Grécko

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE

Názov: Helénska republika (Grécko po starom)
Administratívne zloženie : 9 krajov (regio), 51 okresov (nomos), Athosská autonómna rehoľná republika.
Hlavné mesto: Atény (3,5 milióna obyvateľov)
Mena: EUR, 1 EUR = cca 36,00 Sk predtým drachma (1drachma=100lepta)
1 drachma =2,4 Sk
Náboženstvo: 98% pravoslávny kresťania, evanjelici, moslimi.
Najvýznamnejšia rieka: Strymón
Iné významnejšie sídla: Solún 378 000 obyv., Pireus 170 000 obyv., Patras 155 000 obyv.
Najvyšší bod: Olymp, 2911 m

rozloha: 131 990 km2
obyvateľstvo: 10,7 mil.
etnické zloženie: 95 % Gréci, 1 % Macedónci, 1 % Turci, 1% Rómovia a iné
hustota zaľudnenia: 80 obyv./ km2
štátny sviatok: 25.marec (začiatok oslobodzovacieho boja proti Turkom, 1821)
štátne zriadenie:  republika
úradný jazyk: grécky jazyk
miera nezamestnanosti: 9,5 %
miera zamestnanosti: 56,7 %
výška HDP na obyvateľa: 11 460 USD
výška HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily  (EU 15=100): 67,2
podiel na tvorbe HDP: 14 % poľnohospodárstvo, 24 % priemysel, 62 % služby

Zemepisná poloha

Grécko sa rozprestiera v juhovýchodnej Európe za krajinami Balkánu, na polostrove Peloponéz a ďalších viac než 1.400 priľahlých ostrovoch v Iónskom, Egejskom a Krétskom mori. Susedí s Albánskom, Macedóniou, Bulharskom a Tureckom.

Grécko leží v južnej časti Balkánskeho polostrova medzi 36° a 41° severnej šírky a medzi 20° a 26° východnej dĺžky. Značnú časť jeho povrchu zaberá pohorie Pindos. Hlavnú časť územia štátu tvoria dva polostrovy: Attika a Korintským prielivom oddelený Peloponéz. Medzi horské hrebene sa vkliňujú úrodné kotliny (Macedónia, Trákia, Tessália). Pobrežie je mimoriadne členité s viacerými zálivmi (Korintský, Patraský a i.), pričom jeho dĺžka prevyšuje 15 000 km. Grécko obklopujú Trácke, Egejské, Iónske a Krétske moria.

Najväčším ostrovom je Kréta, pri západnom pobreží ležia Iónske ostrovy, na východe Sporady, Kiklady a Dodekanisos, ktoré sa tiahnu až k tureckým brehom. Patrí medzi najmenej rozvinuté štáty Európskej únie. Má nedostatočné zdroje energetických surovín, a to aj napriek tomu, že v Egejskom mori má veľké zásoby ropy. Avšak pre neustále konflikty s Tureckom sú zatiaľ nevyužiteľné, a tak je odkázané na dovoz. Má bohaté ložiská magnezitu, azbestu a niklových rúd, rovnako aj z celosvetového hľadiska je tu významná tažba bauxitu. Časť bauxitu sa vyváža, časť spracovávajú domáce hlinikárne, pre ktoré elektrickú energiu vyrábajú vodné elektrárne. Svetový zvuk má grécky mramor. Hlavnými priemyselnými odvetviami sú potravinársky a ľahký priemysel. Hlavným strediskom rozvíjajúceho sa priemyslu je hlavné mesto. Výroba sa realizuje hlavne v menších podnikoch, ešte stále je významná aj domácka výroba.

