Vodné plochy

Medzi stojaté povrchové vody v katastrálnom území Brezovej pod Bradlom sa radí vodná nádrž (ďalej len VN)Brezová pod Bradlom. Je vybudovaná v údolí potoka Bystrina, vo vzdialenosti cca 1 km od intravilánu mesta Brezová pod Bradlom a cca 600 m nad sútokom Baraneckého potoka a potoka Bystrina. VN bola vybudovaná ako viacúčelová nádrž, za účelom ochrany intravilánu obce Brezová pod Bradlom a za účelom akumulácie vody pre závlahy, pre pozemky PD Brezová pod Bradlom o celkovej výmere 263 ha. Nakoľko závlahová čerpacia stanica nebola doposiaľ postavená, hlavným účelom VN je akumulácia vody v mokrom období a jej vypustenie v suchom období. Hlavné objekty nádrže sú zemná hrádza, dnový výpust, bočný priepad, úprava toku pod VN. Vodná nádrž Brezová pod Bradlom bola uvedená do trvalej prevádzky v r. 1985. V roku 1997 - 1998 sa konala rekonštrukcia hrádze VN. Jej účelom je zachytenie prívalových vôd v nádrži, rekreačné účely a nadlepšenie prietokov na toku Bystrina. Minimálny prietok pod vodným dielom je stanovený nastavením zaručeného minimálneho odtoku Q355=3,5 l .s-1 pre vodné dielo Brezová pod Bradlom. Pre jej vyprázdňovanie platí, že pri klesaní hladiny v nádrži 50 cm za deň sa nádrž vyprázdni za 22 dní. Pri klesaní hladiny v nádrži 20 cm za deň, sa nádrž vyprázdni za 55 dní. Plocha povodia je 5,05 km2, dlhodobý ročný prietok je 0,030 m3.s-1. Maximálna výška hrádze je 12,0 m, kóta koruny hrádze má 288,50 m.n.m(Bpv). Dĺžka hrádze v korune je164,40 m, šírka koruny hrádze je 4,0 m, je neprejazdná. Sklon vzdušného - zatrávneného svahu je 1:2 m od koruny po lavičku šírky 3,0 m na kóte 283,00 m n.m. od lavičky po terén údolia v sklone 1:2,5. Minimálna zásobná hladina vody musí dosahovať 279,00 m.n.m., maximálna zásobná hladina vody dosahuje 286,50 m n.m. Maximálna retenčná hladina je 287,00 m n.m. Kóta koruny bezpečnostného priepadu má 286,50 m n.m. Kóta osi dnových výpustí 2 x Ø 500 je 277,05 m n.m. Nulový bod vodočtu je vo výške 281,24 m n.m. Celkový objem nádrže je 338,557 tis.m3. Všetky geodetické údaje sú popisované vo výškovom systéme Balt po vyrovnaní.

