5 hornospišských miest tvorilo samostatný zväzok od 1850,pričom sídlom expozitúry súdu sa stala Spišská Sobota, Poprad sa stal sídlom okresu (1854), ale svoju pozíciu si neudržal a roku 1861 sídlo prechádza do Sp.Soboty a tam je až do roku 1922. Tu sídli od roku 1872 aj okresný súd a neskôr tiež okresná lesná správa, ktorá sa okolo roku 1919 sťahuje do Popradu. Roku 1922 sa sídlo takmer všetkých úradov presúva do Popradu, ktorý sa roku 1960 stal sídlom jedného z dvoch okresov Spiša. Od roku 1945 s ním splynuli aj administratívne Sp. Sobota, Veľká a Stráže pod Tatrami a spolu s Matejovcami sú popradskými mestskými časťami.

Hospodársky vývoj
Z hospodárskeho hľadiska bola najdôležitejším mestečkom Spišská Sobota, konali sa tu týždenne trhy a jarmoky a výročné trhy (4x do roka). Všetky hornospišské mestečká mali poľnohospodársky charakter. Okrem toho sa v Poprade tkalo plátno, varil lieh a pestovala kapusta. Varilo sa tu tiež pivo, vyrábal ocot
a chovali ošípané a kone. Remeslá nepresahovali priemernú úroveň. Najviac rozvinuté v Spišskej Sobote - kováči, lanári, krajčíri, kožušníci a mäsiari. V Poprade boli chýrni meditepci. V roku 1777 sa utvorili združené cechy pre všetkých 16 spišských miest a ich artikuly boli potvrdené v roku 1828. V roku 1632 založili papiereň vo Veľkej, ktorá v 60-tych rokoch 19. stor. zanikla. Priemyselná výroba na hornom Spiši sa začína rozvíjať až kocom prvej polovice 19. stor. a koncentruje sa hlavne v Poprade. Najstarším popradským podnikom bola papiereň, založili ju roku 1692. Až roku 1876 bola zmoddernizovaná a prešla na strojovú výrobu. Ručná výroba papiera sa udržaala až do roku 1945. Roku 1946 ju znárodnili. Druhou továrňou bol Tatrasmalt v Matejovciach. Vznikla okolo roku 1845, kedy to bola len dielňa na výrobu česadiel na kone. Neskôr začala vyrábať aj iné výrobky z plechu. Rozvoj priemyslu podnietila výstavba železničnej trate Košice - Bohumín roku 1872. V roku 1876 vzniká v Poprade sklad obilia. Škrobáreň tu pracuje od roku 1881. Vzniká Prvé tatranské ľanárske družstvo, velická úverová banka (1886) a neskôr Velická banka vo Veľkej (1894). Pivovar sa spomína už v roku 1859 a v rokoch 1890-1892 vzniká Prvý spišský parný pivovar a sladovňa. V roku 1889 bola otvorená železničná trať Poprad - Kežmarok, roku 1892 sa predĺžila po Spišskú Belú a roku 1893 po Podolínec, buduje sa aj odbočka na Tatranskú Lomnicu. V roku 1907 tu vzniká popradská filiálka Ľudovej banky a v roku 1912 Spišskosobotská katolícka ľudová banka. V rokoch 1899 - 1923 vzniká Kriegerová továreň na droždie, konzerváreň Tatra a neskôr vagónka Tatra. V rokoch 1908 - 1912 sa buduje elektrická železnica Poprad - Starý Smokovec s odbočkami na Štrbské Pleso a Tatranskú Lomnicu.