Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Kréta

Úvod:

Kréta je ostrov v Egejskom mori. More na severe Kréty sa označuje aj ako Krétske more. Kréta je najväčším gréckym ostrovom. Na Kréte žije asi 750.000 obyvateľov. Hlavným mestom je Iraklion (Heraklion).

Poloha a krajina:

Kréta sa rozprestiera medzi Európou, Áziou a Afrikou, medzi 34. a 35. stupňom severnej šírky. Jej satelitný ostrovček Gavdos je najjužnejším bodom Európy. Ostrov meria na dĺžku 275km, na šírku kolísa medzi 12km pri Ierapetre a 62km pri Heraklione. Krajine dominujú hory. Zo západu k východu sa zdvíhajú Lefka Ori - Biele hory a to až do výšky 2452 m. V strede ostrova leží pohorie Ida, ktorého najvyšší štít je o 4m vyšší ako Biele hory. Na východe sa rozprestierajú pohoria Dikti a Sitia. K zvláštnostiam krajiny patrí viac ako 3000 krasových jaskýň, z ktorých mnohé sú zasvätené, z hľadiska Kréťanov, významnemu bohovi, či svätcovi.

Na Kréte sú pomerne časté zemetrasenia nižšších stupňov Richterovej stupnice, čomu je aj prispôsobená nízka zástavba. Vplyvom pôsobenia pohybu litosferických dosiek sa Kréta na západe každoročne vynára z mora o niekoľko mm - cm a naopak na východe sa zasa ponára.

Podnebie:

Kréta je veľmi teplý ostrov, ktorý je vhodný k návšteve po celý rok. Prvé charterové lietadlá so zmrznutými severanmi pristávajú na Kréte už koncom marca. V období od konca mája až do začiatku októbra je na Kréte teplo s nízkym, resp. počas mesiacov jún-september, takmer žiadnym množstvom zrážok. Najvýhodnejšie obdobie na návštevu Kréty je v mesiaci jún a september - je teplo a slnečno, ale zároveň menej ľudí a nižšie ceny nakoľko nie je hlavná sezóna. Kým výhodou septembra je fakt, že more sa vyhrievalo celé leto, v júni je Kréta zelená, nespálená prudkým slnkom, dni sú dlhšie a i more je dostatočne teplé.

Rozloha:

Kréta je najväčší grécky ostrov. Svojou rozlohou 8.200 štvorcových kilometrov sa zaradila na piate miesto medzi ostrovmi v Stredozemnom mori. Kréta je rozľahlý podlhovastý ostrov. Jej šírka je síce v najužšom mieste len 12 kilometrov a v najširšom 62 kilometrov, ale jej dĺžka je až 254 kilometrov. Členitosť Kréty je daná horskými masívmi, ktoré Krétu delia na niekoľko častí. Mnoho turistov ani netuší, že najvyšší vrch Kréty je vysoký 2.456 metrov. Na západnej strane ostrova leží pohorie Lefká Ori, ktoré dostalo názov možno aj podľa snehu, ktorý zakrýva vrcholky snehom niekedy až do júna. Z pohľadu turistov je Kréta na severe plochá a preto príjemná hlavne v letoviskách. Pláže sú široké a vhodné hlavne pre rodiny s deťmi.

Medzi najznámejšie dovolenkové strediská ostrova Kréta patria: Chania, Heraklion, Amoudara, Stalis, Agia Marina, Platanias, Gouves, Malia, Stalis, Chersonissos, Bali a Mátala.

Stručné dejiny Kréty

Kréta bola v 3. a 2. storočí p.n.l. jedno z centier egejskej kultúry. Po polovici 3. st. p.n.l. bol ustanovený spolok krétskych miest. V 1. st. p.n.l. bola Kréta spolu s Kylikiou základňou námorných lupičov vo východnom Stredomorí. V roku 67 p.n.l. Krétu ovládli Rimania. V období 395 až 823 a 961 až 1204 bola na Kréte nadvláda Byzancie. V rokoch 823 až 961 bola Kréta obsadená Arabmi, ktorí nastolili veľkú porobu. V r. 1204 sa však Kréta opäť dostáva pod nadvládu, tentokrát Benátskej republiky. Obdobie odboja ale aj umeleckého obohatenia sa končí v r. 1669 kedy Krétu dobyli Turci. Turecké panstvo trvá neuveriteľne dlho aj napriek protestu domorodého obyvateľstva. Od roku 1897 mala Kréta autonómiu v rámci Osmanskej ríše. V roku 1913 bola Kréta pripojená ku Grécku