Až 70% plochy územia zaberá poľnohospodársky využiteľná pôda, ale len na jednej tretine z nej prebieha intenzívne hospodárenie. Poľnohospodárstvo je pomerne na nízkej úrovni, nepriaznivo pôsobia aj vlastnícke vzťahy (príliš veľké a príliš malé plochy). Na ornej pôde sa pestuje predovšetkým pšenica, kukurica, jačmeň, ryža a strukoviny. Vo vnútrozemských kotlinách sa pestuje bavlna a tabak, na mediteránnych pobrežiach zelenina, citrusové plody, hrozno a olivy. Deficit zahraničného obchodu sa Grécko snaží vyrovnať príjmami z cestovného ruchu a z činnosti obchodného loďstva. V gréckych nížinách je mierna klíma s vlhkou zimou a horúcim suchým letom. Na horách je chladnejšie a na najvyšších svahoch je v zime snehová pokrývka. Pôvodná vegetácia bola na väčšine územia zničená.
Členenie povrchu

Grécko je tretia najhornatejšia krajina v Európe s najvyšším vrchom Mytikasom (2915 m n/m), ktorý sa nachádza v bájnom Olympe. Grécke podnebie je typické stredomorské a podľa priemernej ročnej teploty sa krajina zaraďuje medzi najteplejšie miesta v Európe.

Turistika

Grécko patrí medzi vyhľadávané turistické lokality pre svoju príjemnú klímu. Turistika je významný zdroj príjmov

Počasie a podnebie

Grécke ostrovy sú slnečné ostrovy. Príjemné stredomorské podnebie vytvára predpoklad ideálnej dovolenky. Subtropické teploty prinášajú v lete teplo a v zime iba mierne ochladenie.

Členenie

Pobrežie je mimoriadne členité s viacerými zálivmi ako Korintský, Patraský a iné, pričom jeho dĺžka prevyšuje 15000 kilometrov. Vďaka svojej značnej členitosti pobrežia sa v Grécku rozvinulo moreplavectvo.

Medzi najznámejšie časti Grécka patria:

·Grécko - pevnina - od Atén cez Thessaloniky až po Alexandropolis
·Peloponéz - polostrov
·Kréta najznámejší a najväčší grécky ostrov
·Rhodos, Kos,, Samos, Chios, Lesbos, Thasos, Zakynthos, Korfu a mnohé ďalšie.


MORIA V GRÉCKU

More je časť oceánu, ktorá má odlišný vodný režim od svojho oceánu. Moria delíme na vnútorné a okrajové. Vnútorné moria sú takmer uzavreté medzi pevninami. Okrajové moria sú od oceánu oddelené ostrovmi, polostrovmi a podmorskými prahmi. Okrajové moria sa často nazývajú zálivmi. Oceán je súvislý vodný obal Zeme so spoločnou hladinou.

Egejské more: Egejské more leží medzi Balkánskym polostrovom, Malou Áziou a Krétou. Nazýva sa aj Trácke more. Jeho plocha je 190 000 km štvorcových. Maximálna hĺbka je 2 969 metrov. Patrí medzi najčistejšie moria. V Egejskom mori ležia Egejské ostrovy, mnohé z nich sú známe letoviská. Napríklad: Kyklady, Thasos, Lesbos. Prístavy: Thessaloniky, Atény, Alexandropolis.

Iónske more: Rozprestiera sa na severe Stredozemného mora, medzi východným pobrežím južného Talianska a západným pobrežím Grécka. Od Egejského mora ho delí Korintský prieplav, ktorý bol prekopaný v r. 1893. Má plochu 575 000 km štvorcových. Maximálna hĺbka: je 4594 metrov. V Iónskom mori sa nachádzajú Iónske ostrovy: Paxos, Leukas, Kefallénia, Zakynthos a ďalšie.

OSTROVY

Santorini: je najznámejší ostrov zo súostrovia Kyklady, s rozlohou 83 km2 a 10 000 obyvateľmi. Sopka je dnes už vyhasnutá.

