Ázia je najväčším svetadielom a má najväčšiu škálu rekordov. Je v nej najvyššie, najnižšie a najchladnejšie miesto na zemeguli. Mount Everest v Himalájach je najvyšším bodom sveta, Himaláje sú pomerne mladé horstvo a ešte stále sa dvíhajú. Začali sa tvoriť, keď India narazila na ázijská blok. Mŕtve more v západnej časti je najnižším bodom sveta. Zamrznuté pustatiny v severnej časti Sibíra patria k najchladnejším miestam na zemi, je to oblasť trvalého mrazu, čiže permafrostu. Iba v lete sa niekedy ľad na povrchu roztopí. Ázia má zo všetkých svetadielov najviac obyvateľov. V Číne žije 1,2 miliardy ľudí, v Indii 940 miliónov.

Severná časť Ázie tvoria staré horstvá a plošiny. v strednej časti kontinentu dominujú Himaláje a Tibetská náhorná plošina, ktorá sa tiahne až na sever do Číny. V juhovýchodnej Ázii je veľa ostrovov. V tejto oblasti sú časté zemetrasenia a výbuchy sopiek. Niektoré z ostrovov vznikli po vulkanickej činnosti.

Púšte a vysoké horstvá v Ázii sú takmer neobývané. Veľká časť Ruskej federácia má nízku hustotu osídlenia. Singapur je jedným z najhustejšie obývaných miest sveta. Husto osídlené sú aj Japonsko a India. Vyše 20 % obyvateľov sveta žije v Číne, počtom obyvateľov sa k nej rýchlo približuje India.

Spôsob, akým ľudia osídlili tento svetadiel, určili hrozivé masívy, vypriahnuté púšte a žírne nížiny. V úrodných oblastiach sa ľudia intenzívne venujú poľnohospodárstvu a najhustejšie zaľudnené oblasti sú tam, kde je úrodná pôda a veľké rieky. Nerastné bohatstvo pritiahlo ľudí aj do nehostinných častí kontinentu: v púšťach juhozápadnej Ázie je ropa, chladný Sibír má ropu, zemný plyn a iné suroviny.

Pre veľkú časť obyvateľov Ázie je jediným zdrojom príjmu poľnohospodárstvo. Vo východnej Číne a Rusku dominuje ťažký priemysel. Priemyselne najvyspelejšou krajinou je Japonsko. Niektoré krajiny na pobreží Tichého oceánu napríklad Taiwan, zaznamenali v posledných rokoch prudký hospodársky rozvoj.

V Ázii sa nachádza vyše polovice svetových zásob ropy a zemného plynu. Najvýznamnejšie náleziská sú v oblasti Perzského zálivu a západnej Sibírii. Na Sibíri a v Čine sa uhlie využíva ako palivo v hutníctve. hojný je aj výskyt rúd v juhovýchodnej Ázii, platiny a niklu na Sibíri.

Väčšia časť Ázie má kontinentálne podnebie, výnimkou sú pobrežné oblasti. Tam, kde podnebie nezmierňuje vplyv oceánu, teplota cez deň vystupuje pomerne vysoko a v noci prudko klesá. Zrážok je v Ázii pomerne málo, takže tam vzniklo viacero veľkých púští. Na zamrznutých sibírskych planinách bola nameraná teplota až – 86°C. Ostrovy Juhovýchodnej Ázie majú tropické podnebie. Južná a východná časť kontinentu býva v určitých obdobiach roka vystavená pôsobeniu vetra zvaného monzún. Tvorí sa nad Indickým oceánom a sprevádza ho silné prúdenie vzduchu a lejaky, ktoré často celkom zničia mestá i dediny na pobeží a v nížinách.

Rozsiahle oblasti Ázie sú neobrábané, pretože pôda nie je dostatočné úrodná alebo podnebie je prichladné či prisuché na pestovanie plodín. Tibetská náhorná plošina, veľké územie na Sibíri a Aralský polostrov sa poľnohospodársky takmer nevyužívajú. Najúrodnejšie pôda je vo východnej Číne a v Indii, kde je hlavnou plodinou ryža. Niektoré oblasti profitujú z pestovania určitých plodín. Sú to napríklad ďatle v juhozápadnej Ázii, kaučukovníky a kokosové orechy v juhovýchodnej Ázii, čaj v Indii, Číne a na Srí Lanke.

Created by Tuning Rožňava