Heraklión:

Heraklión, ktorý sa tiež nazýva aj Iraklio, je najväčšie mesto ostrova Kréta. Heraklión leží na severnom pobreží tohto gréckeho ostrova neďaleko najväčšieho paláca starovekej Kréty -Knososu. Pri meste je aj letisko a námorný prístav s pravidelným lodným spojením s gréckou pevninou a ostatnými ostrovmi. Historicky je mesto omnoho mladšie ako Knóssos (vzniklo až za Dórov), aj keď sa na jeho území nachádzal jeho prístav. Vládu nad mestom postupne získali Arabi (9.st.), Benátky (13.st.) a Turci (17.st). V meste je veľa historických pamiatok, veľké percento z nich pochádza z benátskej doby. Sú to hlavne dobre zachovalé hradby chrániace staré mesto a pevnosť Koules chrániaca starý prístav. Zo strechy tejto pevnosti je pekný výhľad na východnú časť hradieb s benátskym arzenálom.
Palác v Knóssose:

Knóssos leží v blízkosti severného pobrežia Kréty neďaleko hlavného mesta Kréty Iraklionu (resp. Herakleionu). Palác v Knóssose je najväčší známy minójsky palác. Sir Artur Evans odkryl a čiastočne zrekonštruoval dvoj až troj poschodovú budovu postavenú na svahu sklonenom smerom na juh. Pokus o celkovú rekonštrukciu si môžete pozrieť v Archeologickom múzeu Iraklion. Palác tak ako i ostatné bol viac krát zničený zemetrasením. Výstavba, resp. obnova prebiehala v rokoch 2000 až 1400 pnl. Pozostatky budov, ktoré dnes vidno patria do druhej fázy novopalácového obdobia. Palác má celkovo päť vchodov: severný, južný, severozápadný, juhozápadný a východný. V západnej časti paláca začína cesta procesií, pokračuje južnými propylejami a vyúsťuje na centrálnom nádvorí.

Najdôležitejšie miestnosti sú sústredené okolo centrálneho nádvoria, ktoré je svojou dlhšou stranou orientované severojužným smerom. V západnom krídle je to Centrálna svätyňa, Svätyňa tripartity, Západné schodište a napokon Trón na miestnosť v severnom rohu. Na severnej strane v nej dodnes stojí alabastrový trón chránený po bokoch dvomi grifónmi (zviera s hlavou orla a telom leva). Nad touto miestnosťou sú vystavené kópie fresiek, ktoré zdobili rôzne časti paláca - nájdeme tu Panie v modrom, Toreador, Modrý vták, Modré opice...

Vo východnom krídle sú situované Kráľovnin a Kráľov Megaron (známy tiež pod názvom Hala dvojitých sekier). V Kráľovom stál drevený trón s baldachýnom. Steny boli zdobené freskami štítov. Známejší je však Kráľovnin kvôli freske delfínov aj keď je menší. Nálezy z vykopávok sú vystavené v Iraklionskom múzeu. Tu nájdeme väčšinu fresiek aj drobné predmety z vykopávok ako sú terakotové sošky hadích bohýň, sošky zo slonoviny, zlaté predmety a miniatúry. Pozoruhodné je, že na žiadnej freske ani inom umeleckom diele nenájdeme žiadne bojové scény ako napr. v starovekom Egypte. Po prehliadke Knóssoského paláca nezabudnite ešte pozrieť Dom Fresiek, Malý palác, Kráľovskú vilu a Kráľovskú hrobku.

Vykopávky v Malii

Malia leží na severnom pobreží Kréty asi na polceste medzi Heraklionom a Agios Nikolaos. V tejto oblasti sa okrem všadeprítomnej olivy pestujú aj banánovníky vo fóliovníkoch. Tunajší minójsky palác (na rozdiel od Faistu a Knossosu) leží kúsok od pobrežia. Takisto sa líši aj načervenalou farbou stavebného kameňa a podkladu. Palác bol postavený okolo roku 1900 pnl. Po zničení bol znovu vybudovaný okolo roku 1650 pnl. Definitívne bol zničený okolo roku 1450 pnl. Palác bol uprostred minójskeho mesta, ktoré je datované už do ranej palácovej éry. Na severovýchod od paláca bol vykopaný aj cintorín z tejto doby. Tu sa našiel známy prívesok s dvomi včelami nesúcimi kvapku medu. Nálezy z vykopávok sú uložené v múzeách v Iraklione a v Agios Nikolaos.

