Erb obce

V strede červeného renesančného štítu sa nachádza zlatá breza vyrastajúca zo zlatého trojvršia. Historické znaky:
• Brezové listy položené na štít
• Palma, resp. breza vyrastajúca z trojvršia
• Košatý strom vyrastajúci z pažite
• Silueta mohyly na Bradle Terajší znak bol schválený heraldickou komisiou.

Znak č.1 sa používal v 17. st., č.2 v 18-19. st., č.3 koncom 19. a začiatkom 20. st., č.4 v rokoch 1928-1948

Typáriá:

• Nedatované pečatidlo. V renesančnom štíte malého trojvršia vyrastá breza, z bočných kopcov vyrastá po jednej vetvičke. Kruhopis: SIGIL ZNM POSSXONIS BRXOVA. Odtlačok na písomnosti zo 4. mája 1643. ŠOA Trnava uvádza J. Novák v S.121. Vyobrazenie nepublikované.
• Nedatované pečatidlo. Brezové listy položené na štít. Kruhopis: PECAT OBECNI DEDINI BREZOWA. Opis pečate v MOL Budapešť. Uvádza J. Novák v S.121. Odtlačok na listine z roku 1678. Vyobrazenie nepublikované.
• Pečatidlo datované rokom 1709. V strede pečatného poľa vyrastá z malého trojvršia strom (breza, resp. palma). Kruhopis: PECET POCTIVEHO MESECKA KREZOVEG 1709. Vyobrazenie prevzaté z publ. D. Lehotskej: Brezová pod Bradlom, Bratislava 1970, str.29 • Pečatidlo datované rokom 1837. V strede pecatneho pola vyrasta z pažite palma. Kruhopis: SIGILLUM COMUNITATIS OPPIDI BREZOVA 1837. Odtlačok na písomnosti z 20. augusta 1839 v archíve Múzea SNR Myjava.
• Pečiatka z konca 19.st. V strede pečatného poľa sa nachádza košatý strom, po stranách je po jednej ľalii. Kruhopis: BREZOVA NAGYKŐZSEG + NYITRA M. MIJAVA J. (ŠOA Nitra, zbierka pečiatok)
• Pečiatka zo začiatku 20. rokov 20. storočia. V strede košatý strom vyrastajúci z pažite (breza). Kruhopis: OBECNÁ RADA VEĽKEJ OBCE + BREZOVÁ + ŽUPA BRATISLAVA +. Odtlačok na písomnosti z roku 1927. (ZM Skalica)
• Pečiatka datovaná rokom 1928. V strede silueta mohyly na Bradle. Pod ňou 1928. OBEC. Kruhpopis : BREZOVÁ POD BRADLOM. OKRES MYJAVA. Odtlačok na písomnosti z roku 1939 (ZM Skalica)
• Pečiatka zo začiatku druhej polovice 40. rokov 20. stor. V strede silueta mohyly na Bradle. Kruhopis : MIESTNY NÁRODNÝ VÝBOR NA BREZOVEJ POD BRADLOM. Odtlačok na písomnosti z roku 1948.

(ZM Skalica) Mesto Brezová pod Bradlom má aj vlastné noviny, ktoré vydáva každý mesiac. Ich názov je „Novinky spod Bradla“.

Geografia

V najzápadnejšej oblasti Slovenska, lemovanej na východ severnými výbežkami Malých Karpát a na západe riekou Moravou, v malebnom pahorkovitom kraji, leží Brezová pod Bradlom (280 m n.m.) so svojim blízkym zázemím - Košariskami a kopanicami. Priamo nad mestečkom sa vypína k juhu Ostriež (317 m), avšak dominantu kraja tvorí na severe Bradlo (544 m), hoci je nižšie než susedná Vysoká (557 m) nad Košariskami. Malé Karpaty, ktoré sa tiahnu na východ od Brezovej a tvoria (od Bukovej až po zníženinu medzi Prašníkom a Vrbovým) tzv. Brezovské pohorie, sú v tejto oblasti oveľa nižšie a užšie ako v južnej časti.

Jednotlivé vrcholy dosahujú v tomto úseku Malých Karpát výšku 350 - 550 m, prekračujú ju práve blízko Brezovej Klenovou (585 m) a Vrátnom (576 m). Brezovským a ešte severnejším Čachtickým pohorím sa končia Malé Karpaty, o niečo vyššie nadväzuje na ne ďalšia časť karpatského oblúka, Biele Karpaty. Z prírodných zvláštností tejto časti Malých Karpát vyniká na juh od Brezovej Dobrovodský kras a na severe vo väčšej vzdialenosti Čachtický kras. Na juhozápad od Brezovského pohoria sa rozprestiera Záhorská nížina, na západe lemuje brezovskú oblasť Myjavská pahorkatina, ktorá sa vytvorila z neogénnych hornín. Najvyšší vrch pahorkatiny je Bradlo z vápnitého pieskovca, ílovitých bridlíc a siene, značne postihnuté eróziou, s krásnym rozhľadom po okolí a s impozantnou mohylou košariského rodáka M.R. Štefánika na vrchole.

Vodné toky

Najbližšie okolie Brezovej odvodňuje Brezovský potok, ktorého hlavný prameň vyteká pod Pokryvníkmi, priberá ďalšie štyri potoky (cez Brezovú ešte preteká Baranecký potok, na ktorom je postavená vodná nádrž Brezová), preteká Brezovou, Hradišťom a medzi Osuským a Jablonicou sa vlieva do rieky Myjava, ktorá sa nakoniec vleje do pohraničnej rieky Morava.´