V prípade vojny boli obyvatelia povinní vyslať pod kráľovú zástavu 50 ozbrojených kopijníkov. Počas pobytu panovníka na Spiši ho museli vydržiavať a pri odchode náležite obdarovať. Zato dostali právo zvoliť si spomedzi seba richtára alebo župana, ktorý ich spolu s hradným županom mohol súdiť vo všetkých záležitostiach v ich hlavnom meste (Levoča) na základe ich vlastných zákonov. Dostali tiež právo slobodne si voliť farára. Obyvateľstvo spišských miest nemohol súdiť iný ako ich vlastný súd. Okrem toho dostali právo rybolovu, poľovačky, klčovania lesov, užívania pôdy získanej klčovaním a právo hľadať a dobývať rudu. Privilégium nebolo udeľované jednotlivým mestám, ale všetkým mestám spolu a tak dalo základ Spoločenstvu spišských Sasov, ktoré zaniklo až v druhej polovici 19. storočia. Privilégium potvrdil aj kráľ Karol Róbert roku 1317, pričom sa zmenili niektoré jeho ustanovenia (zanikla vojenská povinnosť miest a teragium-pozemková daň sa zvýšilo na 1200 hrivien striebra). Spoločenstvo spišských Sasov, do ktorého roku 1317 patrilo 44 osád na Spiši, malo už okolo roku 1290 pevne vybudovanú administratívu a užívalo vlastnú pečať. Na jeho čele stál richtár, nazývaný grófom, volený prostredníctvom veľkej rady. Tvorilo ju 100 zástupcov jednotlivých miest, schádzala sa raz ročne a riešila všetky významnejšie záležitosti Spoločenstva. Každé mesto malo aj svoju vlastnú správu: richtára, prísažných, vnútornú radu, vonkajšiu radu atď. V 14. storočí sa začínajú mestečka sociálne a politicky diferencovať. Slabšie strácajú výsady, stávajú sa dedinami, silnejšie sa menia na samostatné slobodné kráľovské mestá. Napokon sa vytvára Provincia 24. spišských miest. V roku 1412 si kráľ Žigmund vypožičal od poľského kráľa 37000 kôp českých grošov a dal mu za to do zálohu 16 miest a jedno panstvo zo Spiša, z toho 13 patrilo do Provincie 24. spišských miest. Tieto mestá odvádzali dane Poľsku, pričom sa ich administratíva nezmenila, privilégia im ostali až do roku 1593. Uhorsku sa mestá vrátili až roku 1772. Roku 1774 dostávajú nový štatút, podľa ktorého sa im doterajšia samospráva ponecháva, iba poľského starostu vymmieňa komorský administrátor a ruší sa súdnictvo podľa spišského práva. V roku 1778 sa k 13-tim mestám pripájajú 3 samostatne stojace mestá: Stará Ľubovňa, Podolínec a Hniezdne, čím vzniká Provincia 16. spišských miest.