Palác v Knóssose:

Knóssos leží v blízkosti severného pobrežia Kréty neďaleko hlavného mesta Kréty Iraklionu (resp. Herakleionu). Palác v Knóssose je najväčší známy minójsky palác. Sir Artur Evans odkryl a čiastočne zrekonštruoval dvoj až troj poschodovú budovu postavenú na svahu sklonenom smerom na juh. Pokus o celkovú rekonštrukciu si môžete pozrieť v Archeologickom múzeu Iraklion. Palác tak ako i ostatné bol viac krát zničený zemetrasením. Výstavba, resp. obnova prebiehala v rokoch 2000 až 1400 pnl. Pozostatky budov, ktoré dnes vidno patria do druhej fázy novopalácového obdobia. Palác má celkovo päť vchodov: severný, južný, severozápadný, juhozápadný a východný. V západnej časti paláca začína cesta procesií, pokračuje južnými propylejami a vyúsťuje na centrálnom nádvorí.

Najdôležitejšie miestnosti sú sústredené okolo centrálneho nádvoria, ktoré je svojou dlhšou stranou orientované severojužným smerom. V západnom krídle je to Centrálna svätyňa, Svätyňa tripartity, Západné schodište a napokon Trón na miestnosť v severnom rohu. Na severnej strane v nej dodnes stojí alabastrový trón chránený po bokoch dvomi grifónmi (zviera s hlavou orla a telom leva). Nad touto miestnosťou sú vystavené kópie fresiek, ktoré zdobili rôzne časti paláca - nájdeme tu Panie v modrom, Toreador, Modrý vták, Modré opice...

Vo východnom krídle sú situované Kráľovnin a Kráľov Megaron (známy tiež pod názvom Hala dvojitých sekier). V Kráľovom stál drevený trón s baldachýnom. Steny boli zdobené freskami štítov. Známejší je však Kráľovnin kvôli freske delfínov aj keď je menší. Nálezy z vykopávok sú vystavené v Iraklionskom múzeu. Tu nájdeme väčšinu fresiek aj drobné predmety z vykopávok ako sú terakotové sošky hadích bohýň, sošky zo slonoviny, zlaté predmety a miniatúry. Pozoruhodné je, že na žiadnej freske ani inom umeleckom diele nenájdeme žiadne bojové scény ako napr. v starovekom Egypte. Po prehliadke Knóssoského paláca nezabudnite ešte pozrieť Dom Fresiek, Malý palác, Kráľovskú vilu a Kráľovskú hrobku.

Vykopávky v Malii

Malia leží na severnom pobreží Kréty asi na polceste medzi Heraklionom a Agios Nikolaos. V tejto oblasti sa okrem všadeprítomnej olivy pestujú aj banánovníky vo fóliovníkoch. Tunajší minójsky palác (na rozdiel od Faistu a Knossosu) leží kúsok od pobrežia. Takisto sa líši aj načervenalou farbou stavebného kameňa a podkladu. Palác bol postavený okolo roku 1900 pnl. Po zničení bol znovu vybudovaný okolo roku 1650 pnl. Definitívne bol zničený okolo roku 1450 pnl. Palác bol uprostred minójskeho mesta, ktoré je datované už do ranej palácovej éry. Na severovýchod od paláca bol vykopaný aj cintorín z tejto doby. Tu sa našiel známy prívesok s dvomi včelami nesúcimi kvapku medu. Nálezy z vykopávok sú uložené v múzeách v Iraklione a v Agios Nikolaos.

Vykopávky vo Faistose

Faistos leží v blízkosti južného pobrežia Kréty a tróni nad Messarskou nížinou. Tunajší minójsky palác na rozdiel od všetkých ostatných je z troch strán chránený strmým svahom. Iba na západnej strane pokračuje chrbát kopca ďalej. Na rozdiel od Knóssosu má ešte čiastočne zachované dláždenie na centrálnom nádvorí. Palác bol takisto ako palác v Knóssose dva krát zničený. Najprv okolo roku 1700 pnl ničivým požiarom a potom v polovici 15. storočia pnl. Paláce boli napokon opustené a v post-palácovom období boli obývané iba ich časti.

Matala leží na južnom pobreží Kréty a je známa svojimi vytesanými hrobmi a obytnými jaskyňami z ranokresťanského obdobia. Jaskyne sú hneď pri matalskej pláži. Nálezy z vykopávok sú vystavené v učebnici dejepisu, ktorý je stále výzvou archeológom a lúštiteľom znakov od Evansových čias. Je popísaný obrázkovým písmom z oboch strán. Dovedna je na oboch stranách 242 znakov na špirále od okraja k stredu. Takisto je vystavený v Heraklione. Známe sú tiež nálezy maľovanej keramiky zdobené špirálovými vzormi (podobne ako stropy v paláci Knóssos). Iraklionskom múzeu. Najznámejší je "Disk z Faistu" spomínaný v každej encyklopédií.

Dary prírody

Kréta je naozajstným prírodným skvostom. Keď zavítate na ostrov v rozpuku jari, tak sa vám predstaví v nádherných farbách miestnej kveteny. V lete žltkastým nádychom exotiky východného Stredomoria. Z tejto krásy jej nič nezoberú ani krátka jeseň či mierna zima. Poľnohospodári sa tešia z dvoch vegetačných období, kedy môžu zberať svoju bohatú úrodu. Do nej patria spomínane olivy, vinič, ktorý rastie na každom kroku, paradajky, paprika, mak, datle, cibuľa, banány vo fóliovníkoch a priam obrovské zemiaky.