Vplyv človeka na povrch krajiny

Úvod

Poslednou etapou vývoja zeme je etapa sociálnej evolúcie, inak nazvaná noogea. Charakterizuje obdobie éry človeka. Človek sa už neprejavuje len ako organizmus so životom zakódovaným v génoch, ale aj ako mysliaci sociálno-ekonomický tvor. Človek si svoje okolie postupne čoraz viac prispôsoboval až do dnešnej podoby, kedy sa už výrazne prejavujú negatíva ľudskej činnosti a ľudia sa postupne zamýšľajú nad zmenou postoja ľudstva ku krajinnému prostrediu. Čoraz viac sa do popredia dostáva ochrana prírody a zvrátenie devastácie celej planéty.

Vzťah človeka ku krajinnému prostrediu

Človek sa vyčleňuje z biosveta tým, že je spoločenský tvor a výrobca. Človek v krajine pracuje ale hlavne ju využíva. Všetko, čo človek v živote používa, pochádza z prírody. Najprv človek vedel používať len jednoduché nástroje, neskôr sa v ich výrobe zdokonalil, čo spôsobilo, že začal aj výraznejšie pretvárať krajinu podľa svojich potrieb. Spoločenské zákonitosti nútia človeka, aby stupňoval využívanie krajiny s čo najväčšou efektivitou.

Jedným z najviac viditeľným výsledkom pôsobenia človeka na povrch krajiny a jej pretváranie sú povrchové bane, lomy, veľké priehrady, poľnohospodárska činnosť a hlavne výstavba a rozširovanie miest. Toto pôsobenie je väčšinou veľmi negatívne . V ďalších častiach tohto referátu rozoberiem jednotlivé formy pôsobenia človeka na reliéf krajiny.Pretváranie povrchu krajiny vodohospodárskymi dielami

Rozsah priameho pretvorenia reliefu krajiny je veľmi viditeľný napríklad při pohľade na údolné priehrady dosahujúce dnes výšku takmer 300 m a majú niekoľko stokilometrov dlhé ochranné hrádze. Stavba takýchto priehrad pôsobí na povrch krajiny aj druhotne ako príklad je americká nádrž Lake Mead do ktorej rieka Colorado denne nanáša 700 000 ton prachových nánosov. Deficit tohto materialu sa prejavuje v oblasti vyústenia riek do mora, kde dochádza k zničeniu piesočnatých pláží nakoľko bola narušená dynamická rovnováha systému pobrežnej abrázie nedostatočným prísunom riečnych náplavov ktoré sa akumulujú v novovybudovaných nádržiach.

Pretvorenie zemského povrchy vodohospodárkymi dielami má za následok aj rozličné prejavy subsidencie – poklesávania územia. Jedná sa o pomalé poklesy, ktoré sú takmer nepozorovateľné. Je to miskovité prehýbanie povrchu nad veľkou oblasťou horninových más, z ktorých sa odčerpal značný objem vody. Ako príklad je subsidencia v hlavnom meste Mexika. Pri rýchlom rozvoji Mexico City v suchom a teplom prostredí kotliny obklopenej vysokými horami došlo k intenzívnemu odčerpávaniu podzemnej vody z artézskych horizontov v podloží mesta , čo malo za následok poklesy terénu v roku 1940 miestami až o 1,5 m a na začiatku sedemdesiatich rokov prekročili už 7 m.

Ďalším z príkladov dlhodobého pôsobenia človeka na relief krajiny je Holandsko a Belgicko, ktorého obyvatelia už od 10 storočia vybudovali tisíce kilometrov ochranných hrádzi aby ochránili svoje územie pred vodou pri eperogénnymi poklesmi súše

Najmenej impozantnými sú premeny povrchu územia hlboké derivačné, zavlažovacie a plavebné kanály niekoľko desiatok široké a kilometre dlhé, nové korytá riek vyhĺbené v záujme smerového a výškového vyrovnávania a úpravy odtokových pomerov.

Jedným z mála pozitývnych výsledkov pôsobenia človeka na krajinu je hradenie bystrín a horských tokov, alebo terasovanie svahov čím bolo dosiahnuté zmenšenie erózie a odnos pôd. Takýmto príkladom sú políčka v údoliach čínskych riek, ktoré sú hlboko erózne zarezané v spraši , alebo v hlbokých dolinách tektonicky intenzívne vyzdvihovaných Ánd. Toto je dôkaz boja človeka s prírodou a jeho dávnej znalosti základov vodného hospodárstva.Zmena povrchu zeme banskou činnosťou

