Venezia je severotalianskym hlavným mestom regiónu Veneto, vybudovaným na 118 lagúnových ostrovoch pozdĺž Jadranského mora, ktoré oddeľujú úzke kanály, prepojené vyše 400 mostmi. Lagúna so slanou vodou sa rozprestiera pozdĺž pobrežia medzi ústím rieky Pád (juh) a riekou Piava (sever).
V roku 452, Ilýrski Veneti, založili toto mesto.
Mesto gondol
Gondola, typická pre Benátky, je vodným taxíkom, ale najčastejšie to je turistická atrakcia. Ploché dno umožňuje plynulú plavbu. Gondola sa ovláda jednoducho vďaka zahnutej prednej časti a kormidlom. Spev gondolierov pri plavbe je romantický, no ešte stále drahý.
Benátky spája s pevninou úzka lagúna, po ktorej sa dvojprúdovou cestou dostanete k hlavnej vlakovej stanici a zároveň aj na centrálne parkovisko.
Cesta pešo na Námestie sv. Marca znamená viac ako hodinovú prechádzku cez úzke uličky. Druhá cesta je pohodlnejšia a prinesie neopakovateľný zážitok. Je to „veporetto", teda lode, ktoré nahrádzajú mestskú dopravu. Prechádza cez Grand kanál, ktorý má necelé štyri kilometre a je lemovaný architektonickými skvostami Benátok. Paláce a chrámy z obdobia gotiky. Podplávate len 3 Benátske mosty. Jedným z nich však bude ten najstarší a najznámejší - Ponte di Rialto. Od konca 16. storočia stojí na dvanásťtisíc drevených koloch a je dlhý 48 a široký 22 metrov.
Námestie sv. Marka
Z veporetta vystúpite v prístave Piazza San Marco. Po Piazzette prejdete okolo Dóžacieho paláca a ste na mieste. Námestie s prívlastkom naj je pred vami. Nesie meno patróna mesta - svätého Marka. Množstvo holubov sa vznáša nad hlavami turistov.
Benátky z vtáčej perspektívy si môžete prezrieť aj vy. Stačí vystúpiť na najvyšší dostupný vrch zvonice baziliky sv. Marka vo výške 99 metrov a námestie máte ako na dlani. Veža zvonice z 10. storočia sa pred sto rokmi zrútila, a tak tu dnes stojí len jej replika.
Vnútro baziliky sv. Marka - to je prekrásna mozaiková výzdoba. Chrám začali stavať v roku 829. O sto rokov ho museli opraviť po požiari. V 11. storočí dostala stavba nádhernú podobu podľa byzantského vzoru s orientálnym nádychom. Rovnako ako celé Benátky, aj bazilika sv. Marka je poznačená rozmanitosťou štýlov. Antické stĺpy s orientálnym nádychom. Na mozaikách zobrazenie výjavov zo života Márie a Ježiša alebo ústredný oltár pod oltárom sú uložené pozostatky sv. Marka, ktoré previezli v roku 828 benátski kupci z egyptskej Alexandrie.
Nad hlavným vchodovým portálom dnes môžeme vidieť kópiu štvorzáprahu. Originál je od roku 1981 umiestnený v Museo San Marko. Ide o najznámejšie podobné
zachovalé súsošie zo staroveku a jeho pôvod súvisí s Konštantínopolom.
Dóžací palác, bývalé sídlisko panovníkov mesta a republiky, stojí na mieste kde v 9. storočí stál pôvodný hrad. Každé z troch krídel, z ružového a bieleho mramoru, predstavuje zmes štýlov od gotiky po renesanciu.
Po prehliadke oboch benátskych dominánt už stačí len posadiť sa v niektorej z množstva kaviarničiek na Piazzete. Popri zvuku romantickej hudby dopĺňa kolorit námestia sv. Marka zľava aj sprava lemovaného prokuráciami. Tieto paláce slúžili pre prokuráciu, správu Benátskej republiky. V jednom z nich počas návštevy talianskeho kráľa býval aj Napoleon I. Očarený krásou mesta vyhlásil, že Benátky sú najkrajší salón na svete, ktorého stropom môže byť len nebo.