Rekreačné zariadenie Mladost 
Zariadenie sa nachádza na hranici CHKO Malé Karpaty s veľkými možnosťami turistických vychádzok do okolia (lesy), využitia cyklistických trás. K dispozícii sú 2 tenisové dvorce s umelým trávovým povrchom, plážový volejbal, pétanque, menšie bazény na plávanie, trávnaté ihrisko na minifutbal alebo iné športové aktivity, sauna pre ubytovaných. Areál s rozlohou 3,5 ha s upravenou krajinnou architektúrou.

Združená stredná škola M. R. Štefánka - areáli školy je veľká športová hala, posilňovňa, tréningové asfaltové ihrisko, tenisové kurty - antuka, v zime prírodné klzisko.

Lyžovanie Bradlo - lyžiarsky vlek Tatrapoma P-300 s kapacitou 200 lyžiarov/hod, dĺžka zjazdovky 360m. Možnosti lyžovania sú obmedzené snehovými podmienkami. Zjazdovka – priemerná náročnosť.

V meste sa nachádzajú viaceré plochy vhodné na rekreačný šport, ktoré využíva najmä mládež: streetballové ihrisko, futbalové ihrisko, detský park.

Úsmev so zariadením pre malé deti, sídliskové pieskoviská a ihriská so zariadením.

Gastronómia Brezovej

Jedlo sa obyčajne päťkrát denne : raňajky(frištuk), desiata, obed, olovrant(nešpor) a večera. Ráno sa jedla obyčajne polievka z predošlého dňa alebo sa navarila „kmínovica“, do ktorej sa nakrájal chlieb. Káva bývala na raňajky len zriedka – na sviatky, neskôr v nedeľu a novšie už každý deň. Desiata pozostávala často zo syra (tvarohu) alebo slaniny, ktorá sa zapíjala páleným, ražným alebo slivovicou. Na obed sa podávali najviac dve jedlá, ale neraz len jedno. Nešporovali lokše, krútanec, buchty. Večerali kýšku(sadnuté kyslé mlieko), cmar, pečené zemiaky, syrom posypané zemiaky a rozličné kaše(zemiakovú, krúpovú, kukuričnú), lievky a mäsitého jedla alebo múčnika. Početné sú polievky : mlečna s nakrájaným chlebom, pšenom, žmolkami, ryžou, slížami, demikát, zapražená kmínová, zemiaková; zo strukovín : fazuľová, hrachová, šošovicová; srvátková, kapustnica, slivková „ščiepková“ (z nakrájaných suchých jabĺk), držková a veľmi často hovädzia – s vyváranými a zavarenými slížami, žmolkami, haluškami, „šlopkami“, „hrtánkami“, krúpami, ryžou. Z vajec si robili praženicu „škvareninu“ alebo stratené kura. Zo zabíjačky obľubovali aj oškvarky a huspeninu. Mäso jedávali s omáčkou alebo s kompótom. Popíjali pálené, ražné, slivovicu, borovičku, víno, menej pivo a novšie likéry.

V našej domácnosti sa zvyčajne robia vajíčka (na rôzne spôsoby), cestoviny, bryndzové halušky, pirohy, slivkové gule alebo šúľance.

Historické korene

Prvá písomná zmienka dotýkajúca sa územia Brezovej pochádza z dotačnej listiny uhorského kráľa Bélu IV. z roku 1263. Začiatky trvalejšieho osídľovania sú v 15.a prvej polovice 16. storočia. V roku 1568 bola Brezová už riadnou poddanskou dedinou čachtického panstva na čele s richtárom. Prvá vlastná pečať sa zachovala z roku 1678 a ďalšia z roku 1709. V tomto roku bola Brezová povýšená na mestečko s jarmočným právom. Ťažké životné podmienky spojené s osídľovaním územia, nájazdy Turkov, protihabsburské povstania a obrana proti násilnej rekatolízácii formovali charakterové vlastnosti Brezovanov. Stali sa z nich rozhľadení, slobodnomyselní ľudia s hlbokým vzťahom ku kraju, obci a cirkvi. Takto pripravení dokázali odolať i maďarizačným snahám uhorského štátu a zachovať si svoju vieru a reč. Štúrovskej generácii sa stal tento kraj blízky a v rokoch 1848-49 sa stal východiskom národného pohybu. Boli tu vyhlásené "Žiadosti slovenského národa v stolici Nitrianskej", tu sa rozhoreli i prvé boje slovenských dobrovoľníkov medzi ktorými bolo i veľa Brezovanov. Aj rok 1918 a vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov našiel na Brezovej priaznivú odozvu. V novej republike Brezová zaznamenala nielen výrazný hospodársky rozvoj, ale zintenzívnil sa i kultúrny a spoločenský život. Vznikla meštianska škola - prvá na Slovensku, v roku 1925 bol postavený Národný dom Štefánikov a v roku 1928 bola postavená mohyla M.R. Štefánika na Bradle. V tom roku bol schválený názov Brezová pod Bradlom. V období II. svetovej vojny mnoho Brezovanov padlo v SNP ďalší ho podporovali nielen morálne, ale aj materiálne. Koniec 40.a začiatok 50.rokov bol pre Brezovú veľmi priaznivý. Vznikom kovospracujúceho podniku nastala zmena. Zo začiatku sa vyrábali kovové tkaniny, neskôr v 60. a 70. rokoch pribudla výroba pružín a strojov. Toto malo priaznivý vplyv na rozvoj mesta. Postavila sa nová škola, strojárske učilište, stavali sa byty, jasle, škôlky, zdravotné stredisko. Brezová pod Bradlom dostala v roku 1966 štatút mesta.

Povesti a mýty

Na Brezovú sa bohužiaľ neviaže žiadna povesť a ani mýtus, ale blízko Brezovej sa nachádza Čachtický hrad, ktorý má povesť „Krvavej Albžbety Báthoryovej“, ktorá zabíjala mladé dievčatá (panny) a kúpala sa v ich krvi.