Pretvorenie reliefu býva najrozsiahlejšie pri vzniku povrchových baní a jej skládkach kde sa skladuje ťažobný a upravárenský odpad. Naväčšia jama vytvorená človekom ktorá najviac zmenila povrch krajiny je jama povrchovej bane v Binghame / Utah, USA /. Je hlboká 750 m ,3250 m dlhá a 2500 m široká. V Spojených štatoch do roku 1965 bol povrchovou ťažbou zmenený povrch krajiny na vyše 13 000 km2. Touto ťažbou vznikli nevzhľadné haldy odpadu ktoré pretvárajú krajinu, ale hlavne ju znehodnocujú a narušujú vyvážený priebeh geologických procesov. Tento narušený geologický proces má za následok druhotnú zmenu reliefu napríklad výzdvih, alebo pokles , poprípade prepad podolovaného územia. Príkladom je napríklad poklesávanie povrchu známe v Ostrave, Kutnej Hore, Hamdlovej. Na vyťaženom priestore v Ostravsko- karvinskom uhoľnom revíre vznikli poklesmi desiatky depresií, až niekoľko sto metrov širokých a desiatky mertov hlbokých. Ešte horší zásah je pri odvodňovaní baní kde dochádza k prudkému zníženiu hladiny podzemnej vody a následne prepadnú celé kryty nadložia, alebo sa zavalia krasové dutiny. Taktiež pri ťažbe ropy, zemného plynu dochádz k poklesu územia, ale tento pokles je pomalý. Ako klasický príklad nám poslúži prístavná oblasť Long Beach / Los Angeles /. Od roku 1936 sa tu ťažila ropa a po piatich rokoch zistili vážne poklesy pôdy, spojené s deformáciami budov. V roku 1962 tento pokles dosiahol 7,8 m. Na ploche 65 km2 sadnutie prevyšovalo 60 cm.

Aj na Slovensku môžeme pozorovať pôsobenia človeka na reliéf krajiny banskou činnosťou.

Len málo regiónov na Slovensku je poznačených antropogénnou baníckou činnosťou v takej miere ako oblasť stredoslovenských neovulkanitov. Banská činnosť zanechala v krajine trvalé stopy a ovplyvnila celé jej fungovanie. Práve v baskoštiavnickom regióne sú vplyvy minulosti na životné prostredie veľmi zreteľné
Negatívny vplyv na krajinu sa zintenzívnil v 12. a 13. storočí, keď do oblasti prichádzali baníci z územia terajšieho Rakúska a Nemecka, založili Banskú Štiavnicu a priniesli metódy hlbinnej ťažby.

Vplyvy z historických čias na dnešné životné prostredie možno rozdeliť do niekoľkých skupín. Medzi vplyvy priamo súvisiace s banskou činnosťou sa zaraďuje vôbec existencia banských diel štôlní, šácht, píng, pingových polí, háld, výsypiek odvaly zvyškov po ťažbe rúd alebo súvisiace s ich spracovaním, trosky po tavení rudy a pod. Medzi vplyvy súvisiace so zabezpečovaním banskej činnosti možno zaradiť výrazné a v krajine dodnes dobre viditeľné vodohospodárske sústavy banských diel. Tieto slúžili ako rezervoáre vody, na pohon banských strojov a zariadení. Vybudovalo sa okolo 65 jazier (dodnes sa zachovalo 20), 75 km zberných jarkov, 57 km náhodných jarkov a štôlní privádzajúcich vodu aj z iných ako prirodzených povodí príslušnej oblasti.

Na krajinu nepriaznivo pôsobila aj ťažba dreva na výdrevu banských diel a výrobu dreveného uhlia, ktoré sa používalo v hutách. V stredoveku sa odlesnili veľké časti územia. Neskôr sa síce zalesňovalo, ale nepôvodnými a teda nevhodnými drevinami (smrek, borovica a smrekovec), čo je aj v súčastnosti dôvod ekologických problémov (kalamity).

Na druhej strane možno konštatovať, že spomenuté zásahy do krajiny, viditeľné aj v súčasnosti, dotvárajú typický ráz okolia Banskej Štiavnice.Dôsledky urbanizácie na krajinu

Pretvorenie prírodného geologického prostredia na antropogénnu krajinu sa prejavuje podstatnými zmenami v hlbokých zónach litosféry a na je povrchu. Pôvodný relef sa meni vrámci prípravy územia na výstavbu rozličných objektov, v rámci rekoštrukcie viackrát sa opakujúcej v živote miest, ale aj ťažbou stavebných látok, ukladaním odpadu a mnohými inými operáciami. Nakoľko v posledných storočiach dochádzalo k masívnemu sťahovaniu ľudí do miest a tým aj k vystavbe nových domov mrakodrapov, ciest, železníc, mostov a iných objektov ktorých výstavbou si člověk prispôsoboval krajinu. Týmto došlo na území kde sa město rozrastalo k podstatnej zmene reliefu napríklad k jeho zarovnaniu, poprípade vyvýšeniu. Ako všetky takéto zásahy človeka mali za následok aj druhotnú zmenu povrchu ktorá sa prejavila neskôr, kde pri zarovnaní dochádzalo k napučaniu, poprípade k výzdvihu odľahčenej horniny a zase naopak zvýšení terénu dochádza k poklesom . Tieto druhotné alebo následné zmeny povrchu mali veľmi negatívny dopad hlavne na stavby v mestách.

