Trnava

Okres Trnava

Rozloha 741 km2

Počet obyvateľov 126 333

Hustota zaľudnenia 170 obyv. na 1 km2



Okres Trnava sa zaraďuje medzi husto osídlené okresy Slovenska. V okrese je 45 obcí. Okresným mestom je Trnava. Je 7. najväčším mestom Slovenska. Trnava je riadiace administratívne centrum, je sídlom rímskokatolíckeho arcibiskupského úradu. Okres Trnava patrí medzi najpriemyselnejšie okresy Slovenska. Celoslovenský význam má Jadrová elektráreň Jaslovské Bohunice, chemický priemysel zastupuje Chemolak Smolenice. Potravinársky priemysel zastupujú hydinárske závody Hydina Cífer. V textilnom závode Zorena šijú košele a bielizeň. Obľúbené pudingové prášky a škrob vyrába Dr. Oetker v Bolerázi. V okrese sú výborné podmienky pre poľnohospodárstvo. Najväčšie plochy sú obsiate pšenicou, kukuricou, cukrovou repou, jačmeňom, pestuje sa zelenina aj krmoviny. Darí sa tu viniču a ovocným stromom. Z hľadiska dopravy má okres veľmi dobrú polohu. S mestom Trnava sa spája diaľnica aj železnica.
História


Na križovatke starých obchodných ciest využívaných od praveku, pri riečke Trnávka, bola založená kupecká osada Trnava. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1211. Je to listina ostrihomského arcibiskupa. Trnava bola prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré dostalo výsady slobodného kráľovského mesta. Udelil jej ich v roku 1238 uhorský kráľ Belo IV.

V 13. storočí si mesto vybudovalo mimoriadne rozsiahle opevnenie na ploche takmer 60 hektárov. Konštrukciu opevnenia tvorili tehlové veže pospájané drevozemnými valmi, ktoré boli neskôr nahradené murovanou hradbou.



Význam Trnavy vzrástol najmä v 16. storočí, keď sa sem pred blížiacim tureckým nebezpečenstvom, v roku 1543, presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou. Bratislava sa stala administratívnym centrom krajiny a Trnava prevzala úlohu kultúrneho a náboženského centra krajiny. V roku 1635 založil Peter Pazmáň Trnavskú univerzitu. Právnická fakulta bola otvorená v roku 1667 a lekárska až v roku 1769. V roku 1792 Anton Bernolák vytvoril v Trnave hlavný stánok Slovenského učeného tovarišstva. V júni 1846 bol daný do prevádzky prvý úsek konskej železnice v Uhorsku, trať z Bratislavy do Trnavy. V roku 1870 začal v Trnave pôsobiť Spolok svätého Vojtecha, ktorý v období zákazu činnosti Matici slovenskej, pomáhal udržiavať národné povedomie.

Od roku 1996 je Trnava krajským mestom, v ktorom žije takmer 70 000 obyvateľov.



Trnava v súčasnosti



Zemepisné súradnice:

Zemepisná šírka 48'23'' východnej zemepisnej šírky

Zemepisná dĺžka 17'36'' východnej zemepisnej dĺžky


Nadmorská výška: 146 m

Najnižší bod 135,10 m

Najvyšší bod 174,50 m

Územná rozloha

k. ú. Trnava 2532 m2

k. ú. Modranka 2393 m2

Trnava 4925 m2


V súčasnosti má Trnava 69 800 obyvateľov. Z toho je 35 933 žien a 33 867 mužov. Hustota zaľudnenia je 976 obyvateľov na km2. Nezamestnanosť
Počet v %
Počet obyvateľov

Január 2001
13,3
9213

Február 2001
13,23
9138



Priemysel v Trnave

Najvýznamnejšie sú strojárske závody TAZ Sipox s výrobou úžitkových automobilov, Sachs (spojky do nákladných vozidiel), ŽOS (kontajnery pre nákladnú dopravu). V Skloplaste sa vyrábajú sklené vlákna. Potravinársky priemysel zastupujú Trnavský cukrovar, Figaro, GIM (výroba sladu), Kabát (spracovanie mäsa) a cukrovinky Trité. Trnava je centrom vzdelávania. Sídli tu Trnavská univerzita, Materiálovo-technologická fakulta STU a Fakulta odborných štúdií STU. Kultúrny život obohacuje Trnavské divadlo. Cestovný ruch sa orientuje na oblasť Malých Karpát (jaskyňa Driny, Dobrá Voda, Ostrý Kameň). V kaštieli v Dolnej Krupej je domov hudobných umelcov a Smolenický zámok slúži Slovenskej akadémii vied. Trnava - najstaršie mesto Slovenska má zachovalé mestské jadro, ktoré bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. V Trnave má sídlo Západoslovenské múzeum.