Cez zimné obdobie sa nádrž napĺňa, hlavné prítoky sú jarné vody počas topenia snehov, preto na začiatku vegetačného obdobia (marec, apríl) by mali byť nádrže plné. Počas plnenia sa vypúšťa iba zaručený minimálny prietok. Priestor stáleho objemu je po kótu 279,00 a udržuje sa trvale plný. Nepripúšťa sa využívanie vody z tohto priestoru k účelom ku ktorým slúži zásobný priestor. Výnimočné prípady, kedy je možné znížiť hladinu pod úroveň stáleho nadržania (v prípade potreby vypúšťania nádrže z dôvodu údržby, prečistenia objektu, treba dohodnúť termín vypustenia s vykonávateľom rybárskeho práva na VN). Každé zníženie hladiny pod úroveň hladiny stáleho nadržania, ktoré nie je v MP výslovne povolené, a ktoré je možné predvídať a ovplyvniť, musí byť vopred prejednané s príslušným vodohospodárskym orgánom. Tento priestor môže byť využívaný pre chov rýb. V prípade zníženia alebo povolenia odberu z priestoru stáleho objemu rozhoduje príslušný vodohospodársky orgán podľa zákona o vodách č.138/1973 Zb. §16-Opatrenia pri nedostatku vody. V zimnom období od 15.novembra - 15. februára, alebo pri mrazoch väčších ako -50C, ktoré trvajú dlhšie ako 5 dní, treba manipulovať s vodou ako v zimnom období . Hladinu vody vo VN pri - 5 oC sa udržuje min. 0,6 m pod bezpečnostným priepadom , t.j. na kóte 285,90 m n.m.. Pri nižších mrazoch ako je -5 oC trvajúcich viac ako 5 dní, hladinu vody postupne znižujú až na 1, 0 m pod bezpečnostný priepad , t.j. až na kótu 285,50 m n.m.. Pri zamrznutí hladiny vody obsluha urobí v ľade ryhy pozdĺž objektu a dlažieb tak, aby zdvihnutím vody v nádrži neboli poškodené. Pri úplnom zamrznutí povrchu nádrže vzduch pre ryby zabezpečuje držiteľ rybárskeho práva. Po zimnom období sa hladina vody zvýši postupne na kótu 286,50 m n.m.. Zvyšovanie pri priemerných prítokoch sa vykonáva rýchlosťou max. 20,0 cm za deň. Pri jarnom topení snehov, pri postupnom zvyšovaní hladiny sa ľad rozláme a roztopí sám. Vodné dielo Brezová pod Bradlom je v zmysle vyhlášky MLVH SSR č. 169/1975 Zb. a kategorizácie vodohospodárskych diel na území Slovenskej republiky z 14. apríla 1983 č. 2816/638/83-330 zaradené do III. kategórie vodohospodárskych diel. Dohľad na V.D. vykonáva správca. Na sledovanie vodných stavov je na veži odberného objektu (Obr.13) umiestnený vodočet s vodočtu 281,24 m n.m.. Stav hladiny v nádrži treba pravidelne denne sledovať a evidovať. Na toku pod vodným dielom je osadená vodočetná lata s vodočtu 274,89 m n.m. na výškový systém Bpv.

Minerálne vody

Na území katastra obce Brezovej pod Bradlom vyteká jeden prírodný prameň, studnička v Baranci. Baranec je kopec, ktorý sa týči nad Brezovou z jednej strany. Spod neho vyteká prírodná voda. Táto minerálna voda má celkovú tvrdosť 4,15 mmol / l. Karbonátová tvrdosť je 196,28 mg Cao / , čo je 19,6˚ nem. Všeobecná klasifikácia je : pod 4˚ veľmi mäkká voda, veľmi tvrdá voda je až nad 25˚ . Hodnotou 19,6˚ sa voda z Baranca radí medzi tvrdé vody. Prekračuje dokonca aj optimum 6˚-12˚. Táto voda nie je označená za nepitnú, aj keď niektoré kritéria pitnej vody nespĺňa zodpovedne. Je bezfarebná, číra a chuťovo nezávadná. Má priemernú teplotu 8 - 12˚ C. Je zdravotne nezávadná, neobsahuje žiadne mikróby , choroboplodné zárodky. Neobsahuje žiadne dusíkaté organické látky, ktoré by slúžili ako potrava mikroorganizmom. Nespĺňa optimálnu tvrdosť. Túto hranicu prekračuje až o 7,6˚ . Neobsahuje predpísané množstvo kyslíka, hodnota nerastných solí však predpísanú hranicu neprekračuje. Ani rádioaktivita neprekračuje stanovený limit. Táto voda je pre svoju tvrdosť vhodná ako úžitková až po prevarení. Ale niektorým obyvateľom to neprekáža a táto studnička je zdrojom ich pitnej vody, či občas aj úžitkovej. Chemická zloženie vody je : Cl - : 17,73 mg / l Fe : 0,00 mg / l SiO2 : 0,62 mg / l NH3 : 0,00 mg / l p hodnota : 0,00 m hodnota : 0,00 KMnO4 : 3,16 mg / l - chemická spotreba kyslíka CHSK pH : 7,25

Termálne pramene a bahenné kupele sa nenachádzajú v Brezovej pod Bradlom. 

Geologicky vývoj

Brezová pod Bradlom leží na rozhraní dvoch odlišných celkov : Myjavskej pahorkatiny a Malých Karpát. Po hlavnom kriedovom vrásnení, ku ktorému došlo na území Slovenska vzniklo vo Vnútorných Karpatoch a teda aj v Myjavskej Pahorkatine senónske more. Usadzovali sa tu najmä zlepence, pieskovce, organogénne vápence a bridlice. Koncom vrchnej kriedy more z vnútorných