Grónsko
Grónsko (grón. Kalaallit Nunaat - „Krajina ľudí“, po dánsky Grønland - „Zelená krajina“) sa nachádza severovýchodne od Kanady, čím je geograficky súčasťou Severnej Ameriky - ale historicky, politicky a ekonomicky sa jedná o krajinu veľmi prepojenú s Európou.
Grónsko je najväčší ostrov na svete (rozloha: 2 175 600 km²), ale len 15 percent územia (asi o veľkosti Britských ostrovov) je trvale bez ľadu. Zvyšok pokrýva ľad dosahujúci miestami hrúbku až 3 000 m. Tento ľadovec (pokrývajúci približne 1,8 milióna km2) je po Antarktickom ľadovci druhý najväčší na svete.
Ostrov objavil roku 875 vikingský moreplavec Gunnbjorn. V rokoch 982 - 985 preskúmal juhozápadné pobrežie Erik Červený. Neskôr ostrov osídlili prisťahovalci z Islandu. Na ostrove žije iba 56 000 ľudí, z čoho je 48 000 Inuitov. Úradnými jazykmi sú dánčina a grónčina. Grónsko bolo kolóniou od roku 1380 a až keď sa roku 1953 stalo súčasťou Dánska, získalo autonómiu. Aj Grónsko reprezentujú v dánskom parlamente dvaja stáli zástupcovia. Grónsky parlament Landsting sa volí každé štyri roky.
Dejiny:
Starovek a stredovek:
- okolo 3000 pred. Kr. prichádzajú predkovia prvých Inuitov cez Beringovu úžinu z Ázie na Aljašku
- cca. 2500 pred. Kr. prvé sťahovanie Indiánov do Grónska (kultúra Sarqaq)
- 500 pred Kr. až 1000 po Kr. indiánska kultúra Dorset
- okolo roku 875 objavuje tento ostrov viking Gunnbjørn Ulfsson, nazýva ho Gunnbjørnland
- 982 Erik Červený uniká z Islandu a pristáva na juhozápade Grónska. Od roku 986 osídľuje so svojou družinou okolie Brattahlíðu
- 986 – z 25 lodí vysťahovalcov iba 14 pripláva až do Grónska. Vezú asi o 700 ľudí.
- Z doby okolo roku 1000 sú na juhu Grónska zachované ruiny obydlí a kostolov
- 1000 Leif Eriksson (syn Erika Červeného) sa vracia z Nórska už ako kresťan a priváža so sebou aj jedného misionára. Z grónskych Vikingov sa stávajú kresťania, je vybudovaný prvý kostol
- okolo roku 1000 objavil Leif Eriksson Severnú Ameriku. (Vinland) Obchodné vzťahy s Vinlandom trvajú až do 14. storočia
- od roku 1000 – sťahovanie Inuitov z Aljašky a severnej Kanady do Grónska (kultúra Thule)
- 1076 Adam Brémsky zaznamenáva vo svojej kronike arcibiskupstva Hamburk prvú písomné zmienku o osídlení a christianizácii Grónska, ktoré nazýva Gronland
- 1124-1126 zriadená vlastná dieceza pre Grónsko sa sídlom v Gardarz, dnešnom
- 1350 Ivar Bardarsson, islandský cirkevný činiteľ, zaznamenáva, že osídlenie na západe boli uzatvorené. V blízkosti územia Normanov sa objavujú Inuiti a zachraňujú ich
- 1408 posledná písomná zmienka o Normanoch, svatba v kostole v Hvalsey. Kontakt s Nórskom a Islandom sa prerušuje. Veľký nedostatok dreva.
- cca. 1550 mizne posledná normanská osada v Grónsku. Je nejasné, či Normani vyhynuli alebo sa zmiešali s Inuitmi
Novovek:
- 1721 nové európske osídlenie Grónska od nórskeho misionára Hansa Egedeho
- 18. a 19. storočia: hlavne holandskí, dánski a nemeckí veľrybári opakovane navštevujú Grónsko. Na plavbách do Grónska bohatne nemecké mesto Flensburg (vtedy druhý najväčší dánsky prístav)
- 1814 Kielský mier: Grónsko sa dostáva pod dánsku nadvládu
- Po druhej svetovej vojne zriaďuje USA v Grónsku svoju leteckú základňu (Thule Air Base). 1951 je uzatvorená zmluva medzi Dánskom a USA o spoločnej obrane ostrova
- 1953 Grónsko sa stáva vnútornou súčasťou Dánska
- 1979 Grónsko dostáva autonómiu (vlastná vláda a parlament)
- 1982 Referendum o výstupe z Európskeho spoločenstva
- 1985 Grónsko vystupuje z ES, avšak ponecháva si aj naďalej štatút zámorského teritória ES s výhodami colnej únie
Politický systém:
V krajine sídli parlament (Landsting) volený na 4 roky, ktorý zo svojich 31 poslancov volí premiéra a vládu (Hjemmestyre). Tá riadi všetky záležitosti týkajúce sa grónskej domácej politiky vrátane zákonodarstva. Dánsku pripadá len obrana krajiny a zahraničná politika, pričom samozrejme mnoho rôznych aspektov zahraničnej politiky spravujú sami Grónčania (vzťahy s ostatnými Inuitmi a pod.). Grónsko rovnako ako Dánsko nie je členom Menovej Únie (neprijalo Euro).
