Amazonský prales

Čo sú príčiny deforestácie?

· ťažba dreva (nelegálna)
· budovanie infraštruktúry (mestá, diaľnice, priehrady)
· získavanie poľnohospodárskej pôdy (orná pôda, pastviny)
· získavanie dreva ako paliva pre domácnosti v rozvojových krajinách
· znečistenie prostredia (ovzdušie, voda, kyslé dažde)
· požiare

Ťažba dreva: Ročne sa vyťaží min. 4 500 000 ha pralesa. Ťaží sa mahagón, teak, eben, sú to tvrdodrevné stromy, potrebujúce na rast storočia. Nie je možné ich dopestovať na plantážach.

Za obdobie 1997/1998 bolo v Amazónii vyrúbaných 16 838 kilometrov štvorcových pralesa (polovica Belgicka). Odhaduje sa, že až 80% všetkej ťažby dreva v Amazónii sa robí nezákonne. Brazília nemá ani zdroje a ani zamestnancov, ktorí by vykonávali dozor nad ťažobným priemyslom. Takáto práca je naviac v miestnych podmienkach doslova životu nebezpečná. Mnoho spoločností ťaží drevo bez povolenia, ťaží sa v chránených oblastiach, pričom sa drevo ilegálne splavuje po riekach cez hranice. Obrovské nadnárodne spoločnosti z Ázie, Európy a Severnej Ameriky sa teraz navyše zamerali na tie plochy amazonského pralesa, ktoré zatiaľ zostali úplne nedotknuté.

Od príchodu Európanov v roku 1500 sa až do roku 1970 z brazílskej časti amazónskeho dažďového pralesa vyrúbalo iba 1% plochy. Za posledných 30 rokov sa však straty vyšplhali až na celých 14 percent! Od januára 1978 do augusta 1997 sa v Amazonii vyrúbalo 553 086 km² dažďového pralesa, čo je už územie väčšie ako celé Francúzsko.

Deštrukcia pralesa má často až absurdný charakter. Ťažba slúži na výrobu takých produktov, ako sú preglejky a rezivo pre stavebný priemysel. Neuveriteľných 70% všetkého dreva sa zničí v drvičkách a skončí ako drevený odpad, piliny, prípadne sa spáli.

Chov dobytka a pestovanie plodín: Veľké oblasti v dažďových pralesoch v Brazílii boli vyrúbané a vypálené, aby sa získala pôda pre chov dobytka, zdroj lacného hovädzieho mäsa pre spotrebiteľov vo vyspelých krajinách. Tropický prales je vypaľovaný aj pri získavaní hospodárskej pôdy pre roľníkov. Keďže v trópoch je nadmerná väčšina biomasy a organických látok v nadzemnej časti a pôda tu tvorí len tenkú vrstvu, roľníci po 3 až 4 rokoch svoje pastviny a polia pre vyčerpanie živín opúšťajú, sťahujú sa a vypaľujú ďalšie časti pralesa. Na pastvinách sa zvyčajne chová dobytok, na poliach krmoviny pre prasatá. Na vyrúbaných plochách vznikajú polia, na ktorých sa pestuje predovšetkým sója. Brazília je jedným z najväčších svetových producentov tejto plodiny.

Erózia pôdy: Na odlesnených územiach nastáva veľká vodná erózia pôdy. Úrodná pôda sa tvorí storočia, 1cm až 160 rokov! Avšak v dôsledku výrubu stromov dochádza k odplavovaniu tejto pôdy, pretože stromy erózii bránia.

Banský priemysel: V Brazílii sa z plochy pralesov ťaží bauxit. Na celom území pralesa aj iné nerastné suroviny, preto sa ničia obrovské plochy lesov. Nerešpektuje sa ani zákon o znovuzúrodnení a zalesnení povrchových baní.

Záplavy: Ničením pralesa sa mení podstatne klíma Zeme. Les už nemôže zachytávať vlhkosť, dažde menia vodný systém a spôsobujú záplavy. Keď neprší, nastávajú extrémne suchá spôsobujúce šírenie vírusov a epidémií.

Znečistenie riek: deje sa pri výrube pralesov na horných častiach tokov riek. To má za následok znečisťovanie vôd a znižovanie stavu rýb.

Stavby priehrad: Sú zaplavované veľké plochy pralesa, absolútne sa mení vodný režim krajiny s priamym globálnym dopadom.