Vykopávky vo Faistose

Faistos leží v blízkosti južného pobrežia Kréty a tróni nad Messarskou nížinou. Tunajší minójsky palác na rozdiel od všetkých ostatných je z troch strán chránený strmým svahom. Iba na západnej strane pokračuje chrbát kopca ďalej. Na rozdiel od Knóssosu má ešte čiastočne zachované dláždenie na centrálnom nádvorí. Palác bol takisto ako palác v Knóssose dva krát zničený. Najprv okolo roku 1700 pnl ničivým požiarom a potom v polovici 15. storočia pnl. Paláce boli napokon opustené a v post-palácovom období boli obývané iba ich časti.

Matala leží na južnom pobreží Kréty a je známa svojimi vytesanými hrobmi a obytnými jaskyňami z ranokresťanského obdobia. Jaskyne sú hneď pri matalskej pláži. Nálezy z vykopávok sú vystavené v učebnici dejepisu, ktorý je stále výzvou archeológom a lúštiteľom znakov od Evansových čias. Je popísaný obrázkovým písmom z oboch strán. Dovedna je na oboch stranách 242 znakov na špirále od okraja k stredu. Takisto je vystavený v Heraklione. Známe sú tiež nálezy maľovanej keramiky zdobené špirálovými vzormi (podobne ako stropy v paláci Knóssos). Iraklionskom múzeu. Najznámejší je "Disk z Faistu" spomínaný v každej encyklopédií.

Dary prírody

Kréta je naozajstným prírodným skvostom. Keď zavítate na ostrov v rozpuku jari, tak sa vám predstaví v nádherných farbách miestnej kveteny. V lete žltkastým nádychom exotiky východného Stredomoria. Z tejto krásy jej nič nezoberú ani krátka jeseň či mierna zima. Poľnohospodári sa tešia z dvoch vegetačných období, kedy môžu zberať svoju bohatú úrodu. Do nej patria spomínane olivy, vinič, ktorý rastie na každom kroku, paradajky, paprika, mak, datle, cibuľa, banány vo fóliovníkoch a priam obrovské zemiaky.
Z relatívne neživých prírodných zaujímavostí stojí za pozornosť priepasť Samaria. Tá nie je pozoruhodná len svojou nádhernou scenériou, ale aj tým, že je najhlbšou priepasťou v Európe. Ďalej treba spomenúť krétske pobrežie s množstvom menších zálivov, ktoré poskytujú utajené zákutia priam stvorené pre vstrebávanie romantiky mora. Pasúce sa malé stáda kôz a oviec vo vnútrozemí vzbudzujú pocit panenskej krajiny plnej rajského pokoja. Pláže s palmami na východe ostrova pôsobia tak nádherne, že si ich dokonca producenti vybrali na natočenie reklamy o známej čokoládovo – kokosovej tyčinke Bounty. Do tohto prostredia výsostne hornatej krajiny vhodne zapadajú pamiatky pradávnej minulosti, či už v Málii alebo vo Faistose. Vo vnútrozemí môžete spozorovať napríklad v blízkosti mestečka Gouves pračudesne navŕšené mohyly. Sú to záhadné pohrebiská obyvateľov ostrova z počiatkov minojskej civilizácie. Prírodnú scenériu vhodne dopĺňajú pravoslávne – ortodoxne chrámy, kláštory a predovšetkým kaplnky na pobreží mora.

