Vzduch nie je stále na jednom mieste, ale neustále sa pohybuje. Toto prúdenie vzduchu nazývame vietor.

Pri určovaní vetra sa udáva smer - svetová strana, odkiaľ fúka a rýchlosť, akou duje, čiže koľko metrov prekoná za sekundu.

Príčinou pohybu vzduchu je rozdielne ohrievanie ovzdušia. V oblasti rovníka sa vzduch zohrieva najviac. Teplý vzduch je ľahší, preto stúpa nahor. Na jeho miesto smerujú prúdy vzduchu od obratníkov, ktoré sa nazývajú pasáty. Vo výške potom teplý vzduch od rovníka smeruje k obratníkom, kde už ochladený klesá. Časť sa ho vracia ako pasáty k rovníku a časť prúdi do miernych pásiem, kde vanie ako západne vetry. Opačne je to na póloch. Tam ťažší studený vzduch klesá dolu a vanie pri polárnych kružniciach ako východné vetry.

Vietor vzniká aj rozdielnym ohrievaním pevniny a mora. V lete sa pevnina viac ohrieva. Nad ňou vystupuje teplý vzduch. Na jeho miesto prúdi od mora vietor (prúd vzduchu), nazývany monzún. Prináša so sebou veľa zrážok potrebných pre poľnohospodárstvo a rast bujných lesov. V zime je to naopak. Z chladnejšej pevniny prúdi nad oceán studený a suchý monzún.

Vietor medzi morom (niekedy aj jazerom) a pobrežím vzniká aj v dôsledku nerovnakých teplôt dňa a noci. Nazýva sa bríza. Je to akoby monzún v malom. Cez deň vanie z chladnejšieho mora (jazera) nad teplejšiu súš a v noci naopak.

Veľmi prudký vietor sa nazýva víchrica. Spôsobuje značné škody. Ničí vegetáciu a berie aj strechy z domov.

Najsilnejšie vetry vznikajú v tropických oblastiach. Nazývajú sa hurikány a tajfúny. Ľudia im dávajú najmä ženské mená. Spôsobujú značné škody. Stáva sa, že dvíhajú obrovské vlny, ktoré splachujú z pobrežia všetko, čo im stojí v ceste.

Vietor je však aj pomocníkom človeka. Pred vynájdením parných strojov poháňal plachetnice. Roztáčal veterné mlyny. Dnes roztáča veterné ružice, ktoré vyrábajú elektrické energiu.