Pre túto trať vznikli elektrárne v Poprade (1908) a v Spišskej Sobote (1909). Na území mesta sa od 90-tych rokov 19. stor. buduje rekreačná a liečebná osada Kvetnica. Po prvej svetovej vojne sa zvyšuje cestovný ruch, ktorý si vyžiadal zriadenie nových hotelov. Pre rozvoj priemyslu v Poprade malo najväčší význam zriadenie dvoch podnikov: továrne na výrobu viskózových vláken vo Svite a vagónky a strojárne Tatra. Firma Baťa vybudovala v roku 1934 asi 8 km západne od Popradu priemyselný podnik Svit ( skratka pre Slovenskú viskózovú továreň). Okolo továrne potom vzniklo celé mestečko. Závod dnešnej Vagónky Tatra bol vybudovaný až v roku 1937. Opravovali a vyrábali sa tu nákladné a cisternové vagóny. Kultúrne dejiny
V 17. storočí žila v Spišskej Sobote rezbárska rodina Grossovscov, z ktorých vynikol najmä Pavol Gross. Svetoznámymi sa stali aj ďalší sochári Ján a Fridrich Brokoff. Ich sochy sú na Karlovom moste. Koncom 17. storočia tu žil medzinárodný dobrodruh Móric Beňovský. Koncom 18. storočia sa tu narodil spišský historik a topograf Jakub Meltzer (1782) a Ján Farbriczy (1800), ktorý sa zapísal do dejín mapovaním Vysokých Tatier. Zo Spišskej Soboty pochádza aj známy chirurg a lekár Viliam Flittner a jeden zo zakladateľov kúpeľov v Starom Smokovci Ján Rainer. Narodil sa tu aj architekt väčšiny budov vo Vysokých Tatrách Gedeon Majunke (1880) a tu žil a tvoril významný maliar Viliam Forberger. Aj Veľká má celý rad významných rodákov. Sú to: Eduard Blasy (1820), zakladateľ jedného z najstarších dobrovoľných hasičských spolkov, docent peštianskej univerzity a člen Akadémie Jonatan Haberern (1818), Aurél Scherfel (1835), známy botanik a chemik, ktorý preskúmal tatranskú flóru a urobil rozbor mnohých minerálnych prameňov na východnom Slovensku Jakub Lux (1802). Rodákmi z Matejoviec boli: Hugo Payer (1823), jeden zo zakladateľov Karpatského spolku a autor knihy Biblitheca carpatica; Dr. Fridrich Fleischer (1813), kúpeľný lekár v Starom Smokovci a župný lekár; Karol August Scholz (1779), zakladateľ podniku Tatrasmalt. Pre dejiny Popradu a okolia malo význam založenie dvoch múzeí v 80-tych rokoch 19. storočia, Karpatského múzea v Poprade a Tatranského múzea vo Veľkej. Školstvo sa v Poprade rozvinulo až po druhej svetovej vojne. V roku 1939 vznikla Obchodná akadémia a Obchodná škola. Obchodná akadémia sa v 50-tych rokoch premenovala na Strednú ekonomickú školu a dnes je názov opäť pôvodný. Vznikla tu aj Stredná priemyselná škola strojnícka, Stredná zdravotnícka škola a Vysokoškolské stredisko pre štúdium pracujúcich. .