Známe osobnosti


Anton Bernolák (1762-1813)
jazykovedec a kodifikátor prvého spisovného jazyka Slovákov. V Trnave študoval a neskôr v Trnave pôsobil. Od roku 1792 vedúca osobnosť Slovenského učeného tovarišstva.

Mikuláš Schneider-Trnavský (1881-1958)
hudobný skladateľ. V Trnave sa narodil a tiež tu žil a tvoril. Na požiadanie Spolku sv. Vojtecha v Trnave zostavil Jednotný katolícky spevník, ktorý nemá v rámci strednej Európy obdobu. Zaradil doň 226 vlastných piesní. S jeho menom je spojená Medzinárodná spevácka súťaž, ktorá sa v Trnave uskutočňuje od roku 1972.

Peter Pázmáň (1570-1637)
kardinál, politik. V roku 1635 založil v Trnave Trnavskú univerzitu. Bol mecénom mesta, s jeho menom sa spája výstavba niektorých svetských stavieb v Trnave.




Ján Koniarek (1878-1952)
slovenský sochár, ktorý od roku 1924 žil a tvoril v Trnave. Pre mesto vytvoril Pomník padlých, sochu gen. M. R. Štefánika a pomník Antona Bernoláka.

Ľudovít I. z Anjou (1326-1382)
uhorsko-poľský kráľ, mecén mesta, ktorý sa zaslúžil o jeho rozkvet. V Trnave aj zomrel 10. 9. 1382. Kultúrne pamiatky




Radnica
Dnešná radnica je komplexom prinajmenej troch samostatných architektúr /vlastná radnica, barokový nárožný dom a kaplnka na nádvorí /. Pôvodne stredoveká stavba. Rok 1791 znamenal začiatok klasicistickej prestavby.

Ústredná budova radnice je upravená klasicistickým štýlom s doznievajúcimi barokovými prvkami. Radnica tak získala elegantný vzhľad , dôstojne reprezentujúci moc mesta. Divadlo
Klasicistická stavba postavená v roku 1831 podľa projektov architekta Grunna. Bolo prvým kamenným divadlom na Slovensku.




Súsošie Najsvätejšej Trojice
Barokové súsošie postavené v roku 1695. Autorom je sochár Ján Krištof Khien. Súsošie pozostáva z podstavca, skalného hrobu a stĺpa s plastikou korunovania Panny Márie Najsvätejšou Trojicou. Bolo obnovené a znovu postavené v roku 1993.




Kostol sv. Mikuláša Je trojloďová stavba bazilikálneho typu v štýle neskorej gotiky. Trnavčania ho začali stavať okolo roku 1380. V roku 1629 bol kostol rozšírený o bočné kaplnky. V rokoch 1739-1741 bola k severnej časti pristavaná osemboká baroková kaplnka, v ktorej je umiestnený obraz žehnajúcej Panny Márie, známej ako milostivá trnavská Panna Mária. Obraz pochádza zo začiatku 16. storočia a je kópiou obrazu Panny Márie z kostola sv. Alexeja a Bonifáca v Ríme. Väčšia časť interiéru kostola je z 18. storočia. V bočných kaplnkách sú náhrobníky cirkevných hodnostárov zo stredoveku i z neskorších období.




Mestská veža

Renesančná stavba z roku 1574. Veža štvorcového pôdorysu v tvare masívneho hranola na nárožiach zdobená sgrafitom a ukončená ochodzou má 8 nadzemných podlaží. Výška po ochodzu je cca 29 m, celková výška je cca 57 m. Na vrchole barokovej kupoly je pozlátená socha Immacculaty. Na juhovýchodnej strane veže sú osadené slnečné hodiny. Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa
Katedrálny chrám je prvou monumentálnou štýlovo a slohovo čistou stavbou ranného baroka u nás. Tvoril súčasť komplexu univerzitných budov. Kostol je jednoloďový s rovným uzáverom svätyne. Hlavný priestor zaklenujú valené klenby, v kaplnkách, po oboch stranách lode sú krížové klenby. Vzácnosťou celého interiéru je hlavný mohutný drevený oltár z roku 1640 od B. Knillinga a V. Stadlera. Maliarska výzdoba interiéru kostola je dielom významných talianskych umelcov G.B. Rossa, G.Torniniho a P. Contiho. Časť stropných malieb je od viedenského maliara J.Grubera z obdobia okolo roku 1700. Kostol plnil nielen duchovné poslanie, uskutočňovali sa tu aj významné teologické rozpravy, promócie.