Poloha

Mesto leží v teplej klimatickej oblasti Vranovskej pahorkatiny, v nadmorskej výške 132 metrov, na úrodnej nive riek Tople a Ondavy.

Časti mesta

•Mestské časti: Čemerné, Lomnica
•Sídliská: 1.mája, Dubník, Juh, Lúčna, Okulka, Sídlisko I, Sídlisko II
•Osady: Ferovo, Lopaty, Ortáše, Polovice, Rómska osada, Taňa, Michalok

Vodné toky

Mestom preteká rieka Topľa.

Symboly obce

Erb

V archívoch sa uchovala medzimestská korešpondencia Vranova. Písomnosti, vyhotovené mestskou kanceláriou, boli opatrené mestskou pečaťou. Ich existencia je pre nás veľmi významná, nakoľko na rozdiel od slobodných kráľovských miest, ktorých erby sa bežne zachovali, u poddanských (privilegovaných) mestečiek sa ich erb používal výlučne na pečatidlách. V 15. storočí Vranov používal pečatidlo so znakom raka. Od začiatku 16. storočia bol tento nahradený neheraldickým znakom s vyobrazením sv. Štefana, patróna farského kostola. Svoj heraldický erb s vyobrazením leva mesto začalo používať roku 1622 a tento v nezmenenej podobe používa až dodnes.

Erb mesta v dnešnej podobe zobrazuje zlatého leva ozbrojeného striebornou šabľou, vyrastajúceho zo zlatej koruny v modrom štíte. I keď erb Vranova zobrazoval levicu, táto figurína sa v heraldike opisuje ako lev, lebo termín levica je vyhradený levovi stojacemu na troch nohách. Dodnes nie je jasné, odkiaľ tento v stredovekej heraldike často používaný kráľovský zvierací symbol, stelesňujúci udatnosť a silu, pochádza. Nesporne pripomína šľachtickú symboliku. Mesto tento erb používa vyše 350 rokov, hoci sa podoba erbového symbolu a jeho sfarbenia vždy verne nepridŕžala predlohy. Lev sa často zobrazoval strieborný, s dvoma chvostami, atď. Tieto nedôslednosti však mesto odstránilo a v súčasnosti používa heraldicky správnu podobu svojho mestského erbu i ďalších symbolov.

Dejiny

Prvé historické zmienky o Vranove

Ak sa pozrieme na skok do minulosti, z dostupných prameňov zistíme, že Vranov pred 730 rokmi nemal oproti susedným dedinám významnejšie postavenie. Od 11. do 13. storočia bolo toto územie Vranova a jeho okolia majetkom uhorských kráľov. Z listiny kráľa Štefana V. z roku 1270 vyplýva, že kráľ vtedy daroval šľachticovi Rainoldovi za účasť a zásluhy na výpravách kráľovského vojska do Uhorska viaceré majetky na východnom Slovensku, napríklad majetky panstva Čičva, ku ktorému patrili i dediny Vranovské Dlhé a Višňov. Vranovské Dlhé sa vyskytuje pod maďarským názvom Huzeumezew. Vznikol prekladom slovenského názvu Dlhé pridaním slova mező (pole). V tejto listine Vranov nie je menovite zapísaný, preto obsah listiny treba pokladať len za nepriamu správu o Vranove.

Štefan, z milosti Božej kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska…, tento prípis všetkým Kristu veriacim pečujúcim o spásu od Darcu spásy.

Rozhodli sme sa verejne oznámiť na vedomie prítomných i budúcich pokolení, že náš milovaný a verný Reynold, magister dapiferov nášho najmilšieho syna, vojvodcu Ladislava, veliteľ strážnych oddielov a župan szabolčský, od rokov našej mladosti a od detstva bol nám dobre známy… Vždy sa snažil podriadiť svoju milú službu opatreniam a úžitkom nášho kráľovstva… Preto po toľkých zásluhách a verných službách patrí sa odmeniť sa mu. Za vynahradu jeho verných služieb chcejúc z kráľovskej štedrosti odmeniť sa za jeho veľkú vernosť, darujeme mu územie ROZGON a Baasfelde i Polské zvané v župe abovskej… taktiež akúsi usadlosť - osadu, zvanú Čičvu, v župe zemplínskej na pohraničí Poľska s dedinami k nemu patriacimi Dlhé pole a Vyšňov zvanými, a to spolu so všetkým úžitkom a príslušenstvom, ktoré mal a vlastnil vojvoda Rastislav…

Dané rukami magistra Benedikta, predstaveného Orodenskej Cirkvi, vicekancelára kráľovského dvora a nášho dôverníka Roku od Narodenia Pána 1270.

Prvé priame správy o Vranove sú v registroch pápežského desiatku z rokov 1333 až 1337. V týchto rokoch pôsobil vo vranovskom kostole farár Štefan. Podobne ako farári z iných farností aj on odviedol pápežom desiatu časť z príjmov od farníkov (desiatku). Z týchto správ je zrejmé, že vranovská farnosť v tomto období už bola ustálenou cirkevnosprávnou jednotkou, ktorá nepochybne jestvovala už predtým.

