Austrália a Oceánia boli objavené Európanmi. Názov Austrália pochádza z latinského slova „Australis“ - južná zem. Pobrežie Austrálie ako prví dokázateľne dosiahli Holanďania v roku 1606. Zmapovaná bola až v 19. stor. O niektoré odhalenia ostrov sa zaslúžil aj Cook. Už dávno pred Európanmi osídlili tieto územia ich pôvodní obyvatelia, austrálski černosi. No dnes tvoria iba slabú menšinu. Novú Guineu a a iné súostrovia však obývajú prevažne pôvodní obyvatelia. Austrália a Oceánia sú územia s najrozmanitejším charakterom. Austrália a Nový Zéland patria medzi ekonomicky najvyspelejšie krajiny s demokratickým systémom. Sú členmi Commonwealthu. Samostatnosť získali v nedávnom období niektoré bývalé kolónie. Väčšinou sú to štáty s malou rozlohou i malým počtom obyvateľov, hospodársky slabé, s viac či menej rozvinutými demokratickými princípmi vlády. Sú medzi nimi republiky a kráľovstvá. Mnohé z nich patria medzi typické rozvojové krajiny. Výnimkou je Nauru, ktorá sa zásluhou bohatstva fosfátov zaraďuje ku krajinám s najvyšším priemerným príjmom na obyvateľa vo svete. Niektoré ostrovy patria Japonsku a Hawajské ostrovy od roku 1959 USA.

AUSTRÁLIA

-Medzi zväzové štáty patrí:
Queesland, Nový južný Wales, Viktória, Južná Austrália, Západná Austrália, Tasmánia.)

-Medzi teritória patrí:
Územie hlavného mesta (Capital Teritory), Severné teritórium (Northern Teritory), Teritórium koralových ostrovov (Coral Sea Island Teritory).

Poľnohospodárstvo:

Napriek veľkému rozvoju baníctva a továrenskej výroby po roku 1940, prosperita vo väčšej časti krajiny pokračovala vzhľadom na zvyšujúci sa počet dobytka, oviec atď. Vidiecky priemysel bol vžitý už v dňoch prvého osídlenia, keď prvé španielské ovce merino boli privezené z Južnej Afriky. Priemysel bol významným faktorom v austrálskej ekonomike a jej historickom vývoji. Austrália je v súčasnosti hlavným svetovým producentom a vývozcom vlny, obzvlášť jemnej merino, aj keď príjem z vývozu vlny je teraz menší než jedna desatina z celkového príjmu krajiny.

Queensland je vedúcim štátom v chove dobytka, obsahujúci viac než dve pätiny z celkového počtu 23.9 milióna kusov žijúcich v Austrálii. Krajina produkuje aj dobytok na mäso aj na mlieko. Mlieko je hlavne sústredené vo Viktórii a Tasmánii. Aj keď len 6% celkového územia Austrálie je využívané na výrobu a pestovanie plodín, tieto oblasti majú veľký ekonomický význam. Pšenica zaberá územie 45 % obrábanej pôdy a ostatné obilie zaberá 25% pôdy. Väčšina pšenice sa pestuje v juhovýchodných a juhozápadných oblastiach krajiny. Ročná produkcia je 16 miliónov metrických ton. Ovos, jačmeň, raž, seno, ryža, bavlna a ďalšie plodiny sú tiež veľmi dôležité. Mnoho druhov ovocia sa pestuje v Austrálii vrátane grapefruitov, pomarančov, jabĺk, banánov, hrušiek, ananásov, broskýň a nektariniek. Austrálske vody obsahujú veľké množstvo morských živočíchov, ale ročný úlovok je pomerne malý – 227 300 metrických ton. Viac než 85% ročnej ceny vyvezených rybích produktov je vyrobených z šelfových rýb, hlavne z hrebenátiek, garnátov, homárov, ustríc. Morské ryby sa predávajú vrátane žralokov, tuniakov, pramíc. Perly a lastúry sa zberajú pri východnom pobreží od roku 1800. Darwin, Broome a Švrtkový ostrov sú hlavné perlové centrá, ale pestované perly sú teraz viacej významné.