Nadmerná návštevnosť: Dobre vieme, čo sú ľudia schopní pri návšteve v prírode spôsobiť. Najmä nepochopiteľné zahadzovanie odpadkov, ničenie vegetácie, plašenie zvierat a podobne, sú pre citlivý prales veľké riziko.

Chudoba: Predovšetkým surovinovým vykorisťovaním krajín tretieho sveta svetovými ekonomickými mocnosťami nastáva v tropických krajinách obrovská chudoba. Sú obrovsky zadĺžené, a tak vydierané svetovými "rozvojovými" bankami. Tie ekonomickým nátlakom nútia tieto krajiny a miestnych obyvateľov lacno predávať pozemky, na ktorých sa nachádzajú vzácne druhy drevín vyskytujúce sa iba v pralesoch. Následná ťažba dreva, napríklad na drahé nábytky, luxusný papier atď... má za následok vyklčovanie a úbytok lesa nepredstaviteľných rozmerov.

Nadmerný prírastok obyvateľstva: Je vážnym dôvodom likvidácie pralesov. Poľnohospodárska pôda potrebná pre ich obživu sa preto rozširuje na úkor pralesa. Deje sa to taktiež bezohľadným vypaľovaním.

Požiare: Nezákonným vypaľovaním lesa dym zamoruje okolitú krajinu až do výšky 1500 metrov! Pozorované boli tisíc kilometrové ohňové steny! (napríklad len v Roraime v r. 1997 zhorelo približne 13 000 kilometrov štvorcových pôvodného dažďového pralesa).

Čo sú dôsledky deforestácie?

· úhyn živočíšnych druhov - ohrozenie biodiverzity
· znížená produkcia kyslíka
· klimatické zmeny (globálne otepľovanie - skleníkový efekt, znižovanie zrážok)
· zmena vzhľadu krajiny
· strata možnosti nájsť potenciálne liečivá na doposiaľ neliečiteľné choroby (AIDS)

Klimatický faktor dažďový prales

Amazonský prales je jedným z najvýznamnejších ekosystémov našej planéty a zároveň jedným z najdôležitejších klimatických faktorov Zeme. Keďže najväčšia časť vodných pár pochádza z lokálneho vyparovania v Amazónii, vyrubovanie dažďového pralesa má za následok znižovanie zrážok a ďalšie klimatické zmeny. Dažďový les viaže uhlík. Podľa výpočtov zachytáva Amazónia ročne 1,2 miliardy ton CO2, a tým absorbuje približne 1 množstva, ktoré sa na svete uvoľňuje pri spaľovaní uhlia, ropy a zamného plynu. Na druhej strane sa v samotnej Amazónii pri vypaľovaní uvoľňujú veľké množstvá CO2. Vyrubovanie amazonských dažďových lesov takto dvojnásobne prispieva k umelo vytvorenému skleníkovému efektu, priamo emisiami CO2, vznikajúcimi pri vypaľovaní lesa a nepriamo tým, že strácame cennú možnosť viazať uhlík.

El Niňo

Vieme o ňom málo. Objaví sa asi dvakrát za desať rokov (3-5 ročné cykly) a poriadne zamieša zemskou atmosférou. Tam, kde je obyčajne sucho a teplo, sa z neba valia prívaly dažďa a voda zaplavuje rozsiahle územia. Kde zasa má byť vlhko, mesiace nezaprší a panujú tropické horúčavy.

V rovníkovom pásme Tichého oceánu sa mení teplota povrchových vrstiev atmosféry. Teplé vrstvy zohrievajú povrchovú oceánsku vodu, ktorá zamedzuje prístup studenej vody bohatej na živiny k povrchu, kde sa zdržuje väčšina rýb. Deje sa tak hlavne v pacifickej oblasti južnej Ameriky, kde sa dôsledkom El Niňa prejavuje značný úbytok na rybolovných výnosoch.