Nakoľko vo veľkomestách, ktoré sa veľmi intenzívne rozvíjali, stavebnej plochy ubúdalo, človek pristúpil k výstavbe mrakodrapov. Týmto krokom došlo k výraznej zmene reliéfu hlavne pri krajine, ktorá bola pôvodne rovinatá. Pre lepšiu predstavu uvádzam túto tabuľku najvyšších marakodrapov sveta, z ktorej je jednoznačne viditeľné, že zmena reliefu je veľmi markantná.

Poradie   Budova                                  Mesto               Výška         Poschodí   Rok stavby
 
  1          Taipei 101                              Tchaj-pej           509m          101           2003
  2    Petronas Tower 1                          Kuala Lumpur     452m           88           1998
  3    Petronas Tower 2                          Kuala Lumpur     452m           88           1998
  4    Sears Tower                                 Chicago             442m          108           1974
  5    Jin Mao Tower                               Šanghaj             421m           88           1998
  6    2 International Finance Centre        Hongkong          415m           88           2003
  7    CITIC Plaza                                  Kuang-čou         391m           80            1997Poľnohospodárska a pôdohospodárska činnosť človeka

Vzhľadom k tomu, že na zemi je stále viac ľudí a sú predpoklady, že v roku 2050 bude ich počet dosahovať číslo 9 miliárd, je zjavné, že človek musí neustále zvyšovať produkciu poľnohospodárskych plodín. Je to potrebné pre zabezpečenie výživy obyvateľstva zeme. Zvyšovanie produkcie je možné rôznymi spôsobmi, ale ja sa zameriam na spôsoby, ktoré ovplyvňujú povrch územia.

Ľudia hlavne počas niekoľkých posledných storočí sa snažili rozširovať plochy poľnohospodárskej pôdy, aby tak dosiahli čo najvyššie množstvá poľnohospodárskych produktov. Došlo k nahradzovaniu prírodnej vegetácie a kypreniu povrchovej vrstvy pôdy oraním, čím sa zlepšili podmienky pre pôdnu eróziu.

Erózia poľnohospodárskej pôdy predstavuje úbytok povrchovej najúrodnejšej vrstvy poľnohospodárskej pôdy, úbytok živín, humusu, zníženie mikrobiologického života a stratu funkcií pôdy. Zmeny spôsobené eróziou môžu prebehnúť za niekoľko málo minút. Toľko času stačí k tomu, aby sa do údolia s hromovým rachotom zosunulo celé horské úbočie. Môžu ale prebiehať aj pomaly a nepozorovane, ako sa stiera nápis vytesaný do starého náhrobku. Rýchlosť a spôsoby, ktorými sa prejavuje erózia, nemusia byť rovnaké, výsledkom je však vždy sústavná premena zemského povrchu.

Nadmerné obrábanie pôdy oraním spôsobuje deštrukciu zrnitej, granulovanej štruktúry pôdy a spôsobuje uvoľnenie povrchovej vrstvy od hlbšej vrstvy pôdy. Týmto spôsobom je spodná vrstva vďaka ťažkej mechanizácii utláčaná a tvorí sa tzv. „pluhová podrážka" a oddelená vrstva pôdy sa drobí na prach. Pri daždi voda preniká cez prvé centimetre ľahko, ale neskôr naráža na túto nepriepustnú vrstvu, vytvára sa šmykľavý povrch a umožňuje pohyb vodou nasýtenej povrchovej vrstvy pôdy. Tieto odlišné erózne typy sa vzájomne nevylučujú, ale vyskytujú sa súčasne na tých istých miestach. Výsledok erózie nie je taká viditeľný na obrábanej pôde počas roka, lebo poľnohospodárska mechanizácia zahladí stopy erózie, ale v prípade trvalých dôkazov (ako sú korene stromov) vidíme skutočnú stratu pôdy.

Samozrejme, keď už boli využité všetky pôvodné plochy, človek si začal prispôsobovať nové územia napríklad výrubom lesov.