Kréta, to je Grécko v malom prevedení. Keď sa povie Kréta, určite si mnohí z vás cestovateľov, ktorí tam už boli predstavia nekonečné množstvá olivových hájov. Je to tak, Kréta a olivy patria k sebe ako halušky ku Slovensku. Na tomto ostrove vari niet miesta, kde by nerástli olivovníky. Ich počet je skutočne úctyhodný, odhaduje sa na 25 miliónov kusov. Podľa štatistík na jedného obyvateľa ostrova, vrátane kojencov pripadá 60 stromov. Keď si zoberiete, že každý strom vyprodukuje 20 – 60 kg olív, tak v olivovom oleji sa tu môžu doslova kúpať. Po zimnom zbere sa z olív lisuje olej a niečo sa aj naloží. Nakladanie olív na Kréte sa robí do veľkých kadí a takmer každá rodina má na to svoj špeciálny recept, ktorý sa cudzincom samozrejme neprezrádza.

Spotreba olivového oleja je tu na rozdiel od nás ohromujúce číslo, 30 litrov na hlavu a rok. Toto číslo jednoznačne znamená, že Kréťania zaujímajú spotrebou olivového oleja prvé miesto na svete (na druhom sú v spotrebe Taliani, cca 12 l). Panenský olej z prvého lisu má zelenú až zlato - hnedú farbu. Olej domáci dávajú takmer do všetkých jedál, liečia ním aj rôzne kožné choroby. Je to skutočný elixír života. Olivový olej blahodárne pôsobí na obyvateľov, ktorí sa tu dožívajú veľmi vysokého veku aj napriek tomu, že dosť popíjajú rakiju a fajčia statočne, už od mladého veku. Infarkt, či rakovina sa tu vyskytuje v oveľa menšom množstve ako inde vo svete.

EXTRA VIRGIN – extra panenský olej sa získava z prvého lisu pri miernom tlaku. Z druhého listu, pri vyššom tlaku sa získa už iba VIRGIN – t.j. panenský olej. Na ostrove používajú iba olej z prvého lisovania. Z olivového oleja sa vyrába aj mydlo. Dostanete ho kúpiť všade, Vyrába sa prastarým postupom, bez dodatku akejkoľvek chémie. Možno aj vďaka používaniu tohto mydla je na Kréte, (dokázali to mnohé výskumy), niekoľkonásobne nižší výskyt rakoviny kože ako inde vo svete a to aj napriek tomu, že na ostrove je viac než 300 slnečných dní v roku. Pravidelné používanie tohto mydla totiž vytvára v koži prirodzenú ochranu proti slnečnému žiareniu. Olivový olej má veľký vplyv aj na vlasy a pokožku hlavy. Pravidelným umývaním týmto mydlom sa vraj dá dokonca predchádzať aj plešatosti! Strom olivovníka, lepšie povedané jeho drevo slúži na výstavbu domov, ale aj výrobu nábytku, ku kúreniu, a miestny rezbári z neho vyrábajú aj rôzne suveníry – sošky. Krétska rodina ročne skonzumuje okolo 300 l olivového oleja. Olej sa pridáva do všetkého a krétska gazdinka bez neho by proste nevedela nič navariť.

Pohostinnosť ľudí na tomto ostrove je veľká. Ak si v miestnej reštaurácii dáte “frappé” t.j. ľadovú kávu, vedzte, že je to najčastejšie konzumovaný nápoj domácich. Servírujú ju tu studenú,s ľadom. Príprava nie je zložitá a ak by ste si frappé chceli urobiť aj doma, po návrate z dovolenky je to možné, len musíte mať k tomu drobnosť, špeciálny šľahač. Do vysokého pohára dáte podľa chuti instantnú kávu, pridáte cukor a troška vody. Túto zmes šľaháte do peny a keď sa vytvorí pena tak do 2/3 pohára, dolejete vodu, pridáte pár kociek ľadu prípadne aj troška mlieka. Potom už len miešate, popíjate a so zatvorenými očami vzpomínate na krásne chvíle prežité na tomto ostrove...:-). Ďalšou mlsnotou, ktorú stojí tu za to ochutnať je jogurt s medom a orechami. Krétsky jogurt je úplne iný ako náš, vyzerá skôr ako hustá smotana. V dedinských kaviarničkach uvidíte pomenej žien, lebo návšteva “krčmy” je tu mužskou výsadou. Miestnym kaviarničkám hovoria aj “parlament”, lebo v reštike sa preberá všetko, od narodenia detí..., až po politiku. Možno ste už niekedy počuli spojenie “krétska dieta”. Nejedná sa tu o odtučňovačku, ale o životný štýl a stravovacie návyky miestnych obyvateľov.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk