Planéta Zem

Z medziplanetárneho priestoru by sme Zem videli ako modrú guľu, ktorá sa otáča okolo svojej osi, s povrchovou rýchlosťou väčšou ako 1600km, na svojej ceste okolo Slnka prekoná za hodinu viac ako 100000km.

TVAR ZEME

Pozemskému pozorovateľovi sa zemský povrch javí rovný, nemôžeme sa preto čudovať, ak v minulosti ľudia verili ,že Zem má tvar rovnej dosky. Zakryvenie zemského povrchu možno posterhnúť z lietadla, ešte viditelnejšie je na snímkoch z družíc. S domnienkou, že vzďaľujúce sa lode miznú za obzorom a z rozprávania moreplavcov vedeli aj to, že pri plavbe severným či južným smerom sa mení podoba hviezdnej oblohy. Aristoteles postrehol pri zatmení mesiaca zaoblený tvar zemského tieňa.

VNÚTRO ZEME

Funkciu vonkajšieho obalu spĺňa pevná vrstva - kôra. Pod ňou sa nachádza zemský plášť, ktorý je zložený z magmy. Pod zemským povrchom sa nachádza zemské jadro. Hranica medzi zemskou kôrou a plášťom sa nazýva Mohorovičicová diskontinuita.

ZEMSKÁ DĹŽKA A ŠÍRKA 

Polohu akéhokoľvek miesta na zemskom povrchu možno presne a jednoducho určiť pomocou dvoch súradníc - zemepisnej dĺžky a šírky. Šírka udáva príslušnú rovnobežku, zemepisná dĺžka vyjadruje poludník prechádzajúci daným anglickým mestom Greenwich.

POHYB KONTINENTOV 

Pred miliónmi rokov sa dávny prakontinent rozdelil a jeho časti sa postupne rozostúpili do dnešnej podoby.

PREMENY OCEÁNOV

Je zrejmé, že pohyb kontinentov sprevádzajú aj zmeny ocánov. V skutočnosti sa kontinenty posúvajú na tenkej ocánskej kôre. Horniny, ktoré tvoria základ kontinentov, sú oveľa staršie ako horniny oceánskeho dna.

SOPKY

Niektoré sopky, napr. na Havaji, vznikli na systéme puklín zemského povrchu, ktorými magma unikala nepretrčžite. Mnohé sopky majú podobu kužeľovitých pohorí, ktoré vznikli opakovanými erupciami. Pri niektorých výbuchoch sa žeravá láva vylieva otvorom na vrchole sopky, do ovzdušia uvolňujú oblaky popola a dymu. Inokedy steká žeravé bahno po svahu sopky. Niektoré erupcie majú takú silu, že sopečný kužeľ roztrhajú.