U morských prúdov sa uplatňuje aj Coriolisova sila, kt. ich stláča na oboch pologuliach smerom k západu. Vystupujúca voda je o niekoľko stupňov chladnejšia než okolité vody povrchových prúdov. K pobrežiu Peru prenikajú periodicky aj jazyky teplých vôd Rovníkového protiprúdu, presahujúce o 6 až 7°C teplotu okolitých vôd. Deje sa tak hlavne v dobe Vianoc. Môže značne zosíliť a prenikať až k 12°j.š

Množstvo krajín, prevažne rozvojových, postihla vďaka ničivým záplavám alebo dlhým obdobím sucha katastrofálna neúroda. Klimatické zmeny tu len násobia miestne problémy. Vzrástli ceny na svetových trhoch, znížili sa príjmy štátnych rozpočtov, obchodná bilancia mnohých štátov prešla vážnymi otrasmi. V niektorých krajinách bolo pôsobenie El Ňiňa také silné, že skoro spôsobilo sociálne nepokoje. Zmiernením týchto dopadov sa zabývajú agentúry OSN.

El Ňiňo má vážne dôsledky nielen v poľnohospodárstve, v priemysle a energetike, ale následne aj na ľudí, zemskú faunu a flóru. Mnohé živočíchy sa musia sťahovať do nových lovísk, alebo zomrieť. Najsilnejší El Ňiňo za posledných sto päťdesiat rokov naviac umocnilo katastrofy spôsobené človekom.

V južnom Pacifiku, pri pobreží Chile sa vyskytuje známy klimatický jav El Niňo. Na stopu sa mu už pred storočím dostal britský vedec, matematik sir Gilbert Walker. Pátral, prečo sa v Indii raz za niekoľko rokov nedostavia pravidelné monzúnové dažde. Nasledovalo sucho, hlad a nepokoje, s ktorými mala britská koloniálna správa opakované a nemalé starosti. Dopátral sa, že existuje nejaká súvislosť s výkyvmi počasia v Južnej Amerike. India a Južná Amerika predsa ležia na opačných koncoch sveta. Popri západnom pobreží Južnej Ameriky z antarktického víru so studenou vodou odbočuje druhá, pacifická vetva – hlboký Humboldtov prúd, ktorý smeruje k rovníku. K povrchu vystupuje až okolo hraníc Chile a Peru, odkiaľ teplú povrchovú vodu ženú ďalej na západ, cez celý rovníkový Tichý oceán nepretržité pasátové vetry. Ako zistil už sir Walker, tieto sú poháňané rozdielom atmosferického tlaku, ktorý je za normálnych okolností vysoký nad Tichým a nízky nad Indickým oceánom. Za takejto situácie pasáty nazbierajú vlahu z teplého morského povrchu a donesú ju v podobe vytúžených monzúnových dažďov do Indie, ba až do východnej Afriky. Ak tlakový rozdiel zoslabne, zoslabne aj pasát a vlaha bez úžitku spadne do oceánu. Vietor sa poberie inde a spôsobí záplavy v severnej Amerike, zosilní cyklóny v Karibiku a sucho v Brazílii. Teplá morská voda zostane pri juhoamerickom pobreží a nepustí k povrchu studenú vodu, bohatú na kyslík a živiny. V jednej z najbohatších oblastí rybolovu na svete sa rozpadne potravinový reťazec a ryby zahynú. Krátkodobo sa tento jav vyskytuje každoročne, okolo Vianoc a miestni rybári ho nazvali El Niňo- jezuliatko. Ale raz za nejakých 7 rokov pretrváva celé mesiace a nasleduje pohroma, ktorá tak či onak postihuje asi polovicu Zeme. Normálne prúdenie sa obnovuje až na konci nasledujúceho leta.

Matematické modely umožňujú El Niňo predvídať a odhadnúť jeho intenzitu niekoľko mesiacov vopred.

Tento fenomén má aj svoju prívetivú tvár. Zmierňuje hurikány, obnovuje zásoby pitnej vody alebo úrodnosť pôdy, znižuje výdaje na energiu, zvyšuje stav rýb a niekde napomáha lepšej úrode.

Na El Niňo si v r. 1998 napríklad nemuseli sťažovať obyvatelia karibskej oblasti. Zatiaľ čo pred tromi rokmi pustošilo oblasť Mexického zálivu 19 ničivých hurikánov, vtedy ich prišlo iba 6, čiže najmenší počet za posledné desaťročie. El Niňo presunulo ničivé búrky do západných oblastí Mexika. A ľudia na atlantickom pobreží si rok 1998 nemohli vynachváliť.