Rozsiahle odlesňovanie spojené s rozvojom poľnohospodárstva, remesiel a neskôr v súvislosti so začiatkami priemyselnej revolúcie, rozmiestňovania výrobných činností v krajine, jednostranné obrábanie a vysúšanie pôdy, bezohľadný lov niektorých živočíchov a náhodné rozširovanie rastlinných a živočíšnych druhov - tým všetkým sa výrazne menili prírodné ekosystémy a narúšala sa pôvodná ekologická rovnováha v rozsiahlych oblastiach Zeme, čo spôsobovalo ďalšie zvýšenie vodnej a veternej erózie, devastáciu krajiny, vyhubenie mnohých druhov rastlín a živočíchov.

Výrubom lesov sú likvidované prirodzené vetrolamy, a tým začína úbytok povrchovej vrstvy pôdy pôsobením vetra, dochádza k tomu predovšetkým v juhovýchodných krajinách Európskej únie. Tento proces prebieha oddeľovaním najmenších častíc pôdy a ich odnášanie vetrom na iné miesta, čo spôsobuje narušenie štruktúry pôdy. Dochádza k ochudobnenie pôdy a tým, že častice sú nekompaktné, nie sú schopné odolávať ani iným typom erózie (napr. vodnej). Vodná a veterná erózia sa z regionálneho hľadiska vyskytuje v závislosti od klimatických faktorov. Nadmerné spásanie pastvín je ďaľšou príčinou rizika tzv „veternej erózie" hlavne v polosuchých klimatických podmienkach.

Ako konkrétny príklad náhlej zmeny reliéfu krajiny zapríčinenej človekom uvádzam udalosť, ktorá sa stala 13. júna 2001 v Equadore. Túto stredoamerickú krajinu postihla prírodná katastrofa, keď sa na veľkom území zosunula pôda. Zosuvy pôdy nastali po prudkých dlhotrvajúcich dažďoch. Vyžiadali si 36 obetí a 2500 domov bolo zničených. To poukazuje na fakt, že zosuvy boli naozaj masívne. Poškodený bol tiež miestny dôležitý ropovod. Treba sa na tomto mieste zmieniť aj o príčinách. Je to erózia pôdy odlesnením. Z krajiny zmizol les, a tak mohutné masy zeminy nemá čo držať, chýbajú korene. Taktiež sa na tejto katastrofe podieľajú klimatické extrémy v podobe dlhotrvajúcich dažďov. Počasie ovplyvnila zas len ľudská činnosť zvyšovaním koncentrácie skleníkových plynov a vyrubovaním lesov. Následky sú práve takéto katastrofy, i keď sa to na prvý pohľad nezdá. Ale je to tak.Záver

Ak nakoniec zhrnieme všetko, o čom som písal v tomto referáte, zistíme, že človek od čias, kedy začal vedome alebo nevedome pôsobiť na krajinu a jej povrch, ktorý pretváral a prispôsoboval k svojim potrebám, napáchal množstvo dnes už ťažko napraviteľných škôd. Ja som sa zaoberal len zmenou reliéfu pôsobením človeka a aj napriek tomu prichádzame k záveru, že sa nejedná o banálny zásah a čokoľvek človek robí nepremyslene, pôsobí na životné prostredie. Taktiež napríklad produkcia skleníkových plynov na prvý pohľad nemá vplyv na povrch Zeme, ale pri zamyslení nad dôsledkami, že dochádza ku globálnemu oteplovaniu, následne na niektorých miestach ku vysušuvaniu pôdy. Vysušená pôda ľahšie podlieha veternej erózii, dochádza k znižovaniu reliéfu. Opačne na iných miestach dochádza k zvýšeniu zrážkovej činnosti, následnej vodnej erózie, poprípade zosuvom nasiaknutej pôdy.

Toto je pravdaže na záver len jeden príklad, že povrch krajiny človek môže pretvárať aj veľmi nepriamo.

Takže len premyslený prístup k využívaniu prírodných zdrojov, premyslené pretváranie povrchu krajiny a snaha o nápravu už vzniknutých škôd môže zmeniť negatívny trend pôsobenia človeka v krajine. Prírodu nemôžeme pokladať za to územie, ktoré sa nachádza tam, kde nepôsobí človek. Prírodné prostredie sa musíme snažiť zachovať i v mestách, na dedinách i priemyselných aglomeráciách - len tak bude život a pôsobenie človeka možné po ďalšie desaťročia, len tak vytvoríme kultúrnu krajinu, ktorá má šancu prežiť - a my s ňou. Lesy a lúky nemôžu byť raritou, za ktorou budeme cestovať do národných parkov a rezervácií, ale prirodzenou zložkou prostredia, spolu s rozmanitými druhmi rastlín a zvierat, ktoré toto prírodné prostredie tvoria a udržujú. Zlý zdravotný stav súčasnej populácie a mnohé hroziace ekologické katastrofy celosvetového rozsahu sú dôsledkami nášho nezdravého postoja k tomu, od čoho závisíme - k Zemi.