Japonsko je hlavným austrálskym poľnohospodárskym obchodným partnerom, pohlcujúcim 22% všetkých produktov. Druhý najdôležitejší dovozca austrálskych produktov je USA, spotrebujúca tesne pod 9 % austrálskeho exportu. Ďalšie významné trhy sú v Rusku, Číne, Saudskej Arábii a Egypte. Len jeden európsky národ – Taliansko – sa radí medzi 10 najdôležitejších austrálskych trhoch.

Priemysel:

Základné odvetvia priemyselného sektoru hodnotou výroby sú hutníctvo a jeho produkty, potravinárske výrobky, dopravné vybavenie, strojárstvo, chemický a jeho produkty, textilný, drevársky, papiernický a tlačiarenský priemysel. Priemyselné závody sú sústredené v Novom Južnom Walese a Viktórii (okolie Melbourne). Nový Južný Wales je významný produkciou železa, ocele, stíhačiek, stavbárenským vybavením, syntetickými vláknami, elektronickým vybavením, elektrické káble, ropy a jej výrobkov. V Melbourne, priemyselné aktivity zahŕňajú strojárenský priemysel, pričom vyrábajú stroje, motorové vozidlá. Tiež je významným centrom potravinárskeho a textilného priemyslu. Geelong, pri Melbourne je známy pre jeho továrne spracujúvajúce vlnu. Južná Austrália je tradičným vidieckym a poľnohospodárskym centrom, po roku 1950 sa rozvinuli niekoľké dôležité priemyselné centrá. Tasmánsky priemysel, podporovaný lacnou elektrinou z hydroelektrárni zahrňuje továrne spracujúce zinok, papier a veľké cukrárenské továrne, Hobart a Lauceston sú hlavné priemyselné centrá.

Ťažobný priemysel je dlhodobo dôležitý faktor v sociálnom aj ekonomickom raste Austrálie, a tiež sľubuje veľa do budúceho rozvoja krajiny. Objavy zlata v 50 – tych rokoch 19. storočia boli zodpovedné za prvú vlnu prisťahovalcov a usadenie obyvateľstva viac vo vnútrozemí. Dnes je Austrália sebestačná vo väčšine nerastov, ktoré majú ekonomický význam a v niekoľkých prípadoch aj vedie svetovú tabuľku v produkcii týchto minerálov. Priemerná ročná produkcia uhlia, ropy, zemského plynu a kovov bola ohodnotená na približne 12.4 miliárd dolárov na začiatku. Metalické kovy zahrňajú viac než dve pätiny všetkého, so zlatom a železnou rudou najvýznamnejšími súčasťami. Západná Austrália mala najväčší podiel celkovej produkcii kovov, hlavne metalických kovov. Austrália zahrňuje 11% svetovej produkcie zlata; okolo troch štvrtín národného produktu je vyťažená v Západnej Austrálii, hlavne blízko Kalgoorlie. Väčšina zlata je vyvážaná do Singapuru, Japonska, Švajčiarska a Hong Kongu. Austrália je tiež najväčším svetovým producentom diamantov, produkujúc dve pätiny celkovej svetovej produkcie. Austrália je hlavným dodávateľom železnej rudy pre Japonsko. Ďalej sa taktiež vyváža do Číny, Nemecka, Južnej Kórey a Taiwanu.