Hlavou štátu je dánsky monarcha, v súčasnej dobe Margaréta II. Premiérom je zvyčajne predseda najsilnejšej strany v grónskom parlamente.Obyvateľstvo:
Počet obyvateľov: 56,375 (Júl 2005 odhad)
Veková štruktúra:
0-14 rokov: 27% (mužov 7 718; žien 7 483)
15-64 rokov: 68% (mužov 20 860; žien 17 272)
65 rokov a viac: 5% (mužov 1 332; žien 1 644) (2000 odhad)
Populačný prírastok: 0.09% (2000 odhad)
Pôrodnosť: 16.85 narodení na 1 000 obyvateľov (2000 odhad)
Úmrtnosť: 7.55 úmrtí na 1 000 obyvateľov (2000 odhad)
Prírastok obyvateľstva (migrácia): -8.38 migrantov na 1 000 obyvateľov (2000 odhad)
Pomer pohlaví:
pri narodení: 1 muž na 1 ženu
pod 15 rokov: 1.03 muža na 1 ženu
15-64 rokov: 1.21 muža na 1 ženu
65 a viac rokov: 0.81 muža na 1 ženu
Celková populácia: 1.13 muža na 1 ženu (2000 odhad)
Detská úmrtnosť:
18.26 úmrtí na 1 000 živonarodených (2000 odhad)
Dĺžka života:
Celková populácia: 68.07 rokov
muži: 64.52 rokov
ženy: 71.69 rokov (2000 odhad)
Počet narodených detí:
2.45 narodených detí na 1 ženu (2000 odhad)
Etnické skupiny:
Grónčania 87% (Inuiti a Európania narodení v Grónsku)
Dáni a iné národnosti 13%
Náboženstvá:
Evanjelickí Luteráni
Jazyky:
Grónčina (Východoinuitský jazyk)
Dánčina
AngličtinaGeografia:
Rozloha Grónska je 2 099 988 km², z toho 1 799 992 km² (85,7%) pripadá na pevninský ľadovec. Pobrežná čiara je dlhá 39 330 km. Všetky mestá a osady sa nachádzajú pri pobreží. Z 18 miest je 15 na západnom pobreží (Aasiaat, Ilulissat, Kangaatsiaq, Qasigiannguit, Qeqertarsuaq, Upernavik, Uummannaq v severnej časti, Maniitsoq, Nuuk, Paamiut, Sisimiut v strednej časti, a Ivittuut, Nanortalik, Narsaq, Qaqortoq v južnej časti), 2 vo východnom Grónsku (Ammassalik, Ittoqqortoormiit) a 1 v severnom Grónsku (Qaanaaq). Tieto tri časti sa nazývajú Kitaa (Západné Grónsko), Tunu (Východné Grónsko) a Avannaa (Severné Grónsko) V severovýchodnej časti Grónska sa nenachádza žiadne mesto a bola vyhlásená za Národný Park Severovýchodné Grónsko. Na ľadovci boli založené 4 výskumné stanice a tábory.
Najsevernejší bod Grónska (Pearyho zem) nie je pokrytý ľadovcom, pretože je tu príliš suchý vzduch na tvorbu snehu, z ktorého sa ľadová pokrývka skladá. Ak by sa ľadový príkrov Grónska roztopil, hladina morí by stúpla o 7 metrov a Grónsko by sa stalo súostrovím.
Medzi rokmi 1989 a 1993 vyvŕtali americkí a európski klimatológovia do ľadovca dve diery s dĺžkou 3,2 km a z chemického rozboru zistili klimatické zmeny za posledných 100 000 rokov. Zistili taktiež že počasie, ale aj teploty na planéte Zem, sa často rapídne menili.
Grónska kultúra a jazyk:
Grónska kultúra začala usadením Inuitských a Vikingských bádateľov na ostrove. Inuiti stále rybárčia. Každý rok sa tu konajú preteky psích záprahov.
Grónsko sa stáva v poslednej dobe turisticky atraktívnejším. Aby prilákalo turistov, usporadúva súťaž okrem rybárčenia a psích záprahov aj súťaže v pešej turistike, a cezpoľnom behu.
Domorodým jazykom je grónčina, nárečie inuitskej vetvy eskimáčtiny.
V Grónsku se bežne používa aj dánčina, najmä v hlavnom meste Nuuk. Grónčinu sa učí len pár pôvodom negrónčanov, takže na pracoviskách je hlavným jazykom dánčina.
Tretí jazyk v Grónsku je angličtina, ktorú ovláda väčšina mladých Grónčanov a Dánov. Niektorí ďalší ľudia ovládajú aj iné jazyky.
Administratívne členenie Dánska:
Do roku 2006:
okresy (dán. amter): Århus | Frederiksborg | Fyn | Kodaň | Severné Jutsko | Ribe | Ringkjøbing | Roskilde | Južné Jutsko | Storstrøm | Vejle | Viborg | Západné Jutsko
obce s postavením okresu: Bornholm | Frederiksborg | Kodaň
autonómne územia: Faerské ostrovy | Grónsko
Od roku 2007:
regióny: Severné Jutsko | Stredné Jutsko | Južné Dánsko | Hovedstaden | Sjaelland
autonómne územia: Faerské ostrovy | Grónsko
|