Archeologické pamiatky a spoločenská rozvinutosť Vranova v 14. storočí dokazujú, že Vranov jestvuje nepretržite už od 9. storočia.

V latinských písomnostiach sa Vranov pravidelne vyskytuje pod názvom Warano. Názov Warano bol maďarizovanou podobou pôvodného slovenského názvu Vranov, odvodenou od slova vrana. O slovenskom, resp. západoslovenskom pôvode tohto názvu nemôžu vzniknúť žiadne pochybnosti. Typologicky patrí k starobylým slovenským názvom zakončeným na - ov. To, či názov Vranov súvisí s prípadným mimoriadnym výskytom vrán, alebo je odvodený od rodového či osobného mena Vrana, z jazykovedného a historického hľadiska nemožno jednoznačne zistiť. Z maďarizovaného názvu Warano vznikol v 15. storočí latinizovaný názov Varanovia, ktorý sa používal len zriedkavo. Slovenský názov, pravda zväčša v skomolenej podobe Wrano, Varanow, ale aj v správnom tvare Vranov sa dostal do latinských písomností najmä samotného mestečka Vranova do 15. storočia. Z toho je zrejmé, že vtedajší mešťania, ale aj richtár a členovia rady boli slovenského pôvodu.

Stopy najstaršieho osídlenia

K najstarším slovanským sídliskovým celkom v okrese Vranov nad Topľou patria zvyšky obydlí v miestnej časti Vranova - Lomnici, datované do 7. storočia. Rozsiahle slovanské osídlenie sa nachádzalo v troch polohách (Male poľo, Poloviny, Koscilek) a jeho vývoj sledujeme až do 10. storočia. Počas doterajších záchranných výskumov bolo na spomínanom slovanskom sídlisku preskúmaných 34 sídliskových zahĺbených objektov oválneho pôdorysu so stopami po otvorenom ohnisku. Preskúmaná bola hlinená klenbová pec, zapustená do podložia, s takmer rovným dnom s priemerom 65 cm. Jej klenba bola zavalená zvyškami piatich žarnovov. Pred vyhrievacím zariadením bola vyhĺbená predpecná jama, obsahujúca množstvo uhlíkov, železný predmet bez bližšieho funkčného určenia a úlomky keramiky. Na základe nálezov žarnovov možno uvažovať o jej funkčnosti, pravdepodobne bola chlebovou pecou.

V preskúmaných objektoch medzi nálezmi prevládala keramika, výnimočne sa našla železná kopija, prvý doklad zbrane nájdený na slovanskom sídlisku v oblasti severovýchodného Slovenska. Častejšie sú však nálezy železných nožíkov a najmä praslenov, ktoré sú dokladom rozvoja tkáčskej výroby. Analýza zvieracích kostí zo sídliska v Lomnici svedčí o tom, že na sídliskách prevládal chov hovädzieho dobytka a ošípaných; doložené sú aj zvyšky lovnej zveri (jeleňa). Podobný charakter mali aj slovanské sídliská zistené v centre mesta Vranova a v mestskej časti Čemerné.

V samotnom Vranove je dokázateľná historická kontinuita osídlenia od veľkomoravského obdobia až po súčasnosť. V 70. rokoch zachránil J. Macák počas stavebných prác na Rázusovej a priľahlej Pribinovej ulici zvyšky obydlí z veľkomoravského a poveľkomoravského obdobia a stredovekú sakrálnu stavbu. Zo zisteného sídliska a z toho plynúcich poznatkov je zrejmé, že Vranov spolu s Lomnicou, Čemerným a Komáranami dokázateľne patrí k najstaršej skupine slovansko - slovienskych sídlisk v priľahlej časti doliny Tople.

Grekokatolícky kostol

Na významné postavenie Vranova v rámci čičvianskeho hradného panstva začiatkom 14. storočia poukazuje jestvovanie jediného farského kostola na tomto území už roku 1314. Výška pápežského desiatku, ktorý vranovský farár roku 1332 odvádzal jágerskému biskupovi (7 gr) je v porovnaní s niektorými farnosťami Zemplína pomerne nízka, takže Vranov na zemplínske pomery v tomto období príliš nevynikal. Napriek tomu muselo tu v tomto období dôjsť k postupnému prechodu z pôvodne poľnohospodársky sa vyvíjajúcej osady vo významnejšie remeselno - obchodné centrum. Vďaka tomuto prechodu vytvorilo sa vo Vranove trhové stredisko, ktoré tu v nelegalizovanej podobe jestvovalo do roku 1350. Privilegiálnou listinou Ľudovíta I. z tohto roku získali Rozgoňovci pre Vranov právo slobodného trhu („forum liberum“). Tou istou listinou sa Rozgoňovcom udeľuje právo meča a šibenice, čím sa má zaistiť všetkým kupcom, idúcim týmto územím, sloboda kúpy, predaja a výmeny tovaru bez akejkoľvek ujmy a prekážky.