Otepľovanie a Francúzska revolúcia

E. N. sa vydávalo za jeden z kľúčových dôkazov globálneho otepľovania. Richard Grove z Austrálskej národnej univerzity však tvrdí, že teplé prúdenie vnášalo chaos do obvyklého počasia dávno predtým, než vedci odhalili možný vplyv skleníkových plynov. Podobné ohriatie pacifickej oblasti s rovnakými účinkami sa objavilo už pred rokom 1880. Podľa Grova prispel úder El Ňiňo v rokoch 1787-1788 aj k vypuknutiu francúzskej revolúcie, lebo zapríčinil katastrofálnu neúrodu obilia.

Pod hladinou

El Ňiňo stáročia pridáva vrásky rovnako rybárom a ekológom. Už za jeho vyčínania pred šestnástimi rokmi vymizli mnohé druhy rýb pozdĺž tichomorského pobrežia USA, a to vďaka otepleniu, ktoré zamedzuje vzlínaniu morských prúdov od dna oceánov, následkom čoho prichádzajú rybie populácie o dôležité zložky potravy aj chladivé spodné prúdy. Masívne zrážky naviac znižujú salinitu u pobrežných vôd, zvyšuje sa prietok riek prinášajúcich množstvo sedimentov a likviduje sa morský planktón. Rybie húfy potom väčšinou na tieto zmeny reagujú migráciou do studenších oblastí oceánu, pričom niektoré druhy vôbec neprežijú. Ryby nezachráni ani presun do studenších oblastí, kde postrádajú stabilizujúci účinok povrchových vodných vrstiev.

Katastrofálny dopad má El Niňo tiež na koralové útesy. Tie potrebujú k svojmu rastu schránky drobných živočíchov. Po ich vypudení z pobrežných bariér sa rast koralov zastaví. Ešte celé desaťročia sa bude príroda, potom čo El Ňiňo odoznie, s týmito škodami vyrovnávať.

Na konci roku 1997 mal El Nino, ktorý vznikol v tropickej oblasti Pacifiku, energiu väčšiu ako milión bômb zhodených na Hirošimu. Mal abnormálny vplyv na hlavné zložky klímy: slnečnosť, teplotu, atmosfericky tlak, vietor, vlhkosť, zrážky, oblačnosť a oceánske prúdy. Podľa odhadov zabil 2100 ľudí a spôsobil škodu za najmenej 33 mld. dolárov.

V roku 1998 El Nino premenil Sechurarsku púšť v Peru na jazero, ktoré je v súčasnosti druhým najväčším v štáte. Je 144 kilometrov dlhé, 32 široké a tri metre hlboké. Vyschne asi za dva roky. Voda vytvorila menšie bazény, v ktorých sa množili moskyty. V týchto oblastiach vznikla malária, ktorá sa vymykala kontrole.

Podarené sestrička

La Niňa - "Dievčatko", pravý opak svojho brata. Predstavuje mierne ochladenie povrchových vôd u rovníkových brehov J. Ameriky, čím má spôsobiť oproti normálnemu stavu teplejšiu zimu na juhu, a naopak studenšiu na severe. Vyznačuje sa reťazcom klimatických porúch - nízkymi teplotami a dažďami, ktoré zasiahnu krajiny v Tichom oceáne a v JV Ázii. Zatiaľ čo sucho je najmä v J. Amerike, ale aj na Filipínach a v Indonézii, sever Laosu, SV Vietnamu, východ Sumatry a JV Čínu čakajú silné dažde a záplavy. La Niňa mala napríklad na svedomí spúšť po hurikánoch a tajfúnoch počiatkom novembra 1998 nad stredoamerickou pevninou. Iba pri vyčínaní hurikánu Mitch zomrelo v prívaloch vôd a pod zosuvy pôdy nad 30 tisíc Stredoameričanov.
La Nina spôsobuje vážnejšie škody, pretože je ťažké ju predpovedať. Za posledných 15 rokov sa vyskytla 3-krát (1982-1983, 1986-1987 a v júni 1998)

El Niňo bude pravepodobne vyčíňať do začiatku roka 2007

9. novembra - CPC, agentúra Národného úrad pre oceány a atmosféru (NOAA), oznámila na svojej webovej stránke, že typické účinky El Niňa sa pravdepodobne prejavia nad Severnou Amerikou počas nadchádzajúcej zimnej sezóny, vrátane nadpriemerných teplôt nad západnou a centrálnou Kanadou aj nad západnou a severnou časťou USA. Bude tiež prevládať vlhkejšie počasie nad pobrežným územím Mexického zálivu a Floridy, a takisto podpriemerne suché počasie v Ohio Valley a na pacifickom severozápade.