Kréta: Kréta je najväčší a najjužnejší grécky ostrov tiahnúci sa južne od gréckej pevniny a oddeľujúci v Stredozemnom mori More Krétske od Líbyjského. Chrbát ostrova tvoria tri pohoria - Lefká Ori, Idi a Dikti oddelené údoliami a rozsiahlymi zelenými planinami. Pobrežie je rozmanité s mnohými plážami i s útesmi. 300 dní v roku tu slnko osvetľuje nádhernú prírodu a hlboké modré more. Na tomto mýtami opradenom ostrove, na ktorom sa narodil Zeus, bolo kedysi kráľovstvo Minóovo a jeho labyrint, postavený nešťastným Daidalom, tu majú svoje miesto povesti o Pasifaé a Minotaurovi, Théseovi a Ariadne. Celý tento svet zanikol pri obrovskej katastrofe, o ktorej príčine sú len dohady. Dnes ho pripomínajú ruiny paláca Knossos, vykopaného lordom Evansom blízko hlavného mesta ostrova Heraklionu, ale i ruiny ďalších starovekých palácov v iných miestach ostrova. Je tu i mnoho pamiatok Byzancie, renesancie i tureckej okupácie. Niet divu, že sa na ostrove vystriedalo toľko vlastníkov, veď jeho strategická poloha priam vyzýva k snahe o jeho ovládnutie. Atmosféra ostrova je neopakovateľná a určite mala vplyv i na jedného z najslávnejších obyvateľov Kréty 16.-17. storočia, maliara El Greka a spisovateľa N. Kazantzakisa, slávneho svojím románom Grék Zorba.
Thasos: je najsevernejším ostrovom Grécka. Leží v Egejskom mori, 6,5 km od pobrežia Macedónie, ku ktorej i zemepisne patrí. Má rozlohu 379 km2. Dĺžka pobrežia je asi 100 km. Na Thasose žije asi 13 000 obyvateľov. Hlavné mesto sa volá Thasos, gréci ho volajú aj Limenas. Thasos je hornatý ostrov s množstvom vodných prameňov. Najvyšší vrch Ypsario dosahuje výšku 1203 m. Vo vnútrozemí sú úrodné údolia a rokliny, ktorými pretekajú bystriny a malé riečky. Na horských svahoch rastie vegetácia všetkého druhu: duby, gaštany, platany, pínie, cédre a borovicové lesy,ktoré začínajú rásť na pobreží a siahajú až k vrcholkom hôr. Počas všetkých ročných období ostrov vonia myrtou, oregánom, tymiánom, rozmarínom a šalviou. Kvôli bohatej vegetácii je nazývaný aj „zelený klenot “ Egejského mora. V údoliach sa pestujú olivy, z ktorých sa lisuje veľmi kvalitný svetlý olej a chutné čierné olivy tzv. thrumpes. V minulosti sa na Thassose pestovala vinná réva, z ktorej známe červené víno sa vyvážalo v zapečatených amforách do celého stredomoria. Aj keď je dnes viníc omnoho menej, väčšina obyvateľov ostrova vlastní vinohrad, ktorý im zaisťuje dostatok vína pre vlastnú spotrebu i pre návštevníkov Thassosu. Borovicové lesy a bohatá divoká kvetena poskytujú potravu včelám, ktoré dodnes chovajú obyvatelia ostrova. Med s príchuťou borovice a voňavých kvetov je vhodným suvenírom z Thassosu. Thassos patrí do mierneho podnebia s príjemnou klímou. Žije tu 16.000 obyvateľov.

História Thasosu

História ostrova je popretkávaná bojom o nerastné suroviny. Ešte pred n. l. tu prevládala ťažba zlata a striebra. Postupne sa objavovali náleziská medi a zinku. Ostrovu Thasos vládli Feníčania, Trákovia, Rimania, Benátčania, Bulhari i Turci. Na prelome 19. a 20. storočia patril Egyptu. Grécku pripadol až v r. 1912.

Potos- hlavné mesto Thasosu
Kedysi malá rybárska dedinka, ktorá bývala prístaviskom Theologu sa v posledných rokoch rýchlo rozvíja. Služby turistom poskytujú popri obchodoch, kaviarňach, reštauráciach a baroch taktiež požičovne automobilov a motocyklov, banky, pošta. Pre stredisko je typická malá plážová promenáda s niekoľkými príjemnými reštauráciami priamo na pláži. Pláž v stredisku je piesočnatá, pri vstupe do mora štrkovo-piesočnatá. Od Limenarie ju delí asi 2,5 km vzdialenosť. Možnosti športu a zábavy sú neďaleko asi 900 m v Pefkari – vodné športy, motorové člny, vodné skútre, jazda na banáne, surfovanie, padákové rogalo, vodné lyže apod.

Linky:

Wikipédia - www.wikipedia.sk