Austrália je najväčším producentom bauxitu a štvrtým najväčším producentom hliníka. Hlavné bane na bauxit sú umiestnené v Západnej Austrálii a v Severnom Teritóriu. Dôležité bane na urán sú v Severnom teritóriu a v Južnej Austrálii. Všetok urán je vyvážaný. Čierne uhlie sa ťaží hlavne v Novom Južnom Walese a Queenslande. Hnedé uhlie naopak vo Viktórii, kde sa uhlie využíva na výrobu elektriny. Ďalšie dôležité minerály sú nikel. Meď sa ťaží v Tasmánii, v Queenslande a v Severnom Teritóriu. Zinok – v Novom Južnom Walese. Mangán – v Severnom Teritóriu. Titán je odkrývaný z plážového piesku v južnom Queenslande, Novom Južnom Walese a Západnej Austrálii. Queensland, Nový Južný Wales a Tasmánia sú hlavnými producentmi cínu. Ropa bola objavená v Západnej Austrálii, v južnom Queenslande a blízko Bassovho prielivu. Celková ročná produkcia na začiatku je okolo 190 miliónov barelov. Zemný plyn je tiež vyťahovaný z podzemia, s ročnou produkciou 23.6 miliárd kubických metrov. Okolo 90 % austrálskej energie je vyrábaných v tepelných elektrárňach, hlavne z čierneho a hnedého uhlia. Krajina má tiež niekoľko vodných elektrárni, významne sú v Snežných horách (zásobujú Canberru, Melbourne, Sydney) a veľký počet malých elektrárni v Tasmánii. Ich ročná produkcia je spolu 150 miliárd kilowatthodín. Zemný plyn sa využíva na kúrenie v domoch a varenie. Austrálský výskum študuje možnosti využitia solárnej a veternej energie.

Obyvateľstvo:

Austrália má 19.6 milióna obyvateľov a ročný prírastok sa pohybuje okolo 1.2% a to len vďaka ázijským prisťahovalcom. Hustota zaľudnenia je jednou z najmenších na svete a najmenšia medzi vyspelými štátmi. Vysoká životná úroveň spôsobuje dlhovekosť obyvateľov a priemerná dĺžka života mužov je 74 rokov, kým svetový priemer je len 64 rokov. Ženy sa dožívajú v priemere 80 rokov a ďaleko presahujú svetový priemer – 68 rokov. Gramotnosť je veľmi vysoká až na niekoľko Aboriginov sú všetci ľudia vzdelaní – 99%. Počet obyvateľov na jedného lekára je 438. Náboženské zloženie obyvateľstva je poznačené vývinom obyvateľstva – kresťania tvoria 73%, z toho 26.1% sú katolíci, anglikáni tvoria 23.9% a ostaní 23%. Bez vyznania je 12.7%. Do Austrálie prenikli s ázijskými prisťahovalcami i rôzne náboženstvá. Etnická štruktúra – belosi tvoria 95.2%, pôvodní obyvatelia 1.5%, Aziati 1.3% a ostaní 2%.

Doprava:

Dĺžka železníc v Austrálii je 37 295 kilometrov, skoro všetky sú pod kontrolou federálnej a štátnej vlády. Austrália má približne 837 900 kilometrov ciest. 30% sú asfaltové, vrátane 16 000 kilometrov diaľníc. Hlavné mestá sú spojené autobusovými linkami, ktoré nie sú drahé. V Austrálii je zaregistrovaných 9.9 mlióna áut, čiže na každého druhého obyvateľa pripadá jedno motorové vozidlo. Hustá letecká sieť spája veľké mestá a dokonca i odľahlé usadlosti. Vnútroštátne linky prepravia za rok 18 miliónov pasažierov. Kvôli veľkým vzdialenosťam medzi mestami a ideálnymi leteckými podmienkami je letecká preprava veľmi využívaná. Austrália je spojená so zvyškom sveta satelitmi, podmorskými linkami, rádiotelefónmi a fototelegrafickými linkami. Má 530 novín, 69 z nich vychádza každodenne s nákladom 4.6 milióna výtlačkov.

OCEÁNIA

Oceániu tvorí vyše 10 000 ostrovov. Rozdeľujeme ju na Polynéziu, Mikronéziu, Melanéziu. Hospodárstvo nezávislých štátov i závislých území Oceánie sa vyznačuje predovšetkým prevahou poľnohospodárstva, lesníctva, rybolovu a predovšetkým rozvojom cestovného ruchu. Ekonomicky vynikajú v Oceánii štáty s významnejšou ťažbou nerastov (Papua – Nová Guinea, Nová Kaledónia, Vanuatu, Fidži). Hospodársky vyspelým štátom je Hawaii. Obyvatelia lovia ryby, perly, korytnačky, pracujú v cestovnom ruchu alebo pestujú tropické plodiny (banány, ananásy, chlebovník, kakaovník a pod.). Ostrovy sú významné pre námornú dopravu. Na mnohých sú aj vojenské základne.