Grécko, dlhý tvar Grécka republika, je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polo strova a na Peloponézskom polostrove.
Grécko na severe hraničí s Albánskom (282 km), bývalou juhoslovanskou republikou Macedónskom (246 km) a Bulharskom (494 km), na východe s Tureckom (206 km). Medzi Gréckom a Tureckom leží Egejské more, zo západu Grécko obklopuje Iónske more a z juhu Stredozemné more. Celková dĺžka pobrežia je 13 676 km. Ku Grécku patrí okolo dve tisíc ostrovov, ležiacich prevažne v Egejskom mori. Z väčších ostrovov stojí za zmienku najmä Kréta v Stredozemnom mori. Grécko je členskou krajinou Európska únia a NATO.
Podnebie Grécka je rozmanité. V nižších polohách sú dlhé, horúce a suché letá. Morské vetry ochladzujú pobrežia, ale počasie je aj tak ovplyvnené horúcimi suchými prúdeniami z Afriky známimi ako Meltami, ktoré zvyšuje teplotu na Kréte a na juhu. Najviac zrážok padne na jeseň a v zime, najmä v pobrežných horách na severozápade. Ľadový vietor Bóra zo severu prináša na hory množstvo snehu. Na juhu sú zimy mierne s vlhkým prúdením od mora. Najslnečnejšie je v Aténach, kde slnko svieti 348 dní v roku.
POVRCH
Územie Grécka je veľmi hornaté. Štyri pätiny krajiny tvoria hory prevažne vápencového pôvodu. Západ a juh krajiny vypĺňa alpská horská sústava. Jej kostru tvorí pohorie Pindos(na severe sa začína Smolikasom a na juhu končí Parnasom). Ďalším pohorím je Olymp s najvyšším vrchom Mytikas 2917m. Na severovýchode sú to pohoria Pelasica, Pirin , Rodopy. Najväčšou nížinou je Thesália.
POĽNOHOSPODÁRSTVO
Pôda je úrodná, ale musí sa zavlažovať pretože väčšinou prší len v zime. Stromy ,ktoré tu môžeme najviac vidieť sú olivovníky (v produkcii olív je Grécko na 3. mieste v Európe), pestuje sa tu však aj tabak, na juhu citrusy a rôzna zelenina ( v mokrejších oblastiach aj ryža).
Grécko má prekrásnu prírodu, ale kácanie lesov a pasenie oviec a kôz zredukovalo pôvodné lesné pokrytie na pätinu rozlohy Grécka. V nižších polohách a skoro na celom Peloponéze prevládajú krovinaté vždy zelené formácie typu MAKCHIE. Iónske ostrovy majú vyššie zrážky a preto tu je bohatšia vegetácia. Severné lesy sú stále útočiskom niektorých savcov, ktoré sa v Európe skoro nevyskytujú. Ale určite v celej krajine sa stretnete so „spevom“ cikád.
PRIEMYSEL
Väčšina priemyslu je sústredená okolo Atén a Solúnu. Turistika je kľúčovým priemyslom.
Nerastné bohatstvo: hnedé uhlie, bauxit, nikel, zinok, olovo, mangán, chróm, mramor, ropa
Odvetvia priemyslu: turistika, potravinársky p.- spracovanie tabaku, textilný, chemický – spracovanie kovu a ropy.
OBYVATEĽSTVO
Z vyše 10 mil. ľudí, ktorí žijú v Grécku, celá ¼ žije v Aténach. Takmer 3 000 000 veľkomesto dáva najviac pracovných príležitostí. Aténčan je predovšetkým trhovec, predavač surovín, majiteľ reštaurácií či hoteliér , čiže podnikateľ v rámci turistického ruchu. Zloženie gréckeho obyvateľstva v minulosti riadne ovplyvnili príslušníci iných národov. No dnes žije v krajine 95% Grékov, ktorí sú nábožensky jednotní. Patria ku gréckej pravoslávnej cirkvi. Úradným jazykom je gréčtina, ale dorozumiete sa tu aj anglicky .
GRÉCKA KUCHYŇA
Grécku kuchyňu ovplyvnil Orient. Stretávame sa tu s tureckými jedlami. Na prvom mieste sú jahňacina a baranica pripravované na ražni. Ako predkrm sa podávajú šaláty v rôznych úpravách, kde nesmie chýbať rajčina, uhorka, olivový olej, ale aj olivy a ovčí syr. Okrem páleniek a aperitívov ako uzo, rakija, mastika a metaxa je hlavným nápojom víno.
PAMIATKY
- Olympia - konali sa tu prvé olympijské hry v roku 776 pred Kr.
- Epidauros - divadlo s vynikajúcou akustikou, spodná časť divadla bola postavená v 3. pr.Kr. a vrchná časť v 2.str. , zmestí sa sem asi 14000 divákov
- Mykény – Levia brána
- Korintský prieplav - je hlboký 80 m, dlhý 6,3 km, široký 23 m, voda dosahuje do 8 m,
- Atény- Akropolis (Partenon- chrám panenskej Atény vybudovaný v r.447- 438 pr. Kr.).
- Delfy - pod majestátnymi svahmi hory Parnas stáli kedysi Delfy, najchýrnejšie posvätné miesto starovekého Grécka. Kňažka – v tranze, ktorý si sama vyvolala, predpovedala budúcnosť.
- Kláštory Meteory - skaly na ktorých stoja sú vysoké 300 m, v čase rozkvetu ich bolo 24, dnes ich je obývaných len 5.
