Prírodné zaujímavosti východného Slovenska

1.JASOVSKÁ JASKYŇA

Jaskyňu vytvorili podzemné toky rieky Bodva. Pozostáva z dómovitých a sieňovitých priestorov i oválnych chodieb. Najväčším priestorom je Veľký dóm. Medzi ďalšie zaujímavé časti patrí Bludisko, Dóm netopierov, Medvedia sieň, Husitská sieň, Kováčska vyhňa, Klenotnica, Tigria a Hlinená chodba. Sčernávajúce a odumierajúce kvaple a brčká na niekoľkých metroch štvorcových jasne pripomínajú Jaskynný cintorín. Od roku 1995 tak v jaskyni začali ozdravovacie pobyty pre alergické a astmatické deti, ktoré sú organizované v spolupráci s neďalekými prírodnými kúpeľmi Štós. Veľmi cenným historickým nálezom je nápis v Husitskej sieni zaznamenávajúci víťazstvo vojsk Jána Jiskru z Brandýsa z roku 1452 nad vojskom Jána Huňadyho v bitke pri Lučenci. Ďalšie nápisy sú z rokov 1571 až 1783 a poukazujú na udalosti, ktoré sa udiali v Jasove a okolí.


2.HERĽANY

Obec Herľany sa nachádza pod úpätím Slanských vrchov, približne 28 km od Košíc. Bola známa už v 17. storočí svojími minerálnymi prameňmi a preto tu vznikli kúpele. Keďže v roku 1870 minerálne pramene nestačili kryť spotrebu minerálnych vôd, začal sa hĺbiť vrt, ktorého výsledkom bol svetový unikát - Herľanský gejzír. Kúpeľný ráz obce zanikol po roku 1945, avšak svetová rarita, prírodný studený gejzír (hoci už postupne stratil na svojej sile) už takmer 130 rokov si zachováva jedinečnosť.

Základné údaje o herľanskom gejzíre:
- hĺbka je 404 m,
- pri erupcii dosahuje výšku cca 20 m
- erupčná činnosť trvá 30 min.,
- interval medzi jednotlivými erupciami je 32 až 36 hod.,
- teplota vystrekovanej vody je 14-18 °C a voda je silne mineralizovaná

Herľanský gejzír bol vyhlásený za národnú prírodnú pamiatku.


3.NIŽNÁ MIŠĽA

Obec sa prvýkrát písomne spomína v listine z 9. júna 1270, ktorá sa zachovala iba v prepise z roku 1369. Zmienka o nej vznikla v listine Jágerskej kapituly v súvislosti s vytýčením hraníc Čane a Vyšného Gyňova. Našiel sa tu hromadný nález železných nástrojov z doby skýtsko-hallštattskej. Tento nález bol unikát v celej strednej Európe. Je to pýcha Slovenska. V rokoch 1870-1872 postavili cez chotár obce železničnú trať, spájajúcu Košice so zemplínskymi mestami. 80. a 90. rokoch 19 storočia sa mnohí obyvatelia obce vysťahovali do Ameriky. Niektorí sa tam usadili natrvalo, iní sa vrátili. Priniesli so sebou úradné cirkevné a občianske doklady o krste, sobáši a úmrtí, ktoré sú uložené vo farskom archíve v Nižnej Myšli.


4. BANKOV

Bankov je už niekoľko storočí pre Košičana pojmom pre rodinný výlet a zábavu. V roku 1705 tu pri frekventovanej ceste na Spiš, na silnom prameni železitosírnatej vody založili kúpele. Ich liečivý účinok pomaly slabol, takže na začiatku 19. storočia napriek snahe lekára Sihulského udržať liečebný charakter kúpeľov (1815), najpočetnejšími návštevníkmi Bankova boli "zo života sa radujúci košickí milovníci prírody, ktorí v tamojšom hostinci pri hudbe a tanci nachádzajú potešenie". (Szehesházy-Thiele)

Nová éra kúpeľov začalav r.1864 výstavbou novej hradskej na Bankov. Cesta to bola naozaj pekná. Oplývala zákrutami, ktoré ponúkali čarovné výlety do údolia Čermeľského potoka. Vinula sa pomedzi bralá, šplhala sa strminami a vôbec, usilovala sa čo najviac zvýšiť príťažlivosť Bankova. Po roku 1890 opravili vozovku a nastúpila éra automobilov. Ľahší prístup umožnil, aby sa z Bankova vyvinulo turistické a športové stredisko. K chýrnym zimným radovánkam patrila už pred prvou svetovou vojnou sánkárska dráha.

Prestavba kúpeľov sa uskutočnila v rokoch 1867-1869. Zdôrazňujúc klimatické prednosti kúpeľov nezanedbávali na Bankove ani kuchyňu a zábavu. V 80-tych rokoch pristavali tanečnú sálu, v r. 1891 letnú jedáleň a o rok zaviedli do bankovského hostinca telefónnu linku. Dnešný hotel Bankov rovnako ako v minulosti ponúka príjemné prostredie na oddych. Zastavili sa tu aj mnohé významné osobnosti, napr. v roku 1998 to bol Luciano Pavarotti pri príležitosti jeho koncertu v Košiciach.
5. MARGECANY

Napriek značnému poklesu obyvateľov následkom morových epidémií v r. 1662-1710 boli Margecany na konci 18. storočia už významným územným sídlom. Dokazuje to aj skutočnosť, že mali svoju pečať. Jej vznik je datovaný rokom 1789. Na pečati je zobrazená sv. Margita s troma margarétami a nápis "Sigil: Communitatis Margithfalva 1789". Uvedená pečať je uchovaná na listine. Roku 1918 postihla obec epidémia "Španielskej chrípky". V roku 1937 bol do obce zavedený el. prúd. V roku 1960 sa s obcou administratívne spojila osoda Rolová huta. Rok 1963 bol rokom veľkých zmien. Začalo sa sťahovanie ľudí a výstavba vodného diela Ružín. Pôvodná obec Margecany ležiaca pri korytách riek Hornád a Hnilec zanikla v r.1970. Z pôvodných Margecian sa do dnešných čias zachoval len rimskokatolícky Kostol sv. Margity a cementáreň Vápenka Margecany.