Každá rieka sa začína ako prameň na horskom svahu, alebo ako potok vytekajúci z jazera. Prameň je miesto, kde vyviera podpovrchová voda na povrch Zeme.

Malá riečka tečie spočiatku úzkym korytom. Pretvára krajinu, cez ktorú tečie. Odnáša štrk a piesok, zarezáva sa do zeme a vyhlbuje dolinu. Dolina rieky má v priereze tvar písmena V.

Rieka sa kľukatí k moru alebo jazeru, pričom si hľadá najľahšiu cestu. Vtok rieky do väčšej rieky, jazera alebo mora, sa nazýva ústie. Niektoré rieky ukladajú pred svojím ústím splaveniny, čiže kamene, štrk, piesok, hlinu a i. To spôsobuje, že sa rieka rozvetvuje na ramená. Takéto ústie s ramenami má tvar trojuholníka. Podľa veľkeho písmena gréckej abecedy sa nazýva delta.

Všetky vodné toky na určitom území tvoria riečnu sieť, ktorá sa skladá z hlavného toku a jeho prítokov. Prítokmi sú všetky vodné toky, ktoré sa vlievajú do väčšej rieky.

Územie, z ktorého voda steká do jedného hlavného toku, sa nazýva povodie. Územie, z ktorého všetky rieky odvádzajú vodu do toho istého mora, je úmorie. Povodia a úmoria oddeľuje od seba myslená čiara - rozvodie.

Voda vypľňa priehlbiny, ktoré vznikli na pevnine činnosťou prírodných síl, a tak vznikajú jazerá. Aj niektoré moria sa premenili na jazerá. Napríklad Kaspické more sa vyparovaním zmenšilo a prerušilo sa jeho spojenie s oceánom. Stalo sa tak najväčším jazerom na svete. Iné jazerá vznikli na miestach po ústupe ľadovca (kanadské jazerá) alebo v priekopových prepadlinách (Bajkal).

Viacere jazerá sa časom natoľko zanesú bahnom a rastlinami, že sa premenia na močiare. Niektoré vznikajú aj tam, kde je povrch zeme veľmi premáčaný.

Ľudia poznajú úžitok z jazier, preto sami vytváraju umelé vodné nádrže. Su to priehrady alebo rybníky. Tieto vodné plochy slúžia na zásobovanie miest pitnou vodou, pre priemysel, na rekreáciu, chov rýb i ochranu pred povodňami.