Poprad dnes pozostáva zo štyroch miestnych častí, ktoré boli samostatnými mestečkami: Spišská Sobota, Veľká a Stráže pod Tatrami. Tieto mestečká boli v minulosti vzájomne prepojené a s blízkymi Matejovcami tvorili obvod hornospišských miest.Spišská Sobota sa v listinách prvýkrát spomína až v roku 1256, usudzujeme, že Sp. Sobota existovala už pred tatárskym vpádom v roku 1241 a bola významným trhovým mestom. Okolo polovice 13. storočia sa tu usadili nemeckí kolonialisti. Dali mu nové meno Georgenberg. Súčasne zasvätili tunajší kostolsv. Jurajovi. Od tých čias patrí Sp. Sobota do Spoločenstva spišských Sasov. Okolo roku 1268 už patrí medzi významné mestá. Súčasne zasvätili tunajší kostol sv. Jurajovi. Od tých čias patrí Sp. Sobota do Spoločenstva spišských Sasov. Okolo roku 1268 už patrí medzi významné mestá.
Meno Popradu sa spomína už v listine z roku 1209 ako meno rieky. Listinu nevieme presne lokalizovať, ale pravdepodobne nejde o uzemie dnešného mesta. Najstaršia písomná zmienka o meste je až z roku 1256. Poprad je v nej menovaný ako Deutschendorf, z toho usudzujeme, že ide o obec založenú Nemcami okolo roku 1250. Slovenský tvar Veľkej prešiel aj do nemeckého a maďarského názvu (Filk, Felka) a svedčí o tom, že pred kolonizáciou bola Veľká najväčším z okolitých mestečiek. Jej existencia je historicky doložená len roku 1268, kedy sa riadila nemeckým právom.Stráže pod Tatrami sa pôvodne nazývali Stráže, maďarsky Strázsa, nemecky Michelsdorf a latinsky Michaelis Villa. Najstarším je slovenský názov, ktorý dokazuje, že mestečko bolo pôvodne slovenskou strážnou osadou. Stráže sú najmladším z piatich hornospišských miest, pretože sa prvýkrát spomínajú až v roku 1300.Matejovce sa spomínajú v listinách už v roku 1251. V roku 1317 sa nachádzajú v Spoločenstve spišských Sasov ako nemecké mestečko. Existujú aj dôkazy o maďarskom či slovenskom osídlení, nie sú však potvrdené.
Vývoj od druhej polovice l3.storočia
Tatársky vpád v roku 1241-42 preriedil obyvateľstvo osád okolo dnešného Popradu. Po odchode Tatárov tu húfne prichádzajú nemeckí kolonisti. Mestečká sa dostávajú do úzkeho politického, administratívneho a ekonomického zväzku s ostatnými nemeckými mestami Spiša. 24. novembra udeľuje uhorský kráľ Štefan V. spišským mestám privilégium, v ktorom im zaručuje ďalekosiahle výsady. Oslobodil ich od všetkých poplatkov,daní a dávok a miesto nich ukladá odvádzať každoročne na deň sv. Martina 300 hrivien striebra budínskej váhy ako pozemkovú daň.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie