referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zdenko
Štvrtok, 9. februára 2023
Rožňava
Dátum pridania: 27.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Tuning
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 520
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.6
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 2m 40s
Pomalé čítanie: 4m 0s
 
Minulosť nejedného mesta na Slovensku sa spájala s rudným bohatstvom, a teda s baníctvom. Tak bolo aj s Rožňavou.
Už v začiatkoch mala Rožňava charakter baníckej obce. Prvý raz sa spomína roku 1291, keď ju panovník Ondrej III. daroval ostrihomskému arcibiskupovi Lodomírovi, a už vtedy sa tu dolovali rudy, z ktorých sa získavalo zlato, striebro, meď a železo. Rožňava rástla, roku 1340 dostala prvé privilégiá a roku 1410 sa uvádzala ako slobodné kráľovské banské mesto. Pôvodný kostol z konca 13. storočia, umiestnený mimo pravidelného námestia a poškodený okolo polovice 15. storočia, dalo mesto nákladne prestavať a zväčšiť, čo sa pretiahlo do roku 1516. Tento kostol s neskorogotickými sieťovými klenbami v lodi a so známym obrazom z roku 1513 patrí k významným gotickým pamiatkam v Gemeri. Vojská Jana Jiskru, ktoré sa zmocnili mesta, tu postavili hrádok.

Rozvoj Rožňavy zabrzdili Turci, ktorí sem prenikali od polovice 16. storočia. Baníctvo pomaly upadalo. Obyvatelia sa zamerali na remeslá, najmä kožiarskej a textilné, v čase Rákócziho povstania tu bola zbrojárska výroba. Hospodársky sa Rožňava znovu vzmohla až koncom 18. storočia – vznikli manufaktúry (na kožu, kameninu) a papiereň. Roku 1776 sa stala sídlom nového biskupstva. V 19. storočí ožilo baníctvo.

Zo stredovekých stavieb možno okrem gotického kostola (od roku 1776 biskupského) uviesť meštianske domy a zvyšky hradieb. Z neskoršieho obdobia pochádza renesančná mestská veža, radnica, barokové budovy viacerých kláštorov a škôl z 19. storočia a iné menšie stavby. K protestantskej škole roku 1659 pribudlo gymnázium rádu jezuitov. Roku 1873 bolo mesto pripojená na železničnú sieť. Činnosť miestnych robotníkov spolu s baníkmi bola zárodkom vzniku politických a odborových organizácií. Revolučné akcie v Rožňave sa trvale udržiavali od roku 1918 až do roku 1938, ba mesto sa stalo centrom robotníckeho hnutia, ktoré viedla KSČ (mala tu oblastný výbor). Banské podnikanie v týchto rokoch zápasilo s rozličnými ťažkosťami, rástol počet nezamestnaných , množili sa štrajky a hladové pochody. O vplyve komunistov v Rožňava svedčí skutočnosť, že v rokoch 1923 – 38 bol starostom mesta komunista. Počas pripojenia Rožňavy k fašistickému Maďarsku (1938 – 45) bola jediným východiskom ilegálna práca a neskôr podpora partizánov v blízkych horách.

Po oslobodení sa Rožňava znovu stala strediskom banského podnikania. Predstavujú ho mieste Železnorudné bane a Geologický prieskum. Stavebné organizácie, podniky potravinárskeho priemyslu a ďalšie poskytujú dostatok pracovných príležitostí. Pre baníkov a pracovníkov ostatných odvetví sa vybudovali byty v nových častiach mesta. Rozvinulo sa stredné školstvo, pracujú osvetové zariadenia, banské múzeum a sú tu bohaté možnosti športového života.

Rožňava mala roku 1980 18 021 obyvateľov a je okresným mestom.

V roku 2007 v nej žije viac ako 19 000 ľudí.
 
Podobné referáty
Rožňava SOŠ 2.9822 2955 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.