Vranov ako stredoveké mestečko

Legalizovanie trhovej tradície malo pre ďalší vývoj Vranova veľký význam a bolo jednou z podmienok získania mestských výsad. Najstarším písomným dokladom o Vranove, v ktorom sa prvýkrát spomína ako mesto („oppidum“), je listina kráľa Žigmunda z 29. mája 1410. Vonkajším vyjadrením týchto premien bol vznik mestskej samosprávy, na čele ktorej stál richtár a prísažní. V porovnaní s predchádzajúcim storočím zaznamenáva mesto od začiatku 15. storočia predovšetkým väčší rozmach remeselnej výroby. V jednotlivých rokoch 15. storočia sa spomínajú nasledujúci remeselníci: mlynár, kožušník, sedlár, mäsiar, kováč, krajčír, kušnier, hrnčiar, švec a iní. Rezvoj remesiel súvisel s rastúcim významom obchodnej cesty prechádzajúcej Vranovom. Potvrdzujú to aj niektoré výsady, ktoré mesto získalo v druhej polovici 15. storočia. V prvom rade to bolo právo mýta. Ďalšiemu rozvoju obchodov napomohlo právo skladu, ktoré roku 1461 Vranovu udelil Matej Korvín. Toto právo zaručovalo, že obchodníci prechádzajúci mestom museli svoj tovar vyložiť na miestnom trhu a až potom smeli nepredaný zvyšok viezť ďalej. Nové možnosti odbytu od roku 1461 umožňuje právo jarmokov, udelené opäť Matejom Korvínom. Údaj z 18. storočia hovorí, že výročné jarmoky sa konali v dňoch sv. Valentína, sv. Juraja, Navštívenia Panny Márie, sv. Mikuláša a sv. Štefana. Významnejšiemu hospodárskemu napredovaniu v druhej polovici 15. storočia bránili viaceré politické udalosti. Boli to boje Huňadyovcov s Jiskrom a napokon aj bratrícke hnutie, ktoré sa šíri územím východného Slovenska ako hnutie s prvkami protifeudálneho odboja. Veľmi ťažko doľahli na obyvateľstvo Vranova udalosti spojené s uhorsko - poľskou vojnou v rokoch 1491-1492 a neskôr politický zápas medzi Ferdinandom I. a Jánom Zápoľským o uhorskú korunu. Novým zemepánom Vranova a celého panstva je od roku 1523 jeden z najmocnejších feudálnych rodov Uhorska - rod Báthoryovcov.

Mestský národný výbor

Jedným z prvých opatrení, ktoré Báthoryovci v čase svojho nástupu na čičvianskom hradnom panstve začali uskutočňovať, bolo územné rozdelenie na menšie feudálne panstvá. Ich centrami sa stali hospodársky najvýznamnejšie strediská - Čičva, Vranov a Skrabské. Majetky, ktoré pripadli vranovskému obvodu, poukazujú na nanajvýš nepriaznivý stav v osídlení, keď z 298 usadlostí zostalo 116 opustených. Tento stav musel mať odraz v poklese poľnohospodárskej produkcie panstva, ale aj v úpadku obchodu a remeselnej výroby.

V prvých desaťročiach 16. storočia nadobúda čoraz väčší význam obchodná cesta do Poľska, idúca cez Vranov. Výhodná poloha na tejto ceste zabezpečila Vranovu už pred rokom 1541 veľmi významné právo tridsiatku, ktoré mu umožňovalo vyberať od každého cudzieho obchodníka prechádzajúceho mestom tridsiatu časť hodnoty jeho tovaru.

Rozšírenie obchodných stykov v prvej polovici 16. storočia našlo odraz v raste remeselnej výroby, čoho vyjadrením bol vznik prvých cechových organizácií. Medzi najstaršie cechy Zemplína patrí aj cech vranovských ševcov, ktorého existencia je doložená už pred rokom 1570. Artikuly vranovských krajčírov pochádzajú z roku 1569. Poslednou cechovou organizáciou mestských remeselníkov bol čižmársky cech, založený roku 1725. O oživení tranzitného obchodu, okrem práva tridsiatku svedčí aj roku 1569 obnovené právo skladu.

Bližšie o pomeroch vo Vranove sa dozvedáme z urbáru, ktorý 1. marca 1585 zaviedol Štefan Báthory. Podľa neho Vranov platil rentu v peňažnej a naturálnej forme. V snahe získať čo najväčšie príjmy, pozorujeme už v tomto období pokusy s majerským podnikaním na bátoriovských majetkoch. Tento spôsob podnikania prinášal citeľné zvýšenie povinností poddaných, čím sa ich postavenie ešte viac zhoršuje. Narastanie robotných povinností má za následok útek poddaných z pôdy. V prvej polovici 17. storočia nachádzame vo Vranove 3 opustené usadlosti.

Bližšie údaje o tunajšom obyvateľstve poskytujú urbáre a súpisy vranovského panstva zo 17.-18. storočia. Mestské obyvateľstvo tvorili prevažne remeselníci a roľníci.V menšej miere to boli obchodníci. Doplnením peňažného príjmu zemepána mal byť zisk z rybníkov a viníc. Rybník vo Vranove sa spomína v správach z 15. storočia. S pestovaním hrozna sa stretávamev 16. a 17. storočí vo Vranove a vo Vranovskom Dlhom.