Sopky

Keď láva prerazí otvorom v zemskej kôre, vzniká sopka (vulkán). Slovo „vulkán" pochádza od mena rímskeho boha ohňa Vulkána, ktorý bol zároveň bohom kováčov.

Zemský povrch je v ustavičnom pohybe v dôsledku tektonickej činnosti, pri ktorej prúdy v roztavenej hornine zemského plášťa unášajú časti zemskej kôry. Výsledkom je vznik sopiek a zemetrasení. Sú dva druhy sopiek: bazaltové sopky (na miestach, kde sa tvoria nové časti litosfiérických dosiek) a andezitové sopky (na miestach, kde dochádza k ničeniu okrajov týchto dosiek).

BAZALTOVÉ SOPKY

Pozdĺž oceánskych chrbtov, v oblastiach tvorby novej zemskej kôry, preniká roztavený materiál zo zemského plášťa na dno oceána, rozlieva sa na ňom a tuhne. Ak sa však tieto oblasti vyzdvihnú nad hladinu oceána, vytvorí sa ostrov, ako napr. Island. Láva, ktorú chrlia tieto bazaltové sopky, je veľmi riedka, a kým stuhne, roztečie sa na veľké vzdialenosti. Bazaltové vulkány sa nachádzajú aj vo väčšej vzdialenosti od okrajov platní. Havajské ostrovy sa vytvorili veľkým nahromadením bazaltovej lávy, ktorá si prerazila cestu z vrchného plášťa zeme na povrch. Podobne vzniklo aj mnoho iných ostrovov v Tichom oceáne.

ANDEZITOVE SOPKY

Andezitové vulkány sa nachádzajú na miestach, kde sa jedna zemská doska podsúva pod okraj druhej a ničia sa ich okraje. Roztavený materiál z ponárajúcej sa dosky prerazí cez nadložnú dosku na zemský povrch. Tieto andezitové vulkány sa objavujú vo veľkých horských pásmach a v ostrovných oblúkoch v blízkosti oceánskych priekop. Láva andezitových sopiek je hustá a na povrch ju vyvrhujú silné explózie. Mount St. Helens vo Washingtone, USA, a ostrov Montserrat sú príklady takých prudkých a ničivých erupcií. Vďaka presnej predpovedi prišlo o život len málo ľudí, ale horúci popol zo sopky Mount St. Helens zničil stromy až do diaľky 30 km.