Poloha

Počet obyvateľov: 241 6O6
Rozloha okresu: 243, 8 km2
Nadmorská výška: 184-851 m.n.m

Okres Košice leží prevažne v rovnomernej Košickej kotline na nive a terasovitej plošine do ktorej z časti zasahujú Volovské vrchy. Mesto leží na oboch brehoch Hornádu (8,64 m3/s) ktorého najvýznamnejšie prítoky sú Črmeľ a Myslavský potok. ( 48° 43‘ severnej šírky a 21°15’ východnej zemepisnej dĺžky). HISTÓRIA

Cassovia ,Kaschau, Kassa, Košice.Priaznivá geografická poloha tohto historického mesta a to, že ním prechádzala významná cesta spájajúca Balt s Balkánom, podstatne ovplyvnilo dejiny Košíc, dnes jedného z najdynamickejšie sa rozvíjajúcejších miest na Slovensku.
Počiatky Košíc siahajú do 12.storočia, ba aj hlbšie do minulosti. Vyvinuli sa z osady slovenských roľníkov , ktorá sa už v prvej polovici 13.storočia stala sídlom kráľovského domu(domus regia). Ako “villa“ s farským kostolom sa spomínajú v ľubinskej listine z roku 1230. Ďalšia zmienka o Košiciach je z roku 1249 možno ju nájsť v kráľovskej listine, v ktorej panovník
Belo IV. Udeľuje „hosťom“ Sene rovnaké výsady, aké majú košickí hostia prisťahovalci z dolného Saska. Významná je i donančná listina kráľa Štefana V. z roku 1261, ktorou obdarúva dvoch obyvateľov, Samphlebena a Obla, územím Vyšných Košíc. Po roku 1290 sa o Košiciach hovorí ako o meste (civitas, Stadt). To preto, lebo v tom roku tu po obvode dostavali vysoké mestské opevnenie.
Nemeckí kolonisti, ktorí sa tu usadili, podnietili rozvoj remesiel a obchodu. Dôkazom toho je najstaršia zachovaná zmienka o cechu v Uhorsku v listine kožušníckeho cechu z r. 1307. Dynamiku ich bohatnutia a spoločenského napredovania však vážne ohrozovali feudáli tej doby. Ich konflikt s rodom Omedejovcov dokonca prerástol do takých rozmerov, že posunul Košice do centra vnútroštátnej politiky Uhorska. Aj preto mal 15.jún 1312 rozhodujúci význam pre napredovanie mesta. Tento deň Košičania a spišskí Nemci pomohli kráľovi Karolovi Róbertovi poraziť v bitke pri Košiciach spojenecké vojská jeho rivala Matúša Čáka Trenčianskeho a silného rodu Omedejovcov. Za to boli štedro odmenení. Listinou z 9.apríla 1319 boli oslobodení od platenia cla na celom území Abovskej a Zemplínskej župy. No to nebolo všetko. Od Ľudovíta Veľkého dostali v r. 1347 rozsiahle výhody, aké mali aj obyvatelia Budína – právo voľby richtára, farára, právo na usporadúvanie krajinských jarmokov, od r. 1361 právo generálneho skladu na tovar dovážaný z Poľska a Ruska.