Andorra La Vella

Andorra La Vella
Pred 1000 rokmi, keď do Španielska vtrhli arabské vojská, utvorila sa pod najvyššími štítmi Pyrenejí skupina bojovníkov. Viedol ju odvážny pastier Marco Almogaber. Za pomoci tejto skupiny prešla Francúzka armáda Pyrenejami cez ťažko priestupný priesmyk Fortangete. Nečakane napadla tábor arabov a donútila ich opustiť pyrenejské podhorie. Za tento statočný čin odmenil Francúzky kráľ obyvateľov malej doliny tým, že im dovolil vytvoriť si vlastný štát. Na jednom z najkrajších a dopravne najnevýhodnejšie položených miest založili osadu, ktorú nazvali stará Andorra- Andorra La Vella. Zo západu ju stráži viac ako 2000m vysoký Pic Enclar a od severu sa k nej zbiehajú dve doliny, ktoré sa vlnú až k hlavnému chrbtu Pyrenejí. Na ich dne zurčí voda riečok Ordino a Valira, spájajúcich sa asi 2km nad Andorou La Vellou do jedného toku. Aj dve hlavné cesty štátu prebiehajúce dolinami riek sa spájajú tesne nad hlavným mestom Andorry, odkiaľ pokračujú ďalej na juh do Španielska. Celá Andorra má asi len 40 000 obyvateľov, teda toľko, ako stredne veľké slovenské mesto. Aké veľké môže byť teda hlavné mesto tohto štátu? Hoci sa v posledných rokoch Andorra La Vella rozrástla, nemá viac ako 13 000 obyvateľov. Aj tak v nej žije dvakrát viac obyvateľov ako v niektorom ďalšom mestečku krajiny.
Casa De La Vall- Dom Dolín
Ešte pred niekoľkými rokmi mala Andorra iba jednu väčšiu ulicu. Stále väčší záujem turistov o malý štátik uprostred Pyrenejí však podnietil rozvoj výstavby hlavného mesta. K tradičným neveľkým kamenným domom, obieleným vápnom, pribudli viacposchodové novostavby, v ktorých sa našlo miesto nielen pre pekné priestranné byty, ale aj pre moderné obchody s veľkými výkladmi. Pôvodné historické budovy sa zachovali len v strede mesta., najmä v okolí jeho najvýznamnejšej stavby- Casa De La Vall. V španielčine tento názov znamená dom dolín. Jeho pomenovanie súvisí s oficiálnym názvom republiky Andorra, ktorý znie Dolina Andorry.
Casa De La Vall ja stará kamenná stavba, vybudovaná začiatkom 16. storočia. Dlhý čas v nej sídlila správa celého štátu. V jej hodinovej veži je uložená historická modro-žlto-čerbená zástava so štátnym znakom Andorry. Azda lepši ako na zástave si tento symbol možno všimnúť nad vrcholom do Casa De La Vall. Svieti na bielom mramorovom podklade ako svedok osobitnej histórie malého horského štátu.

Podľa dohody z roku 1278 je Andorra pod spoločnou ochranou biskupa španielskeho mestečka Seo De Urgel a francúzskych kniežat z mesta Foix, ktorých od vzniku Francúzskej republiky zastupuje francúzsky prezident. Preto je erb Andorry rozdelený na štyri časti. V prvej sú znaky urgelského biskupa, v druhej znak kniežaťa z Foixu, v tretej znak Katalánska, vo štvrtej znak kniežat z Beárn, ktorí na určito dobu prevzali práva foixských kniežat. Okolie Andorry poskytuje málo príležitostí na zárobok. Okrem roľníctva na málo úrodných políčkach, pasenia oviec a rúbania dreva v lesoch sa dlhý čas inak nedalo zarábať na živobytie. Až moderná doba ponúkla obyvateľom Andorry novú príležitosť. Prekrásna príroda Pyrenejí, zaujímavá história a priaznivá poloha na ceste zo Španielska do Francúzska prilákali do Andorry zvedavých turistov, čo vyvolalo nový rozkvet obchodu, výstavby hotelov a reštaurácií. Po uliciach Andorry sa najmä v letnom období pohybuje často niekoľko viac turistov ako má mesto obyvateľov. Hlavnú ulicu husto lemujú obchodíky a stánky, kde sa dá takmer všetko a lacno kúpiť, lebo v Andorre sa k cene dovážaných tovarov nepripočítava clo. Predávajú sa najmä tabakové výrobky a rôzne spomienkové predmety, ktoré cudzincovi aj doma pripomínajú návštevu v jednom z najmenších štátov Európy. Jeho obyvatelia však radi vítajú turistov z celého sveta nielen preto, že im poskytujú nové pracovné príležitosti. Srdečnosť a pohostinnosť patrí k typickým vlastnostiam Andorry. .