Zmena povrchu zeme banskou činnosťou

Pretvorenie reliefu býva najrozsiahlejšie pri vzniku povrchových baní a jej skládkach kde sa skladuje ťažobný a upravárenský odpad. Naväčšia jama vytvorená človekom ktorá najviac zmenila povrch krajiny je jama povrchovej bane v Binghame / Utah, USA /. Je hlboká 750 m ,3250 m dlhá a 2500 m široká. V Spojených štatoch do roku 1965 bol povrchovou ťažbou zmenený povrch krajiny na vyše 13 000 km2. Touto ťažbou vznikli nevzhľadné haldy odpadu ktoré pretvárajú krajinu, ale hlavne ju znehodnocujú a narušujú vyvážený priebeh geologických procesov. Tento narušený geologický proces má za následok druhotnú zmenu reliefu napríklad výzdvih, alebo pokles , poprípade prepad podolovaného územia. Príkladom je napríklad poklesávanie povrchu známe v Ostrave, Kutnej Hore, Hamdlovej. Na vyťaženom priestore v Ostravsko- karvinskom uhoľnom revíre vznikli poklesmi desiatky depresií, až niekoľko sto metrov širokých a desiatky mertov hlbokých. Ešte horší zásah je pri odvodňovaní baní kde dochádza k prudkému zníženiu hladiny podzemnej vody a následne prepadnú celé kryty nadložia, alebo sa zavalia krasové dutiny. Taktiež pri ťažbe ropy, zemného plynu dochádz k poklesu územia, ale tento pokles je pomalý. Ako klasický príklad nám poslúži prístavná oblasť Long Beach / Los Angeles /. Od roku 1936 sa tu ťažila ropa a po piatich rokoch zistili vážne poklesy pôdy, spojené s deformáciami budov. V roku 1962 tento pokles dosiahol 7,8 m. Na ploche 65 km2 sadnutie prevyšovalo 60 cm.

Aj na Slovensku môžeme pozorovať pôsobenia človeka na reliéf krajiny banskou činnosťou.

Len málo regiónov na Slovensku je poznačených antropogénnou baníckou činnosťou v takej miere ako oblasť stredoslovenských neovulkanitov. Banská činnosť zanechala v krajine trvalé stopy a ovplyvnila celé jej fungovanie. Práve v baskoštiavnickom regióne sú vplyvy minulosti na životné prostredie veľmi zreteľné
Negatívny vplyv na krajinu sa zintenzívnil v 12. a 13. storočí, keď do oblasti prichádzali baníci z územia terajšieho Rakúska a Nemecka, založili Banskú Štiavnicu a priniesli metódy hlbinnej ťažby.

Vplyvy z historických čias na dnešné životné prostredie možno rozdeliť do niekoľkých skupín. Medzi vplyvy priamo súvisiace s banskou činnosťou sa zaraďuje vôbec existencia banských diel štôlní, šácht, píng, pingových polí, háld, výsypiek odvaly zvyškov po ťažbe rúd alebo súvisiace s ich spracovaním, trosky po tavení rudy a pod. Medzi vplyvy súvisiace so zabezpečovaním banskej činnosti možno zaradiť výrazné a v krajine dodnes dobre viditeľné vodohospodárske sústavy banských diel. Tieto slúžili ako rezervoáre vody, na pohon banských strojov a zariadení. Vybudovalo sa okolo 65 jazier (dodnes sa zachovalo 20), 75 km zberných jarkov, 57 km náhodných jarkov a štôlní privádzajúcich vodu aj z iných ako prirodzených povodí príslušnej oblasti.

Na krajinu nepriaznivo pôsobila aj ťažba dreva na výdrevu banských diel a výrobu dreveného uhlia, ktoré sa používalo v hutách. V stredoveku sa odlesnili veľké časti územia. Neskôr sa síce zalesňovalo, ale nepôvodnými a teda nevhodnými drevinami (smrek, borovica a smrekovec), čo je aj v súčastnosti dôvod ekologických problémov (kalamity).

Na druhej strane možno konštatovať, že spomenuté zásahy do krajiny, viditeľné aj v súčasnosti, dotvárajú typický ráz okolia Banskej Štiavnice.