok. Švajčiarska kuchyňa je jednoduchá, výživná, chutná a nám veľmi blízka.

Hlavnou zásadou tejto kuchyne je spracovávať hlavne tie suroviny, ktoré zem ponúka. Teda podľa zásady "var z toho, čo máš". Preto tu dominujú syry a mliečne výrobky.

Ďalšou neodmysliteľnou surovinou švajčiarskej kuchyne sú zemiaky. Bývajú pripravené na veľa spôsobov, často opekané, rösti a doplnené syrom. 

Jednotlivé kantóny sú hrdé na svoje miestne špeciality. Napríklad v kantóne Appenzell sa minimálne už 800 rokov vyrába appenzellský syr, ktorý má najvyšší obsah tuku zo všetkých švajčiarskych syrov a je súčasťou tamojšej jednoduchej stravy. Obľúbené sú napríklad chlebové kocky so syrom. 

Kantón Aargau je známy svojimi špeciálnymi guľatými koláčmi Wähen pripravovanými na sladko alebo na slano so špenátom a zemiakmi, mrkvovou tortou, alebo špecialitou zvanou Schnitz und drunder, čo je úprava zemiakov so slaninou.

V Bazilejsku si zakladajú na jemne ochutenej saláme, podobnej našej šunkovej, zvanej Cervelants. Zo sladkostí nesmieme vynechať špeciálnu čerešňovú tortu a bazilejské medové perníčky vylepšené mandľami, orechmi, pomarančovou a citrónovou kôrou. 

Špecialitou bernského kantónu je bernská misa. Vznik tohto pokrmu sa traduje dňom 5. marca 1798. To zvíťazili bernskí vojaci nad Francúzmi. Ich ženy im usporiadali slávnostnú hostinu zo všetkého čo doma našli - hovädzie mäso, slaninu, rebierka, jazyk, klobásy, bravčové nožičky, kapusta, fazuľa, a to všetko zmiešali, jemne nakrájali a navŕšili na zemiaky so zeleninou.

Asi najznámejší pokrm syrové fondue pochádza z oblasti, kde sa vyrába syr Greyerzer, teda z Fribourgska. Tento syr tvorí spolu s ementálom hlavnú súčasť fondue.

V okolí Ženevského jazera sú hlavnou súčasťou jedálnička ryby na rôzne spôsoby. Táto kuchyňa má k medzinárodnej najbližšie. Na štátny sviatok kantónu 11. 12. sa pečie hruškový koláč.

Hustá polievka so syrovými haluškami, alebo tvarohovými rezancami je hlavnou súčasťou jedálnička kantónu Glarus. Sušené hovädzie mäso Bündner Fleisch nájdete v kantóne Graubünden. V oblasti Schaffhausenu vám v tunajšej kuchyni ponúknu paštéty, klobásy, cibuľové koláče a rýnskeho pstruha. Jedlé gaštany sú obľúbenou súčasťou pokrmov v kantóne Schwyz. Nechýbajú tu ani zemiakové halušky so syrom Sbrinz. V okolí St. Gallenu sa pripravujú teľacie klobásky zapečené do bielej veky.
          
V kantóne Ticino (dalej Tessin alebo Ticino) je poznať vplyv susedného Talianska. Pripravuje sa tu napríklad polievka minestrone s cestovinami. Pri Bodamskom jazere sa nachádza veľa ovocných sadov, a preto niet divu, že jablčný mušt, či hrušky sa pridávajú takmer do všetkého.

Známe raclette pochádzajú z kantónu Valais. Raclette je v podstate rozpúšťajúci sa syr, ktorý sa natiera na horúce zemiaky alebo chlieb. V kantóne Zug sa vyrába výborná čerešňovica, miestnou špecialitou je, ako inak, čerešňová torta. Vo svojom vymenovávaní by sme nemali zabudnúť na Zürichskú kuchyňu, hlavne na jej Zürich Gschnätztlets, teľacie mäso nakrájané na jemné rezance v smotanovej omáčke.